Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Maxim E. Matkin | 15.2.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Štrnásta kapitola – Zajtra vyznanie lásky

Blank

Nie je dôležité, čo sa človeku stane, ale ako na to zareaguje. Na túto Gregorovu vetu si Šeri spomenula v okamihu, keď sa po nej rozlial prúd teplej vody. Povedal to na nejakej porade, zasmial sa a doložil: „Nevidím dôvod, prečo by sme to aj za týchto okolností nemohli vyhrať.“ Ďalší traja muži v košeliach a hodvábnych kravatách sa zasmiali, Šeri si vtedy lakťom otvorila dvere zasadačky, vyšla aj s plným podnosom špinavých šálok a pohárov od whisky von a nohou za sebou zatvorila. Nakoniec to vyhrali, bol to nejaký tender a jej ostala v spomienke chuť víťazstva a nadržanosti. Vtedy bol Gregor ešte len nedotknuteľný objekt jej túžby, ona čakala a neverila, že ho raz ochutná, že ho raz celého bude vlastniť.

Siahla si medzi nohy. Teplá voda pošteklila jej klitoris, schladila jej rozpálenú vagínu. Mala ju zdurenú a citlivú od toľkého prirážania. Štyri mesiace nič a teraz zrazu tri večery za sebou. Sex, aký nikdy nezažila. A stále toho nemajú dosť.

Nie je dôležité, čo sa mi stalo, ale ako na to zareagujem, zopakovala si Šeri. Zamilovala som sa do ženatého muža. No a čo? Nie som prvá ani posledná. A on sa zamiloval do mňa. Manželstvá nie sú trestom na doživotie, niekedy po pár rokoch vyprchajú. Čo boh spojil, človek nerozdeľuj, ale keby tie vzťahy naozaj spojil boh, bol by teraz Gregor pri svojej žene, neutekal by ku mne. Boh spojil ľudí, čo sa skutočne milujú, nie tých, ktorí sú formálne vedľa seba. Človek nerozdeľuj. Človek nerozdeľuj muža a ženu, čo k sebe patria, nie som o nič horšia než tá žena, čo nosí na ruke rovnakú obrúčku ako on. Odmietam sa cítiť previnilo.

Vypla vodu a zabalila sa do modrej osušky. Uvidela sa v zrkadle. Ružová pleť, uvoľnené črty tváre, pery opuchnuté od bozkávania. Gregor sa rozvedie. Práve sa tak rozhodla. Pomôže mu. Vytvorí mu zázemie, domov, novú rodinu. Bude s ňou šťastný. Nebude troska ako teraz, keď ho nemá kto podržať v pracovných problémoch. A podržať mu tak vôbec, usmiala sa Šeri. So ženou už aj tak nespáva. Si najlepšia, povedal jej pred chvíľou v posteli Gregor. Si zázrak.

Áno, som. Som zázrak.

Vyšla z kúpeľne ako bohyňa.

Gregor stál nahý v kuchyni pri otvorenej chladničke a hľadal, čo by do seba napchal. Mal na bokoch usadený tuk. Šeri sa snažila spomenúť si, či sa mu tie faldy rysovali už pred štyrmi mesiacmi. Musí oňho dbať, musí sa začať zdravšie stravovať, bohvie čím ho doma kŕmi tá jeho knedľa. Asi knedľami, a kupovanými, čím iným.

- Dúfal som, že tu máš aspoň kus klobásy, - povedal Gregor.

- Mám tam jogurt.

- Hej, presne o jogurte som sníval, keď som si uvedomil, aký som hladný, - povedal Gregor a zatvoril chladničku.

- Mne jogurty stačia, - povedala Šeri. – Môžem ti ísť dolu do obchodu niečo kúpiť.

- Netráp sa, - povedal Gregor. – Idem do vane a budem si predstavovať, že chudnem.

Zapípala mu esemeska. Šeri zdvihla mobil, že mu ho odnesie do kúpeľne, nech o niečo nepríde. Hneď pípla ďalšia správa.

Pozrela na hodiny. Čo neodkladné by sa mohlo stať o šiestej večer?

Otvorila esemesku.

Bola od Loly. Rozmyslala som o nas. Gregor, prepac, ospravedlnujem sa za svoj diel viny na tom, ako to medzi nami vyzera. Som v poslednom case na nervy. Peniaze, problemy, dom, to vsetko je len sum, dolezity je nas vztah, nechcem o to vsetko prist. Podme to nejako riesit. Mam aj cislo do poradne, ak by si bol ochotny, ja by som sla.

A druhá esemeska: Robim veceru, kupila som vino, Elvis je u Teodora, prid domov, cakam ta. Prid, aj napisanie tejto spravy ma stalo vela sil, nenechaj ma v tom samu.

Šeri civela do Gregorovho mobilu, z mokrých vlasov jej odkvapla voda na displej, akoby sa všetky pomyselné manželkine slzy presunuli na milenkinu hlavu. Tak ona bojuje, uvedomila si Šeri. Zvláštne, že začala bojovať práve teraz, keď som sa rozhodla vziať si to, čo už ona asi aj tak nechce. Máme spojené mysle? Vedie cez Gregorov penis nejaký neviditeľný kábel, ktorým nekontrolovane tečú informácie? Ale ja nebudem ustupovať. Už nie. Prehrávať kontumačne ma už definitívne prestalo baviť. 

Zmazala obidve esemesky. Tie správy nikdy neprišli.

Chvíľu čakala, či sa niečo stane. Či do nej udrie blesk alebo sa jej zastaví srdce.

Vonku ďalej vyvreskovali vtáky, hučali autá, srdce pravidelne tĺklo. Šeri položila mobil, utrela ho koncom osušky. Ležal tam ako predtým, v tom istom uhle k okraju stola. Je dôležité rozumieť detailu.

Vošla do kúpeľne a sadla si na vaňu.

Vo vode ležal Gregor, mlčky sa na ňu díval.

- Na čo by si mal chuť? – spýtala sa ho.

Stiahol jej osušku a chytil do ruky prsník. Tak majetnícky. Trochu drsne.

- Na teba, - povedal.

- Chcem urobiť večeru.

- Tak hocičo.

- Zostaneš na noc?

- Dobre.

Šeri sa rozosmiala. Nervózne a šťastne. Zostane na noc. Zaspia spolu, zobudia sa spolu a budú spolu raňajkovať a obliekať sa do práce.

- Ľúbim ťa, - povedala. Áno, nemá sa to hovoriť ženatým mužom ležiacim vo vani, každá jedna redaktorka časopisu pre ženy by jej to stokrát zopakovala, ale na to kašlať. Ľúbi ho. A on ľúbi ju. Zostane na noc.

- Neľúb ma. Som sviňa, - povedal Gregor.

Aj ja som sviňa, zasmiala sa v duchu Šeri. Mažem tvoje esemesky. Som zlé dievča. Konečne. Dobré dievčatá sa dostanú do neba a tie zlé tam, kam chcú.

- V Číne majú svine za domácich miláčikov, - povedala Šeri.

- V Číne aj jedia hadov, - povedal Gregor.

- No a?

- No nič.

Zhodila zo seba osušku a postavila sa pred zrkadlo. Videla, ako sa Gregor z vane na ňu díva, na chrbát, na nahý zadok a na vyšpúlenú pohostinnú škáru pod ním, na stvrdnutú bradavku z profilu, na to všetko, kým si prečeše vlhké vlasy, nanesie voňavku na zápästia, na krk, pod pazuchy a pod kolená. A potom ako si natrie balzamom pery, mäkké, hladké, ako stvorené na všetky tie veci, ktoré s nimi robí.

- Myslíš, že keby na to prišlo, nezjedla by som hada? – spýtala sa.

- Neviem, - povedal on. – Ale ženy sú asi schopné všetkého, keď si myslia, že už na to prišlo.

- Ženy? To je dosť trápne hovoriť so mnou v kategórii ženy.

- Čo už, keď som trápny.

- Snaž sa nebyť.

- Nikdy si nedávam záväzky.

- Kecáš.

- Čo už, keď ležím bezbranný vo vani, len tým kecaním sa môžem ubrániť.

- Pred čím?

- Pred tebou.

- A čo by som ti akože urobila?

- Zjedla hada.

Natiahol po nej ruku, ale ona uhla. Pôjde do obchodu, urobí večeru a milovať sa budú až potom. Majú na to celú noc.

Otvorili si fľašu červeného a kým zovrela voda na špagety, Gregor nakrájal cibuľu. Robil to nešikovne, kúsky boli rozlične veľké, doma určite nevarí. Ale Šeri tešilo, že sa kvôli nej pretvaruje. Potom šiel do izby pozerať večerné správy. Najskôr jedny, potom druhé. A kým Šeri stúpala do nosa vôňa olivového oleja, praženej cibule a mäsa, prehrávala si v hlave krátke scénky o tom, aké by to bolo žiť takto stále. Ona má zase dlhé vlasy, robí večeru, z izby, z celkom inej väčšej izby, ktorá je súčasťou rozložitého a premyslene zariadeného domu, vybieha malé kučeravé dievčatko, Gregor ju so smiechom berie na ruky, ide ju vykúpať, potom spolu stoja nad detskou postieľkou, kde ten anjel sladko spí, objímu sa a pomaly manželsky sa milujú alebo nie, idú do veľkej kuchyne a tam krájajú studený melón alebo desať druhov syra a spolu s Gregorovým synom diskutujú o živote, lebo ten ich často navštevuje, pretože sa so Šeri radí v citových otázkach a tajne ju miluje. 

- Ty si ale magor, - osloví zatiaľ v izbe Gregor niekoho na televíznej obrazovke.

To by naňho nikdy nepovedala, že sa rozpráva s televízorom ako taký strýco.

Po večeri sedeli spolu na gauči a prepínali programy. Šeri si obliekla nočnú košieľku a vybral

Maxim E. Matkin  viac od autora »

:: Súvisiace reklamné odkazy