- Možno máte pocit, že vám nič nehrozí. Že je to absolútne bezpečný spôsob ozvláštnenia si života a varovania dospelých sú len zbytočnou hystériou tých, čo nič nezažili. Možno máte pocit, že ak vám to navrhne váš rovesník, a podľa štatistík vám to na deväťdesiat percent skutočne navrhne váš spolužiak alebo kamarát, tak to nemôže dopadnúť zle. Iba bude sranda. Lenže nazvali by ste to srandou, keby vás nejaká hoci aj dôveryhodná osoba zavolala poprechádzať sa po ulici, na ktorej je prestrelka?
Profesor Teodor Nebeský urobil pôsobivú pauzu a potom doložil:
- Možno vás to prekvapí, ale marihuana preukázateľne spôsobuje u užívateľov viac psychiatrických komplikácií než heroín.
Nejde na to zle, pomyslel si Filip a oprel sa o mozaikovú stenu gymnaziálnej jedálne. V šere sedeli študenti, pred nimi celkom ako v amerických filmoch stál bradatý univerzitný profesor z lekárskej fakulty a na projekčnú plochu premietal prezentáciu v powerpointe. Mal džínsy, čierny rolák a laserové ukazovátko. Naozaj na to nejde zle, udržal si pozornosť tej zberby a ešte im nalieva do hláv protidrogové múdrosti v rámci prednášky, za ktorú ani nechce mať zaplatené. Keď to riešili na porade, riaditeľka to najskôr zhodnotila ako omyl, potom ako vzácny prejav altruizmu. Filip to však celkom súkromne pokladal za diplomatický manéver Elvisovej matky, ktorá cez dedovu prednášku určenú akože všetkým chcela svojmu synovi odovzdať správu, že ak niečo berie, nech s tým okamžite prestane, lebo inak z neho bude finančne zruinovaný astmatik zatvorený na psychiatrii.
- Poďme sa porozprávať o slovách, ktoré poznáte z televíznych seriálov o súdnych vyšetrovateľoch, - povedal profesor Teodor, diaľkovým ovládačom namieril na otvorený notebook a za ním sa rozžiarila ďalšia tabuľka. – Kto mi vie povedať, čo sú to suicidálne tendencie?
V publiku to zašumelo a po chvíľke sa zdvihli dve ruky. Potom tretia. Filip sa im prizrel. Jeden šprt, jeden hlupák, čo sa hlási asi najskôr na záchod a jeden provokatér. Teodor si neomylne vybral provokatéra.
- Chcete nám povedať, že si dáme jointa a pôjdeme sa radostne obesiť? – spýtal sa chlapec, mierne sa nadvihnúc na stoličke. Vstávať sa neunúval.
Okolo sa zasmiali.
- Ticho! Szatmáry, ešte raz a vyhodím ťa von s neospravedlnenou hodinou, - reflexívne zajačala do priestoru kolegyňa fyzikárka s ľahko opotrebovanými nervami.
Ale profesor sa len pobavene usmial a počkal, kým sa študenti utíšia.
Teraz ukáž, či si frajer, pomyslel si Filip.
- Dáte si jointa a obesiť sa nepôjdete, bude vám radostne a bude sa vám zdať, že vás miluje celý svet, - povedal Teodor. – Dáte si ho druhýkrát a zase vám bude radostne. Obesiť sa pôjdete v období medzi tými dvomi jointami. Niečo sa vám stane, rozíde sa s vami frajerka alebo dostanete ohavné vysvedčenie a vy zrazu túto situáciu nebudete schopní zvládnuť tak dobre, ako kým sa váš život nezačal deliť na kúsky rozdelené jointami. Vaše jediné skutočné bohatstvo je to, čo vás robí jedinečným a to je vaša osobnosť. Tá sídli vo vašom mozgu. A marihuana, presnejšie účinná látka tetrahydrokanabinol, skrátene THC, ovplyvňuje cez dva druhy receptorov práve fungovanie mozgu. Mení ho. Ukážem vám ako.
Teodor namieril diaľkovým ovládačom na notebook a stena za ním zhasla, monitor tiež. Chvíľu bezmocne šťukal v stále sa stupňujúcom smiechu adolescentov.
Teodor hodil diaľkové ovládanie o zem, pristúpil k počítaču a začal skusmo stláčať, čo mu prišlo pod ruku.
- Technická prestávka, - povedal Teodor. – Len to celé vyhodím z okna a môžeme pokračovať.
Nasledoval ďalší výbuch škodoradostného smiechu. Filip sa pohol k Teodorovi, zároveň však k nemu nečakane rýchlo vystrelil aj Elvis, hýbal sa dokonca rýchlejšie, než ho za posledné dva roky prinútil ktorýkoľvek telocvikár školy.
- Svetlo! – zakričal Elvis.
- Szatmáry, svetlo! – zakričala fyzikárka.
Filip prešiel okolo vypínačov a zapálil.
- Vďaka, šéfe, - povedal Szatmáry a jeho okolie to ocenilo vďačným smiechom.
Filip sa zastavil, otočil a uprene sa na neho zahľadel. Prestali sa smiať, čo Filip považoval za známku toho, že ešte nie je čas na odchod do nejakého iného odvetvia profesionálnej dobročinnosti. Prešiel až dopredu k Teodorovi a jeho vnukovi Elvisovi.
- Pozriem sa na to, - povedal Filip.
- Moment! – povedal Elvis. Zapol počítač a ten začal nabiehať.
- Môžeš pokračovať, - povedal dedovi.
- Čo tomu bolo? – podráždene sa spýtal Teodor.
- Nezastrčil si poriadne sieťový kábel a došla baterka. Bude to v pohode.
Filip sa zohol a zdvihol zo zeme diaľkový ovládač. Zastrčil dve oddelené plastové časti do seba a podal ho Teodorovi.
- Má to ešte zmysel? – spýtal sa Teodor. – To podstatné som im povedal a teraz už aj tak ručia ako slony.
- Štyrikrát šťukneš a máš záverečnú časť. Tú môžeš skrátiť, - povedal mu Elvis. – Je zdĺhavá. Povedz len to s tou potenciou, to ich bude zaujímať.
- Zo mňa bulvár neurobíš. Buď všetko, alebo nič, - povedal Teodor.
- Tak všetko, - usmial sa Filip.
- Radšej by som nič, - povedal Teodor. – Ani diaľkové mi nefunguje.
- Chceš prehrať? – spýtal sa Teodora Elvis.
- Čo? Toto? – spýtal sa Teodor.
- Aj toto je bitka, - povedal Elvis.
- To môžem potvrdiť, - povedal Filip. – Je to bitka každý deň.
- Môžeš si to prešťukávať ručne, - povedal Elvis. – Máš dobré džíny, pokojne ťa môžu vidieť aj zozadu.
Teodor na nich so záujmom pozrel a potom sa otočil k publiku a zvučným hlasom zvolal, tak, že prekričal päťstohlasý šum:
- Tak vám teraz dám otázku za dvadsať korún. V čom je viac účinnej THC, v jointe, alebo v hašišovom koláčiku?
Kým sa od miligramov drogy v jednom súste dostal Teodor k pseudoinkoherencii, bol už znovu vo švungu. Elvis si nešiel sadnúť, oprel sa vedľa Filipa na učiteľskej pozícii pri mozaikovej stene.
- Nevyzerá, že by ho to tak bavilo prednášať gymnazistom, - povedal Filip Elvisovi.
- Len zápasí s technikou, to je všetko, - povedal Elvis. – Ale už je na konci, má tam predposledný obrázok.
- Vy tú prednášku poznáte?
- A kto mu to podľa vás dával do tejto podoby?
- Jasné, - povedal Filip. – Len som myslel, že... Koho to vlastne bola iniciatíva, táto akcia?
- Mojej matky, - povedal Elvis. – Myslí si, že mám nejaké problémy.
- A máte? – spýtal sa Filip.
- Kto nemá?
- Niektorí aj nemajú.
- Vy máte?
- Problémy? Mám.
- No vidíte. A núti vaša matka vášho deda robiť prednášky? Najhoršie zo všetkého sú dobré úmysly.
- Vadí vám to?
- Prežijem to. Nech prednáša. On jej urobí dobre, ona bude spokojná a oni budú tri dni menej huliť.
- Kto oni? – spýtal sa Filip.
- Myslíte, že som práskač? – otočil sa naňho takmer ľahostajne Elvis.
- Myslíte, že nemám čuch? – povedal na to Filip.
- Ja s vaším čuchom nemám nič.
- Jasné, - povedal Filip. Chvíľu premýšľal a potom sa rozhodol to risknúť.
- Keby sme na konci roka robili súťaž krásy, ktorá baba by si podľa vás najviac zaslúžila vyhrať? Robím takú anketu, – povedal Filip.
- To má byť akože čo?
- Veď normálne odpovedzte.
- Žiadna.
- Žiadna sa vám nepáči?
- Nie.
- To je ako možné? Nikto na tejto škole nie je tvoj typ?
- Nikto. Ani žiaden chalan, ak tam mierite, môžete mame odkázať, že nie som homosexuál. Nech naši na to prídu sami, čo so mnou je.
- Zbytočne ma obviňujete, nikomu nič nebudem odkazovať, - povedal Filip.
- Máte vraj vo zvyku chodiť s rodičmi žiakov v Auparku na kávu, - povedal Elvis.
- Čože? – zareagoval Filip. Trafil sa presne do rečníckej pauzy v Teodorovej poslednej vete, pol jedálne otočilo
Maxim E. Matkin viac od autora »
Deviata kapitola -Trochu nežná, trochu chladná, tvrdá z prinútenia
Siedma kapitola - Každá brána má svoj sezam
Desiata kapitola - V svadobných šatách sa necúva
Šiesta kapitola - Dýchaj, zhlboka dýchaj
Jedenásta kapitola - Môžeš ma objať?