Klub Armagedon

Niekoľko slovenských intelektuálov, novinárov, dramaturgov a kultúrnych pracovníkov založilo začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia Klub tretieho tisícročia. Bolo to v časoch najtvrdšej normalizácie. Niektorí z nich práve vtedy kruto doplatili na svoje názory a aktivity v šesťdesiatom ôsmom, za čo boli odstavení od roboty, ktorú najviac milovali, bez nádeje na akýkoľvek kariérny postup, ostatní – aj keď ostali na svojich miestach – denne bojovali nielen so všadeprítomnou ideologickou cenzúrou, ale najmä s vlastným svedomím, čo ešte je a čo už nie je pre nich samotných stráviteľné, pod čo sú schopní a ochotní sa ešte podpísať, aby sa aj ďalšie ráno mohli pozrieť na seba do zrkadla. Boli to pre ľudí, živiacich sa písaným slovom a verejným vystupovaním, kruté časy.

Klub tretieho tisícročia však nebol žiadnym disidentským zoskupením, ako by sa mohlo z vyššie uvedeného zdať, a ani ich manifest nemal vznešenosť politických vyhlásení Dvetisíc slov či Několik vět. Podpisom podeň už nikto nič neriskoval. Otvorene povedané, Klub tretieho tisícročia bol obyčajným krčmovým spolkom, recesiou, a ich členské schôdze boli len dobrým dôvodom celej tejto podarenej partie pravidelne sa stretávať a poriadne sa opiť. Moja sestra v otcovej pozostalosti nedávno objavila ich kroniku. Okrem účteniek z ich početných „rokovaní“ obsahuje kronika aj životopis každého člena. Vlastne ani nie tak životopis, ako skôr futuropis – teda to, čo z každého člena bude v roku 2000. Nikto z nich vtedy nemohol tušiť, že o necelých dvadsať rokov sa politická situácia radikálne zmení a oni budú môcť opäť celkom slobodne vykonávať svoju prácu. Napriek tomu, že to vtedy vyzeralo dosť beznádejne, nestratili zmysel pre humor, i keď poriadne čierny, a navzájom si boli priateľskou oporou.

So sestrou sme práve v tom vekovom rozpätí, ako boli začiatkom sedemdesiatych rokov členovia Klubu tretieho tisícročia. Bavili sme sa o tom, že by bolo fajn mať tiež taký klub generačných súputníkov, akurát sme nevedeli nájsť žiaden zaujímavý okrúhly dátum, ktorého by sme sa vo fyzickom a duševnom zdraví mohli všetci dožiť a ktorý by tomu celému dal podobný punc vznešenosti, akým bolo pre generáciu našich rodičov tretie tisícročie.

Na jeden zaujímavý a mimoriadne vhodný dátum som napokon narazila pri sledovaní televíznej relácie Pod lampou, v ktorej krátko pred Vianocami mali hosťa Jiřího Grygara. Na otázku, či Zemi nehrozí zrážka s nejakou inou planétou a čo sa dá proti tomu robiť, odpovedal, že na stránke NASA sa nachádza aktualizovaný zoznam vesmírnych telies, tzv. planétok, s ktorými nám hrozí fatálna zrážka, pričom najbližší predpokladaný termín je niekedy v rokoch 2035-36. Nemusíme sa však veľmi báť, lebo už dnes existuje niekoľko sľubných metód, ako zrážke predísť. Medzi ne však rozhodne nemôžeme započítať tú, ktorú použili vo filme Armagedon. Nevadí. Metóda je síce na odvrátenie katastrofy nepoužiteľná, názov filmu pripomínajúci biblický koniec sveta je však mimoriadne použiteľný pre náš klub!

Takže my so sestrou v tomto roku zakladáme Klub Armagedon. Podmienkou členstva je, aby sa všetci jeho členovia navzájom, každý s každým, poznali. Tí, čo podmienku nespĺňajú, nemusia smútiť. Stanú sa z nich čakatelia, ktorí sa môžu zúčastňovať rokovaní ako pozorovatelia. Ak sa budú poctivo zúčastňovať, čoskoro jedinú podmienku členstva splnia a nebudú potrebné ani žiadne prechodné obdobia a dvojrýchlostné Armagedony. Pred blížiacou sa planétkou sme si predsa všetci rovní!

Prajem Vám všetkým v mene redakcie krásny nový rok 2006, veľa lásky, zdravia, šťastia a všetkého, čo ste schopní uniesť a nezblázniť sa z toho!

Elena Akácsová

Namiesto PS – Najlepšie články roku 2005

Pôvodne som tento novoročný úvodník chcela venovať bilancovaniu minuloročných úspechov nášho portálu, najlepším a najčítanejším článkom a autorom. Ale štyri mesiace sú príliš krátkym obdobím na objektívne štatistické údaje, a preto prikladám len môj subjektívny výber toho najzaujímavejšieho, čo sme v minulom roku za štyri mesiace existencie na našom portáli stihli uverejniť:

Úvodníky
Eva Borušovičová: One Day Only Company, Naval prachy a nesmej sa!, Digitálna láska, Oni a my
Juro Malíček: Splatenie dlhu, Vďaka Bohu za globalizáciu!
Rado Ondřejíček: „Kráčajúc nočným mestom, obalený sychravou zimou, myslel som na ňu.“, Bolesť je slabosť opúšťajúca telo, IKEA je život sám, Týraní informáciami
Peter Pišťanek: Čínska pohostinnosť I., Stará kultúra, Domovci a bezdomovci, Brtník
Publicistika
Lukáš Krivošík: 28. október - je čo oslavovať?

Dobré jedlo
Ester Ralbovská: Pipka s pupkom varí a uspokojuje po všetkých stránkach

DeathStyle
Noro Moravanský: Ako nezomrieť cestou z predvianočného večierka a Ako prežiť milostnú noc v dome starej mamy

LifeStyle
Peter Petro: Smutná nahá jazdkyňa, Súboj na život a na smrť a Toto vám určite (ne)pomôže!
Tomáš Čejka: Invázia osmonohých aeronautov
Běla Tesáková: Ryba doktor

Cestovanie
Viera Langerová: Balet v bunkri

Televízia
Peter Sloboda: Seriálový príbeh ako kus hovädzieho alebo Čo na tom, že je divák zmätený?

Film
Fero Gyárfáš: 10 najobľúbenejších filmových smrtí
Juro Malíček: Kamaráti do dažďa, fujavice, genocídy, na život a na smrť

Hudba
Rozhovory Rada Ondřejíčka
Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [12]