Vďaka Bohu za globalizáciu!

Deň sa začal fantasticky. Žijem na vidieku, ráno vyjdem len tak naľahko na priedomie, na kávu a cigaretku, dívam sa vôkol. Gazda s prevísajúcim bruchom, v trenírkach a župane, vyžaruje hojnosť a spokojnosť, radosť pozrieť. Pri bráničke leží balíček, podídem k nemu, zdvihnem ho. Kto už by mi len čo posielal z Zürichu? Roztrhnem obal, najprv neuverím vlastným očiam, potom idem do kolien a nakoniec sa teším ako rastaman v konopnom poli.

Práve mi prišiel UMD disk Spiderman 2. Registrácia na www.yourpsp.com bolo prvé, čo som urobil, keď som onehdy dorazil s PSPčkom domov. Nečakal som nič výnimočné, len som sa tak pomotal, checkol novinky, stiahol si nejaké trate do Wipeoutu a tak. O tom, že prví registrovaní majitelia PSP obdržia Spidermana, som samozrejme vedel, ale veľmi som tomu neveril, a už vôbec mi nenapadlo, že sa to môže týkať aj našej provincie. A dnes, mesiac po akte registrácie, ten film dorazil, dokonca s českými titulkami a sprievodným listom plným notoricky známych informácií. Paráda!

Globalizácia funguje a zatiaľ sa mi to páči. V nedeľu nájdem na nejakom austrálskom DVD shope film, po ktorom už dlhšie pasiem, objednám ho, zaplatím kreditkou a nasledujúci piatok ho mám. Knihy, komiksy, hry za ceny omnoho priaznivejšie ako u nás, nič nie je problém. Figúrky, limitované edície soundtrackov, švédske pornografické PC hry, originálne filmové plagáty zo sedemdesiatych rokov minulého storočia, videohry na konzolu Jaguar blahej pamäti, worldmusic z Burkina Faso, čokoľvek. Na e-bay nájdete všetko, ale najlepšie je, že ak na to máte, nie je problém sa k tomu dostať. Jasné, keď má človek hotovosť, zoženie čokoľvek. Chyba vážení, hotovosť nepomôže, ak vás ktosi na druhej strane neakceptuje. Ešte pred takými ôsmimi rokmi, keď som chcel hru na Playstation, čo vyšla len v Japonsku, jediný spôsob, ako sa k nej dostať, bol do toho Japonska si po ňu zájsť.

Páči sa mi svet, v ktorom sa bez problémov môžem stať predplatiteľom hongkonského filmového časopisu, páči sa mi, že veci, po ktorých túžim, veci, ktoré zbieram, dokážem zohnať za relatívne prijateľné ceny, a je jedno, odkiaľ sú. Je toto globalizácia? Asi hej, ale vyhovujú mi aj tie jej podoby, ktoré bezprostredne nesúvisia s nákupom vecí z cudziny. Páči sa mi, že ak kamsi vycestujem, môžem si vychutnávať krajinu, mesto, hľadať jeho genius loci bez toho, aby som sa nechal rozptyľovať vecami, ktoré u nás nemáme. Páči sa mi, že sa môžem on-line stretnúť v hre s kýmkoľvek od hocikiaľ a teší ma vedomie, že aj keď žijeme kdesi celkom inde a naše životy sú úplne odlišné, hráme rovnakú hru. Páči sa mi, že sa lokalizujú hry, na PC stará známa vec, ale na konzolách čerstvá novinka. Páči sa mi jednoducho, že sa s nami ráta, že sa u nás v kine dá vidieť thajský komerčný film, nie pseudoumelecká zlátanina z filmového klubu, ale normálny poctivý komerčák, páči sa mi, že v DVD požičovni sa dostanem k japonským hororom, o ktorých by sme tu bez kultúrnej globalizácie sotva vedeli.

Krúžim okolo podstaty ako mucha okolo hovna, a nedarí sa mi presne sformulovať, prečo pokladám globalizáciu za absolútne skvelú a nikdy by mi nenapadlo ísť rozbíjať mekdonalďácke výklady. Som taký ten materialistický typ, čo rád zhromažďuje veci a teší sa z nich. Žijem s vedomím, že žijem na úkor niekoho iného, možno nejakej hladujúcej africkej sirôtky s opuchnutým bruškom a minimálnou šancou, že dakedy ochutná rezeň, ale je mi to vlastne srdečne jedno. Som zlý človek, v poriadku, s tým sa dá žiť. Pôjdem do pekla, asi neviem, čo hovorím a raz to trpko oľutujem, ale teraz sa snažím, aby som mal raj tu.