Trinásta kapitola - Život nie je pornofilm

Je úplne jedno, ako závratne pokročila za posledných desať rokov miniaturizácia mobilných telefónov, pretože aj tak čím menší, tým viac je z neho trestanecká guľa na nohe, pomyslel si Gregor. A je úplne fuk, akú vyhráva melódiu, keby som strčil klinec do elektrickej zástrčky, budem mať lepší pocit než pri tomto zvuku.

Telefón zvonil, na displeji svietilo Demeterovo meno. Nemá zmysel to dvíhať. Nemajú si čo povzbudivé povedať a katastrofických správ bolo za posledné dni viac, než je treba na kvalitné žalúdočné vredy.

- Veď si to pokojne vybavte, nám to nevadí, - povedal ten chlap s čudným prízvukom.

- Nie je to dôležité, - povedal Gregor. – Zavolám im neskôr naspäť.

- Ako chcete, - povedal chlap.

- May I come in once again, just for a moment, please? - spýtala sa žena.

Načo sa tam chce ešte vracať? Preliezla všetko dvakrát, pomyslel si Gregor a povedal: - Of course, come in.

Vošli znovu do domu. Zvláštna dvojica. Chceli si prenajať dom na päť rokov. Koľko budem mať rokov o päť rokov? zajačala na Gregora doma Lola. O päť viac než teraz, povedal jej on. To boli tie najdlhšie vety za posledné tri týždne, čo si povedali. Títo nie. Títo sa rozprávali stále. Selma a Karol. Teda už Karl. On pred tridsiatimi rokmi emigroval a teraz sa vrátil ako riaditeľ slovenského zastúpenia švédskej firmy. S divným prízvukom, s tvrdým priamym pohľadom človeka, čo sa musel dlho pretĺkať, kým dosiahol, čo potreboval a dobre si uvedomuje hodnotu života, ktorý žije. A so švédskou manželkou. On taký tmavovlasý Clint Eastwood, ona malé pivo s profesionálne prívetivým úsmevom a krátkymi nohami navlečenými v bielych kožených nohaviciach. Taký haptický typ, stále sa niečoho dotýka. Gregora, Karla, stien, listov rastlín rastúcich okolo domu. Asi dobre trtká, pomyslel si Gregor. Selma má zvláštny hrkútavý tón hlasu, keď hovorí Karl, kde to len bolo s tým ženským hrkútaním, v Kámásútre? Je to jedno, ďalšia z kníh, čo kedysi čítal a nič mu z nich nezostalo. Človeku vlastne toho zostáva strašne málo. Z kníh, z myšlienok, z ľudí, aj z tej sprostej hmoty.

Gregor vyšiel po schodoch do dverí, pritom zhodil dolu maľovaný kvetináč. Rozbil sa o kamenný chodník, hlina sa z neho vysypala do asymetrickej vzorky. Prach sme a na prach sa obrátime. A medzitým trochu toho pinoženia.

Vo vnútri Selma prikladala pásmo k stene. Hovorila si čosi viac pre seba než pre svojho muža postávajúceho uprostred toho poloodsťahovaného zmätku.

- Máte tu niekde 380-voltovú zástrčku? – spýtal sa Karl Gregora.

- Neviem, - povedal Gregor.

- A dokážete to zistiť?

- Spýtam sa manželky.

Selma sa čosi spýtala po švédsky, on jej odpovedal, vymenili si pár krátkych viet a potom sa Selma obrátila ku Gregorovi:

- When we can see your wife? It would be useful to know the boiler operation and something about the garden.

- About garden? – spýtal sa Gregor.

- Áno, o záhrade, - povedal muž. – Hovorili ste, že vy neviete, čo tam rastie, že to vie len vaša manželka. Chceli by sme s ňou hovoriť aj o zavlažovaní a o tom prístupe do pivnice.

- OK, I will arrange the meeting, - povedal Gregor smerom k žene.

- To ste hovorili aj minule a teraz zase neprišla. Je tu nejaký problém? – spýtal sa Karl Gregora.

- Má toho teraz veľa, - povedal Gregor.

Mám toho veľa vlastne Lola hovorí už takmer dva mesiace. Vždy, keď má byť s Gregorom v jednej miestnosti. Keď s ním má byť večer sama. Keď to vyzerá, že sa schyľuje k sexu. Keď má variť alebo sa usmiať. Má toho veľa, nastúpila zase do práce a sťahujú sa z domu, od ktorého je citovo závislá. Každá druhá žena má toho ešte viac než Lola a usmieva sa, varí, odpovedá celou vetou a nebojkotuje manželský sex.

Švédka vtiahla meracie pásmo do škatuľky a dala sa do sústredeného prezerania Loliných obrázkov po stenách. Gregor mal zrazu pocit, že sa z nich tá žena dozvie viac, než by mala. Taký iracionálny pocit, že je pristihnutý pri niečom intímnom. Otočil sa teda ku Karlovi.

- Načo potrebujete 380-voltovú zástrčku? – spýtal sa.

- Na pec. Selma robí keramiku, - povedal Karl. – Takú ich. Severská mystika a okultno, ak tušíte, o čom to je. Tu sa jej páči. Videli ste, ako to tu všetko chytá.

- Aj vám sa tu páči? – spýtal sa Gregor.

- Verím tomu, že ona vie, prečo tu chce bývať, - povedal Karl.

Aj ja som kedysi vnímal svet takto, povedal si Gregor.

Vyšli von a na dvore čupela Lola a so slzami v očiach sa hrabala v hline okolo rozbitého kvetináča.

- This is my wife Lola, - povedal Gregor.

Lola zdvihla hlavu.

- I am Selma, nice to meet you, - povedala žena.

- Karl, - povedal Karl.

- I am sorry. I didn’t know you are here,- povedala Lola.

Jasné, keby si vedela, že sú tu, tak sem neprídeš, pomyslel si Gregor a doložil nahlas:

- Potrebujeme od teba vedieť pár vecí o záhrade, bojleri a tak.

Lola ho však nepočúvala. Talent nepočuť, čo nechce, taký typický pre malé deti vo veku, keď je svet zázračne jednoduchý, jej zostal do dospelosti a kedysi sa mu zdal dojemný. Vedela byť pritom taká sexy roztržitá. Teraz by ju za to zabil.

Sklonila hlavu k hline a vytiahla z nej tri klíčiace cibuľky nejakých kvetov.

- Oh, my god,- povedala Selma. – So beautiful. The miracle of life.

- Treba ich asi zasadiť, že? – povedal Karl a začal sa obzerať po dvore.

Gregor znervóznel. Potrebujú doriešiť veci, prebrať zmluvu, podpísať ju a previesť peniaze. Koho zaujímajú drbnuté cibule?

- Toto by sa nehodilo? Aspoň provizórne? – spýtal sa Karl a držal v ruke jeden zo starých hnedých kvetináčov zložených za domom.

Lola prikývla, Karl priniesol kvetináč, Selma nabrala do rúk hlinu a preložila ju do neho. Spoločne zasadili cibule nanovo.

- Thanks, - povedala Lola.

- You’re welcome, - povedala Selma a opakom ruky zotrela Lole z líca šmuhu od zeme.

Také čudne spriaznené gesto.

- Môžeme sa presunúť k tomu bojleru? – spýtal sa Gregor.

- Poviete nám niečo k domu? – spýtal sa Karl.

- Nehnevajte sa, ale teraz nie, - povedala Lola. – Nemôžem. Nedá sa mi. Dajte mi pár dní, aby som si zvykla, že tu nebudem bývať. Prídem budúci týždeň, dobre?

Karl na Lolu skúmavo hľadel.

- Repeat in english, please? – povedala Selma.

- My heart is broken. I love this house so much, - povedala Lola.

- I see, I understand you, - povedala Selma.

- Lola, - povedal Gregor. Prečo mu to robí, prečo mu to krucinál robí?

- Prepáčte, - povedala.

- Budeme sa na vás tešiť teda na budúci týždeň, - povedal Karl.

No do riti.

Nasledujúcu hodinu jazdil Gregor bezcieľne po meste a nahlas v aute pičoval. Ale nepomohlo mu to. Keď už nezaberajú jednoduché recepty, je jasné, že sa rúti z kopca.

Vždy si vybral nejaké auto so ženou za volantom a niekoľko kilometrov ho sledoval. Čakal, či naňho niektorá nezavolá policajtov, manžela alebo ho aspoň nepozve na kávu. Potreboval nejaký neočakávaný a nepredvídateľný impulz, ktorý by narušil jeho odbrzdený presun priamo do pekla.

Strieborná oktávia ho zaviedla pred zdravotné stredisko, čierny peugeot pred fitcentrum v Petržalke, biela toyota pred základnú školu pre nadané deti. Smutne banálny každodenný život žien s vodičským preukazom. Nič sa neudialo, žiadni policajti, manželia, kávy ani súlož postojačky na nejakom hnusnom záchode. Život nie je pornofilm ani predpoludňajší seriál o mladej kriminalistke pátrajúcej po sériových vrahoch. Bohužiaľ.

Modrý golf zaviedol Gregora na parkovisko pred Billou, kde unavene zostal.

Zazvonil mu telefón. Zase ten Demeter. Asi sa s ním chce súdiť. Minule nie

Maxim E. Matkin  viac od autora »