Pyžamový deň

Keď sa raz Medard rozhodne, že prekoná všetky očakávania Petra Jurčoviča, máme pred sebou pár daždivých víkendov. Stihneme zoradiť účty dávno pokazených spotrebičov, vytriediť na charitu šaty, ktoré sú nám priveľké, oželieť kúpu grilu, ktorým môžeme túto jar iba prikurovať v obývačke, vyleštiť krištáľové poháre, upratať z povaly starej mamy svadobné šaty. Napokon si môžeme s pokojným svedomím dopriať pyžamový deň.

Môžete namietať, že pôvab pyžamového dňa spočíva práve vo flegmatickom prekračovaní nehynúceho, alebo aspoň prevádzkového bordelu, ale nechcem, aby slabšie povahy v panike utiekli ešte skôr, ako sa dopracujeme k nejakému jedlu.

Pyžamový deň má pevné pravidlá:
kávu pijeme v posteli, prihrýzame čokoládku a keksíky, ale nesmieme vytriasať omrvinky,

1. môžeme si umyť zuby, ale nesmieme odstrániť z hlavy tradičného ranného kohútika, ktorého niektorí zúfalci nazývajú číro,
2. nesmieme si vyzliecť pyžamo, ale môžeme si naň navliecť hrubý sveter, ak ideme na poldeci k susedovi o poschodie vyššie,
3. môžeme pozerať tv paprika a romantika, ale nie politické debaty a (iné) psychologické drámy,
4. môžeme čítať čokoľvek okrem obsahu ohavnej čiernej aktovky, ktorá na nás kričí z koša na špinavé prádlo, kam sme ju schovali pred manželkou, ktorej sme v návale vášne sľúbili rodinný víkend,
5. môžeme hrať s deťmi pexeso alebo karty, ale nemôžeme ich nechať vyhrať, aspoň dnes nie,
6. môžeme telefonovať, ale nie so šéfom alebo hysterickou kamarátkou,
7. môžeme piť alkohol už od rána, ale v tomto bode nesmieme pripustiť žiadne obmedzenia,
8. môžeme jesť, ale nič, čo žiada prípravu dlhšiu ako 15 minút. Áno, do 15 minút sa ráta aj objasňovanie špeciálnych požiadaviek slečne z pizzovej donášky.

Ak máme pyžamo s vysokou citovou hodnotou – pôvodne to bolo tričko, v ktorom sme vyhrali turnaj 8. ročníkov základných škôl v gorodkách – a nechceme sa o túto citovú hodnotu deliť s pizzovým poslíčkom, ukuchtíme si niečo sami. A keď už nás sprevádza pyžamo a perina, tematicky vhodne zvolíme mäso pod perinou.

Potrebujeme:
mäso – koľko ľudí, toľko plátkov
korenie
sladkú smotanu
tvrdý syr

Zapneme rúru. Na maximum, čo je v domácich podmienkach okolo 250 stupňov Celzia.

Plátky mäsa rozložíme do pekáča. Plátky môžu byť bravčové (karé alebo krkovička), teľacie, hydinové, hrubé asi pol centimetra. Pekáč môže byť veľký tak akurát, aby mäso pokrylo jeho dno, ani väčší, ani menší (pomôcka: mäso je ohybné, potlačí sa). Mäso môžeme posypať korením alebo bylinkami, aj viac, potreba soli závisí od použitého syra.

Mäso zalejeme smotanou. Tak aby bolo úplne zakryté. Na štyri porcie asi pol litra. Čestne priznávam, že používam smotanu na varenie, ktorá má žalostných úbohých 10 % tuku, ale utešujem sa použitím bravčového mäsa a extra tučného syra.

Extra tučný syr nastrúhame. Použijeme svoj obľúbený – údený, neúdený, plesnivý, deravý, slaný či oranžový. Celú plochu mäsa a smotany pokryjeme fakt hrubou vrstvou strúhaného syra.

Pekáč zakryjeme alobalom a strčíme do rúry. Pečieme 15 minút na maximum a 15 minút na strednej teplote. Stredná teplota nie je nič konkrétne, len niečo medzi maximom a minimom. Po polhodine stiahneme alobal, pokusne zabodneme vidličku tam, kde tušíme mäso a zistíme, že je mäkké. (V prípade s fotodôkazmi som použila veľmi pekné bravčové pliecko, to potrebovalo pod alobalom o 10 minút viac.) Odokryté zapekáme ešte 15 minút na vysokej teplote, aby nám syr urobil kôrku.

Počas posledných 15 minút môžeme pripraviť prílohu – uvariť zemiaky, umyť šalát alebo len nakrájať chlieb.

Pri podávaní zistíme, že smotana záhadne zmizla. V súčinnosti so syrom vytvorila perinku, v ktorej trávi krehké mäsko svoje posledné blažené chvíle, presne tak ako my v pyžame, v suchu a teple, za oknom, do ktorého šibe dážď. Naše chvíle sú blažené najmä preto, že umývať riad je dnes prísne zakázané.

Ďalšie články z piatka 2. júna 2006
Eva Borušovičová: S tlčúcim voličským srdcom v krku
David Reten: Usporené Hviezdne vojny
Juraj Malíček: Cesty rozkoší sú nevyspytateľné