One Day Only Company

Existuje vraj človek, ktorý za 100 eur denne prenajíma seba. Urobí takmer hocičo, len sa to musí zmestiť do jedného dňa a nesmiete ho pritom obchytávať. V poslednom čase na toho človeka často myslievam a v duchu vzývam niekoho, kto by na to mal povahu, aby si podobnú živnosť založil tiež. Tu u nás, v primeranej vzdialenosti a s adekvátnym cenníkom, aby som jeho služby mohla využiť aj ja. Chcela by som zdvihnúť telefón a objednať si človeka – spoľahlivého, kompetentného a svojím spôsobom multifunkčného – ktorý by jeden celý deň robil mňa. Robil v zmysle zastúpil. A to plnohodnotne, možno by mohol pridať aj nejaký ten nadštandard.

Ráno by vstal a bez šomrania by absolvoval klasické rituály okolo raňajok a hľadania zošitu z vlastivedy. Šoféroval by bez jedinej nadávky a bez jediného zaváhania pri parkovaní. Pracoval by vysoko kvalitne, zodpovedne, do úmoru a s úsmevom na perách. Bol by k dispozícii všetkým, čo s ním potrebujú hovoriť. Vybavil by všetky maily, ktoré smutne čakajú v mailboxe na odpoveď. Kúpil by pár vianočných darčekov, ktoré nestoja celý majetok a nie sú to gýče. Bol by dobrou matkou, dcérou, priateľkou, susedou, aj kolegyňou. Sedemnásťkrát by povedal „Začni si robiť domáce úlohy“ a ani by sa mu nezachvel hlas. Upratal by špajzu, spoľahlivo detekoval hnijúce potraviny, vypral by a vyvesil bielizeň tak, aby ju nebolo treba žehliť. Navaril by zdravé chutné jedlo bez živočíšnych tukov a keby to jedlo nikto nechcel jesť, bez mihnutia oka a s piesňou na perách by ho vyhodil do smetného koša. Dvadsaťosemkrát by ľúbezným hlasom povedal „Umyť zuby a do postele“, medzitým by sa porozprával o učiteľkách, o filmoch a knihách nevhodných pre deti a o tom, kto všetko má nový mobil s fotoaparátom a zdržal by sa pritom cynických a nepedagogických poznámok. Neprekážalo by mu hľadať o polnoci zošit z angličtiny, ani zbehnúť o pol jednej do tesca kupovať bavlnku na vyšívanie nutnú na pracovné vyučovanie. Pred spaním by si zacvičil a použil by všetky dostupné prípravky proti mimickým vráskam, na ktoré si cez deň usilovnou prácou zarobil. V pravý čas by hovoril slová „Milujem ťa“, „Prepáč“ „No toto, to je ale zaujímavé!“ a „Nerob si starosti, ja všetko vybavím“.

A ja by som zatiaľ ležala v posteli a čítala si nejakú knižku nenáročnú na premýšľanie. Alebo by som sa stretla s ľuďmi, s ktorými som sa dlho nevidela a ktorí by to paradoxne chceli stihnúť „ešte pred Vianocami“.

Minule som to preberala s kamarátkou. Bola hlboká noc. Sedela som v kúpeľni na vani a s kefkou, z ktorej stekala zubná pasta, som čakala, kým doperie práčka. Kamarátka robila to isté. Premýšľali sme, kedy by sme sa mohli stretnúť a aspoň hodinu môcť bohapusto psychohygienicky tliachať. Len my dve bez prítomnosti nášho mobilného operátora. Keď som spomenula chlapíka z One Day Only Company, chcela ho tiež. Takže si myslím, že taká firmička by uživila aj viac zamestnancov.

No a keď som sa práve akútne utápala v tom, ako ma nebaví všetko stíhať a ako mi zase začalo mykať ľavým očným viečkom, bola som pozrieť babičku v nemocnici. Na izbe boli tri dámy v seniorskom veku s preležanými vlasmi. Tiež debatovali o tom, ako nič nestíhajú, lebo kým sa o barlách dostanú na toaletu a späť, je im treba zas. Jednodenného človeka by si rady prenajali tiež, len by to musel zobrať vrátane zdravotného stavu.

- Bolo by krásne na jeden deň si oddýchnuť od toho, že som stará, - povedala babička. - Nie je to síce malý peniaz, tých 100 eur, ale hádam by sa nám vnuci na ten špás zložili.

Chvíľu trvalo, kým všetkým zaplo, o čom je reč, ale potom sa všetky od srdca nahlas zasmiali.