Mám čas zajtra o piatej

U nás na Slovensku je nás málo a všetci sa poznáme. Má to svoje výhody, lebo sa pri troche snahy môžete stále cítiť ako medzi svojimi. Medzi nevýhody patrí to, že nemôžete o nikom nikde povedať, že je duševný impotent a myslieť si, že sa mu to nedonesie. Ale na druhej strane, keby sa všetkým všetko nedonieslo, prišli by sme o pointy tých roztomilých príbehov, ktoré by vyzerali celkom nereálne, keby v nich neúčinkovali naši známi.

Existuje úzky kruh špecializovaných odborníkov, je ich u nás asi 72. Pre účely utajenia v tejto show sa dohodneme, že to s konkretizáciou ich odbornosti nebudeme rozmazávať, sú to však ľudia vzdelaní, ťažko pracujúci a celkom mimo záujmu verejnosti. Až na výnimky.

Sedí si tak raz jeden exemplár zneuznaného špecializovaného odborníka v krčme a sťažuje sa kamarátovi, koľko on pre blaho tejto spoločnosti maká, a nikto o tom nevie.

- Veď daj nejaký rozhovor do novín, zviditeľni sa, - povie mu kamarát, ktorý nevie, ako to chodí.

- Z nášho fachu sa zviditeľňuje len Ftierka. Je z vidieka, nie je mu hanba všade sa strčiť a zviditeľňovať seba a svoje zapadákovské pracovisko, - povedal Zneuznaný odborník. – A na nás, skutočných odborníkov, už nie je v médiách miesto.

Kamarát sa o tejto krivde zmienil inému kamarátovi, ten to povedal svojej kamarátke a kamarátka svojej sestre, ktorá zhodou okolností s Ftierkom chodila. A nielen chodila, neustále s ním diskutovala, aby sa jeho schopnosti v styku s verejnosťou ešte viac zdokonalili. Takže medzi rečou povedala Ftierkovi o tom, čo sa o ňom šíri z krčmy. On si však z ohovárania nič nerobil, pretože vraj Zneuznaný mal vždy komplexy, tak čo s ním, s chudákom, nejako ich musí ventilovať.

V redakcii mienkotvorného denníka v tom istom čase prebehla porada, na ktorej dostal mladý Investigatívec za úlohu urobiť rozsiahly rozhovor s niekým z oného vyššie nemenovaného odboru. Investigatívec trochu popátral a zhodou okolností sa dostal k číslu na Zneuznaného.

Myslím, že práve toto bol ten okamih, keď zasiahol Boh. Chcel dať Zneuznanému šancu stať sa známym a uznávaným, aby toľko nemusel so svojimi sťažnosťami vysedávať po krčmách, ale si trebárs našiel frajerku a chodil s ňou do Tesca a do kostola a napomáhal tak kolobehu peňazí a zbožnosti v našom pekne sa rozvíjajúcom štáte.

Investigatívec teda vytočil číslo a povedal Zneuznanému, čo by potreboval.

- Rozhovor o našom odbore? – spýtal sa Zneuznaný ešte raz, aby si bol istý, že nemá sluchové halucinácie.

- Presne tak. Na štyri strany, - povedal Investigatívec.

- Hm, - zamyslel sa Zneuznaný a potom povedal: - To musíte zavolať môjmu šéfovi.

- Ja nepotrebujem šéfa, potrebujem niekoho, kto bude rozprávať o svojej práci.

- Dám vám číslo na šéfa, - povedal Zneuznaný a tak sa aj skončila jeho šanca. Pretože jeho šéf povedal novinárovi, že on nemá čas, nech radšej zavolá na vidiecke pracovisko, odborníkovi menom Ftierka, lebo toho práca baví, vie o nej hovoriť zrozumiteľne a má s novinármi skúsenosti. Tak mu teda z redakcie zavolali a on povedal:

- Super. Mám čas zajtra o piatej. A vy?

Keď mu potom Investigatívec povedal, ako sa k nemu vlastne dostal, Ftierka sa dlho nahlas smial. Pochopil, že hoci celý vesmír občas zapracuje na vyvažovaní príležitostí a zmenšovaní objemu nenávisti a závisti, bez spolupráce zainteresovaných sa to nezaobíde.

Čo som tým v poslednom predvianočnom úvodníku chcela povedať? Pre tých, čo sú už unavení, nemali ešte dnes kávu, majú prekúrené alebo už dopredu hladujú v predtuche zlatého prasaťa, tu je mravné ponaučenie:

Je normálne, že sa občas cítime zneuznaní, odstrčení, neocenení, ukrivdení alebo sami. Pred Vianocami sa tieto nemilé pocity znášajú ešte ťažšie. Dôležité je uvedomiť si, že nič nie je definitívne a akýkoľvek je ten vlak, v ktorom sedíme, občas aj zastavuje a my môžeme prestúpiť na iný. Zastávky sa opakujú, tak ako sa opakujú aj šance meniť svoj postoj a svoje vzťahy k lepšiemu. Za každým zazvonením telefónu, pri každom zobudení sa do ďalšieho rána máme tú šancu prestať byť sami sebe za chudákov.

A ak vám budú vaši blízki liezť na nervy, ak budete mať pocit, že deti príliš hučia, že ste minuli príliš veľa peňazí na darčeky a celé Vianoce sú vlastne jeden prázdny humbug, berte to tak, že môžete byť šťastní, že vám má kto a čo liezť na nervy. Že deti hučia preto, že ich máte a mnohí by dali všetko za to, aby boli na vašom mieste, a ak vám bude ľúto peňazí za darčeky, vedzte, že šťastím je, že ich máte komu kupovať.

Tieto Vianoce sú vaše Vianoce. Aj Štedrý večer je váš večer. Nenechajte si ich pokaziť niečím, čo vám ich kazí len zo zotrvačnosti. Aj tento rok máte šancu prežiť ich úplne veľkolepo.

Tak nech sa vám vydaria ako ešte nikdy!