Poomaalyy

Medzisviatkové obdobie má svoj jedinečný rytmus, ktorý sa nepodobá na žiadne iné dni v roku. Najskôr sa nám zdá strašne dlhé, takže zvykneme hovoriť „veď sa stretneme niekedy medzi sviatkami“ alebo „pozriem sa na to a premyslím to medzi sviatkami“ a potom zistíme, že okrem intenzívneho trávenia, triezvenia a konfrontácie rozdielnosti životných postojov s najbližšími príbuznými sa v ňom nič iné v podstate nedá stihnúť.

Keď som bola malá, mala som dni po Vianociach rada. Koniec prázdnin bol ešte v nedohľadne, štedrovečerné nervy za nami. Na Vianoce sme chodievali k starým rodičom a bolo nás tam ako hadov, takže sa veľa radosti požehnaných sviatkov vymíňalo na nervy s jedlom a spormi, kto bude kde spať, pričom všetci manévrovali ako mohli, aby neboli niekde, kde ich bude niekto budiť v noci chrápaním, ráno kuchynským trieskaním s hrncami a celý deň neodolateľnými ponukami šliapať cez záveje do kostola a späť. Po Štedrom dni sa všetci upokojili, darčeky boli rozbalené a hlavne sa muselo „svätiť“, teda sa nesmelo nič robiť a do toho „nič“ skvelo zapadalo ležať pod perinou, mať na sebe nové pyžamo, čítať nejakú strašne hrubú knihu od Ježiška a chodiť vyberať zo škatúľ obľúbené keksy. Keď som bola väčšia – asi tak od deviatich –, moja babička mi na Vianoce vždy urobila za fľašu domáceho vaječného koňaku a chodili sme ho spolu tajne popíjať do špajze.

V dňoch medzi Štedrým večerom a Silvestrom sa čas ťahá ako dobre uvarený slivkový lekvár. Jediné obdobie roka, keď sa netreba ponáhľať, môžeme si niečo naliať aj uprostred dňa a dať si sedem druhov sladkého a mastného, lebo s tým tlstnutím sa už aj tak počíta. Tieto Vianoce nás bolo zase ako hadov, ale už menšie hadie hniezdo. Niekto zomrel, niekto odišiel, niekto slávi Vianoce zvlášť. No a niekto pribudol a hlavne s tými rôzne pribudnutými sme hrali dva dni v pyžamách Monopoly. Dopísaním tohto článku ukončím medzisviatkovú etapu nevyhnutnej práce a idem si do postele čítať. Vy, ktorí máte dávku nevyhnutnej práce dlhšiu a nemôžete čítať poležiačky alebo nemáte poruke nič príjemné v papierovej podobe, môžete si zalistovať všetkým, čo sme za uplynulý rok uverejnili. V útrobách tohto magazínu nájdete množstvo článkov, ktoré stoja za to, takže si skúste prečítať trebárs niečo z úvodníkov, napríklad

Perestrojka a iné radosti žien na pokraji nervového zrútenia

Vaše starosti na moju hlavu

Jeden schod = 4 sekundy

Keby ženy nehovorili, muži by mysleli zbytočne

Výpadok vás zbaví zbytočností

Nepresný zber presných údajov

Ak máte radi väčšie celky, možno vám bude vyhovovať niektorý z príbehov na pokračovanie, napríklad

Denník brunetky

alebo

Zdochnuté srdce

A ak neviete, o čom celý tento čas hovorím, návod na použitie medzisviatkových dní a dní im podobných nájdete v článku z rubriky Dobré jedlo s názvom Pyžamový deň.

Tak si to teda užite.