|
Pätnásta kapitola – Medzi dvomi zrkadlami
|
|
- Sme ako dve figuríny, - povedala. - Také, čo predvádzajú vo výklade scénky z rodinného života. Všetky tragické podkapitolky, jednu za druhou, vôbec sa neodlišujeme, nie je v našej moci tomu sledu výjavov uniknúť.
»
|
|
Štrnásta kapitola – Zajtra vyznanie lásky
|
|
- Neľúb ma. Som sviňa, - povedal.
Aj ja som sviňa, zasmiala sa v duchu ona. Mažem tvoje esemesky. Som zlé dievča. Konečne. Dobré dievčatá sa dostanú do neba a tie zlé tam, kam chcú.
»
|
|
Trinásta kapitola - Život nie je pornofilm
|
|
Strieborná oktávia ho zaviedla pred zdravotné stredisko, čierny peugeot pred fitcentrum, biela toyota pred základnú školu. Smutne banálny život žien s vodičským preukazom. Nič sa neudialo, žiadni policajti, manželia, kávy ani súlož postojačky na nejakom hnusnom záchode.
»
|
|
Dvanásta kapitola - Bosými nohami po sklenených črepoch
|
|
- Koľko toho vypila? - spýtal sa.
- Prečo? - spýtala sa tá stojaca.
- Som lekár a toto sa mi nepáči. Koľko toho vypila?
- Tak sedem tequíl, - povedala jedna.
- Šesť, - povedala druhá.
Pravdu, - povedal on.
- Asi osem, - povedala tá, čo jej držala hlavu.
»
|
|
Jedenásta kapitola - Môžeš ma objať?
|
|
Naklonil sa cez roh stola a objal ju. Bolo z neho cítiť školskú jedáleň a chlapčenský pot. Dlhými chudými ramenami ju silno zovrel, Lolu pošteklili na tvári jeho vlasy. Objal ju ako decko.
- Tak čo, stačí? - spýtal sa.
- Ľúbim ťa.
- Ja viem.
»
|
|
Desiata kapitola - V svadobných šatách sa necúva
|
|
- Nie je vám zima?
- Ako kedy, - povedala s čudným úsmevom.
- Môžem si siahnuť? - spýtal sa drzo.
- Všetci sa dívajú.
- No a?
- Keby som vás udala za sexuálne obťažovanie, mám štyroch svedkov.
- Vy ste hravá povaha.
- Počula som, že aj vy.
»
|
|
Deviata kapitola -Trochu nežná, trochu chladná, tvrdá z prinútenia
|
|
- Možno by som spala, možno roztúžene bdela, ale stále by som na teba čakala, - povedala.
- Voňavá, teplá, hebká a mokrá? - spýtal sa.
- Práve som vyšla z vane.
- A čo máš na sebe?
- Iba nohavičky a podväzky.
- Podväzky?
- Skúšam si ich pred zrkadlom.
- A kde máš prsty?
- Hádaj.
»
|
|
Ôsma kapitola - Kedysi aj tá tráva za niečo stála
|
|
- Neber si to tak. Prvýkrát to také býva.
- U mňa nie. Nie som taký tupec.
- Ja viem. Zahulíme a skúsime to ešte.
- Máš oči ako siamka v tomto svetle, vieš to?
- V tomto svetle nemôžeš nič vidieť.
- Potme je skutočná krása najoslnivejšia.
»
|
|
Siedma kapitola - Každá brána má svoj sezam
|
|
- Neberieš nejaké drogy?
Elvis sa uchechtol.
- Drogy? - spýtal sa. - Akože či si nepichám heroín medzi prsty na nohách?
- Napríklad, - povedala Lola a snažila sa spomenúť, kedy naposledy videla jeho nohy naboso.
»
|
|
Šiesta kapitola - Dýchaj, zhlboka dýchaj
|
|
Díval sa, ako pokojne sedí s rukou na volante, dlhé prsty, prameň vlasov za uchom. Slnečné okuliare jej dodávali vzhľad niečoho neznámeho a nevypočitateľného. Premýšľal, či by ho zaujala, aj keby ju nepoznal. A závidel neznámym mužom, ktorí ju stretnú, že po nej môžu túžiť.
»
|
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
