Čítala som harlekýnky. Inak sa cítim zdravá.

Šéfredaktor mesačníka Knihy a spoločnosť Damas Gruska ma chce v očiach ctených čitateľov tohto intelektuálneho časopisu definitívne znemožniť. Najprv odo mňa pod priehľadnou zámienkou spestrenia všetkých tých závažných posolstiev publikovaných naokolo vymámil článok o knihách zaoberajúcich sa chudnutím. Aj keď som v ňom na seba prezradila, že sa v knihách tohto razenia podozrivo dobre vyznám, stále si mohol znechutený čitateľ pomyslieť, že je to len malá, neškodná a tolerovateľná úchylka inak rozumnej ženy.

Aj s diétnym jedlom však, zdá sa, rastie chuť, a tak zo mňa šéfredaktor po istom čase lichôtkami vymámil ďalší článok do tej istej rubriky o úchylných knihách, ktorých by sa intelektuál nedotkol ani dvojmetrovou palicou. Tentoraz to bolo o cvičení. Opäť som uplatnila svoj široký prehľad v oblasti cvičebných knižných hitov, a to už i tolerantnejší intelektuál mohol nadobudnúť podozrenie, že so mnou nebude všetko v poriadku. Ale šéfredaktor neprestal s naliehaním na ďalšiu dodávku textu.

Dobre teda, má ho mať. Keď sa mám strápniť, tak totálne a definitívne. Toto je otvorené priznanie úplnej zhovädilosti môjho čitateľského vkusu: Vážení priatelia, čítala som harlekýnky, love stories, červenú knižnicu, všetku tú romantickú odpadovú literatúru určenú výhradne ženám, a to ženám nenáročným a neemancipovaným!

Minulý čas v predošlej vete nechce naznačovať, že sa hádam môj poklesnutý vkus nejako zázračne zlepšil, alebo že by som sa od tejto literatúry chcela zásadne dištancovať. Jednoducho som mala v živote obdobie, keď som hltala jednu harlekýnku za druhou a to obdobie tak ako bez zjavných príčin prišlo, tak i odišlo. Práve pre účely tohto otvoreného priznania na osvieženie pamäti som si chcela znovu zopár kúskov prečítať, ale nedalo sa. Všetka príťažlivosť zmizla, zostala len nuda, pocit trápnosti a znechutenie.

Čím to teda bolo, že istý čas som tieto knihy hltala jednu za druhou a so mnou aj moje priateľky, z toho jedna prekladateľka a redaktorka renomovaného vydavateľstva, ďalšia úspešná právnička a vášnivá čitateľka všetkej literárnej klasiky, ktorá u nás vyšla, tretia absolventka filozofickej fakulty, ktorá organizuje kultúrne podujatia celoslovenského aj medzinárodného významu. Svoje priateľky tu tak podrobne opisujem nie preto, aby som obhajovala seba v duchu hesla, keď môžu ony, môžem aj ja, ale len preto, aby bolo jasné, že nejde o žiadne zúfalé ženy v domácnosti, bez vzdelania, ambícií a literárneho vkusu.

A aby bolo skutočne jasné všetko, treba jednoznačne povedať ešte jednu vec. Ani najtolerantnejší čitateľ, ani najzvrhlejší literárny teoretik s úchylnou záľubou v prapodivných textoch nemôže ani na sekundu o harlekýnkach tvrdiť, že sa v nich skrýva nejaká umelecká a literárna hodnota. To však netvrdím ani ja a myslím, že ani moje vzdelané a ambiciózne priateľky. Lenže umelecká a literárna hodnota predsa nie sú jediné hodnoty, ktoré v živote potrebujeme a dokážeme oceniť. Skúsim niekoľko tých hodnôt v nasledujúcom texte postupne rozobrať.

Istota nemennosti v premenlivom svete
Aj keď každá hrdinka má iné meno, zdroj obživy a inú traumu z minulosti, aj keď zápletky zvyknú byť až krkolomne rôzne a aj keď sa to občas tvári na detektívku či historický román, všetky harlekýnky majú prekvapivo jednotnú a pevnú dejovú osnovu. Veľmi skoro po úvodných opisoch nevšednej krásy a obdivuhodného charakteru hrdinky sa udeje prvé stretnutie budúcej dvojice, kde to zaiskrí, zväčša záporne a zväčša pre nejaké hlúpe komunikačné nedorozumenie. Po postupnom zbližovaní a zmierovaní nedorozumenia prichádza náhodný prvý bozk. Intímnosti sa stupňujú vždy len veľmi pozvoľne, aby na konci druhej tretiny knihy, niekde okolo strany číslo 140, došlo konečne na prvý sex. Sex rozpísaný na niekoľko strán je, samozrejme, hneď na prvýkrát dokonalý, partner nekonečne pozorný, vytrvalý a nežný a neodmysliteľný nebeský orgazmus prekvapí akurát tak samotnú hrdinku. Často niekoľkokrát za noc až do rána bieleho, ktoré oboch zastihne v nežnom objatí bez stŕpnutých a unavených údov a hrdinku čarokrásnu, i keď sa večer v tej rýchlosti neodlíčila. Čoskoro však nasleduje nevyhnutne prudký dejový zvrat v podobe zásadného nedorozumenia, ktoré na chvíľu dvojicu celkom odcudzí, aby sa v dojemnom finále dalo napokon všetko do poriadku a hlavní hrdinovia dohromady. Happy end.
Pamätám si, že v jednom príbehu došlo na sex nečakane skoro, skôr, ako by podľa pevnej osnovy malo dôjsť vôbec na prvý bozk. A tiež si pamätám, ako ma to celú dezorientovalo a znechutilo, ledva som to dočítala dokonca.
Niekde tu asi tkvie prvý zo základných kameňov príťažlivosti harlekýnok. Všetko okolo nás sa čoraz rýchlejšie mení. Nevieme dňa ani hodiny, kedy bez vlastného zavinenia prídeme o prácu, partnera, zdravie, či strechu nad hlavou. V harlekýnkach je happy end a sex na strane 140 až na spomenuté raritné výnimky istý.

Happy end a sexy kladný hrdina aspoň na papieri
Nech už si autorka harlekýnky vymyslí akékoľvek peripetie a údery osudu, od prvej strany po poslednú máme stopercentnú istotu, že dobré dievča sa po akejkoľvek ťažkej životnej skúške nakoniec dočká šťastia v podobe svadby alebo aspoň jej nezvratného prísľubu s krásnym, príťažlivým a inteligentným klaďasom.
Nech už je akokoľvek slobodná a individualistická doba, nech si trendsetteri hovoria o móde singles a netradičných rodinách, čo chcú, každá žena túži po láske, po spoľahlivom partnerovi, ktorý pri nej vytrvá v dobrom aj zlom. O čo menej je toho v skutočnom živote, o to viac to prežívame v tom neskutočnom.

Tradičné konzervatívne hodnoty
Svadba však nie je jediná tradičná hodnota v harlekýnkach ukrytá. Len v nich je ešte stále kladný hrdina skutočne kladný, záporný zas jednoznačne záporný. Tých kladných čaká za dobré správanie sladká odmena a happy end a podliakov stihne za podlé činy zaslúžený trest. Prípadne kladný hrdina môže zvýšiť svoje kladné skóre u hlavnej hrdinky a čitateliek tým, že v harmonickom závere záporákovi jeho menšie priestupky veľkodušne odpustí a pomôže mu polepšiť sa a napraviť krivdy, čo dovtedy napáchal.
Aj čitateľ mdlého ducha rýchlo rozozná, ktorý je ktorý. Žiadna liberálna relativizácia hodnôt, taká typická pre vysoké umenie, žiaden sympatický zlodej a nesympatický poctivec. Nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš a je jedno, aké máš na to dôvody. Každé poctivé povolanie požíva primeranú úctu, chudoba cti netratí a byť bohatým nie je hriech. Srdce každého konzervatívca musí zaplesať!

Kultivovaný preklad
Neviem ako dnes, ale pred desiatimi rokmi, keď na mňa prišla potreba hltania harlekýnok, sa ich prekladmi živili celkom slušne jazykovo vybavení slovenskí prekladatelia. Neboli to prekladateľské perly, ale texty neobsahovali žiadne nedovyvinuté vety, žiadne trojbodky, úvodzovky, či smajlíky. Možno neobohatili korpus slovenského jazyka o žiadne zaujímavé novotvary, určite ho však nijako nesprznili.
Človek, čo veľa číta, a v tomto prípade je po obsahovej stránke celkom jedno čo, dostáva jazyk a jeho písanú podobu do podvedomia. Vytvára si slušnú slovnú zásobu, takže sa potom pohotovejšie a ucelenejšie vyjadruje. A tiež neurobí toľko šialených hrúbok v písanom prejave. Jednoducho to má v oku a nemusí ani poznať vybrané slová a pravidlá skloňovania prídavných mien podľa vzoru pekný. Tu je dôležité poznamenať, že v tomto prípade sú pre čitateľa slovenské preklady rozhodne výhodou.

viac od autora »
Vaše reakcie [6]