Kapitola prvá - Zásady pravej blondínky a Škatule, škatule, hýbte sa!

Tento denník bol pôvodne blog na stránkach letnej akcie Slovak Telecomu. Postupne sa z denníkových záznamov začal odvíjať  príbeh, ktorý si našiel svojich verných čitateľov a fanúšikov. Pretože letný blog sa s letom skončil a je uzavretý, ale príbeh ešte ani zďaleka nie, oslovili sme autorku a požiadali ju o prepublikovanie jej zápiskov, a o dorozprávanie jej lovestory na našom novom portáli.

obra

28.6. Utorok
Môj doterajší život je v troskách. Frajer mi dal kopačky. Hľadám si byt. Mením robotu. Pohádala som sa s najlepšou kamarátkou a nemám už chuť ju vidieť. V mojom živote nezostal kameň na kameni.

Strašne sa bojím zmien, tak si to teraz pekne vyžeriem naraz. Každý mi hovorí, že zmena je lepšia ako strnulosť, lebo môže znamenať aj zmenu k lepšiemu. Ale môj vrodený pesimizmus škrieka, že zmena môže byť aj k horšiemu. No však uvidíme.
Rozhodla som sa, že si to niekam budem zapisovať, aby som sa nabudúce zmien nebála. Alebo bála ešte viac, cha! Mám čas, už som dala v robote výpoveď, nikto odomňa nič nechce, len tu musím sedieť až do konca júla a tupo hľadieť do monitora.
Našla som náhodou tento blog. Zdá sa mi na to moje zapisovanie vhodný. Je nový a prázdny, ako môj život. Keď nič iné, možno tu vyhrám aspoň tričko s nicknejmom. Vymyslela som si takýto: Pravablond. Som síce pravá brunetka, fyzicky aj psychicky, ale som pevne rozhodnutá neopakovať svoje brunetkovské chyby a správať sa k ľuďom, a najmä k mužom, ako pravá blondína. A ak mi to nepôjde zvnútra, zafarbím si aj vlasy!

obrb

29.6. Streda
Kamarát si prečítal môj prvý zápis na blogu a pýtal sa ma, že čo je to bruneta alebo blond psychicky a že načo si chcem farbiť vlasy, že však budem s čiernym obočím vyzerať vulgárne jak Mojsejová. Neviem, čo na tom treba vysvetľovať. Ale teda skúsim.
Byť psychicky bruneta znamená správať sa vždy a za každých okolností inteligentne, rozumne a dospelo. Nefňukať, nežobrať o súcit, o pomoc ani o lásku, hrdo sa spoľahnúť len na seba a na svoje sily. Samozrejme, že sú aj blbé a infantilné tmavovlásky a rozumné a schopné blondínky, ale vo všeobecnosti na mužov, a žiaľ, aj na ženy, pôsobia blondínky bez toho, aby otvorili ústa, naivnejšie, bezbrannejšie a bezradnejšie. Mám to za tie roky odpozorované, tá kamarátka, čo som sa s ňou na smrť pohádala, je tiež fyzicky blondína. Len čo sa v okruhu päťdesiatich metrov zjaví muž, zo schopnej, inteligentnej a samostatnej ženy sa stane očami klipkajúca, tenkým hláskom štebotajúca, mierne dementná chuderka. Neverili by ste, koho všetkého už na toto ulovila.
Ale nie preto som odhodlaná zafarbiť sa na blond, aby som zapôsobila na svoje okolie. Ja potrebujem presvedčiť o svojej schopnosti správať sa blond samú seba. Mám takú skúsenosť, že to funguje. Teda že zmena zovňajšku mení aj správanie a myslenie. Stačí sa prezuť z lodičiek do tenisiek a naopak. Takže tak.

obrc

1.7. Piatok.
Konečne piatok. Ale vlastne neviem, načo sa teším, keď ma cez víkend nič pekné nečaká. No ale aspoň nemusím sedieť za kompíkom a vypisovať tu hovadiny o blondínach a brunetách. Aj tak ma nikto nechápe. Ani ten kamarát ma nepochopil.
Pomaly som začala baliť v robote veci. Potrebovala som preniesť dve plné škatule vecí do auta. No hádajte, či som nad plnou škatuľou, ťažkou jak sviňa, začala blonďavo vzdychať a gúľať očami po chlapcoch naokolo, alebo som ich rovno slušne poprosila o pomoc, alebo po cé - našla som si vozík, zazrela na kolegu, čo sa zdvihol zo stoličky, až keď som mala všetko na vozíku, a hrdo odtlačila veci k autu.
Cé je správne.
Idem dnes fakt do drogérie nakúpiť peroxid. Inak to nepôjde.

obrd

4.7. Pondelok
Od minulého týždňa sa v mojom živote nič nezmenilo. Len teraz neviem, či chvalabohu, alebo bohužiaľ. Ešte stále som odkopnutá, nemilovaná, takmer bezdomovec a nemám do čoho pichnúť. Iba to ma drží pri živote, že mám pred sebou novú robotu. Keby som ostala ešte aj bez roboty, tak si to rovno hodím.
Rozhodla som sa, že si tu budem zapisovať nielen čo sa mi stalo, ale čo by som mala urobiť, čo chcem, aby sa ešte len stalo. 

1. Chcem byť milovaná. Chcem mať normálny vzťah s normálnym mužom. Urobím pre to toto:
a) zmením svoje správanie - dnes urobím prvý krok - pokúsim sa o presun ďalšej škatule do môjho auta bez toho, aby som sa jej dotkla,
b) pokúsim sa veriť tomu, že niekde po svete pobehuje muž, ktorý by sa mi páčil a s ktorým by som chcela žiť a pritom nie je zadaný, nerozhodný a ani sviňa,
c) pokúsim sa veriť tomu, že niekde po svete ešte behá muž, ktorý by ma chcel.

2. Vlastne by mi stačilo, keby sa splnil bod číslo jeden.

Idem na tú škatuľu.

Pravablond  viac od autora »
Vaše reakcie [44]