To zlé, z čoho raz bude to dobré

Rok 2007? Prežil som a ako večný optimista to vidím tak, že to je na tomto roku to najlepšie. Som v akejsi otvorenej životnej etape, otvorenej, hoci už by som rád zatvoril a bežal na voľnobeh oslobodzujúcej rutiny. Ale zdá sa, že nie, že na odchod do mentálneho dôchodku si ešte predsa len budem musieť počkať.

Na fatalizme je najkrajšie, že zbavuje zodpovednosti. A to je na ňom aj to najhoršie. Lebo sú veci, ktoré človek nemôže vziať do vlastných rúk a čosi s nimi urobiť, hoci sa ho týkajú a veľmi by chcel. Nie sú to totiž jeho veci, on je len v ich strede, vydaný napospas.

Až sa raz zahojím, budem mať zopár veľkých tém. Fakt veľkých. Ktovie, o takých desať-pätnásť rokov už z nich budú môcť byť úvodníky, teraz sú to len trápenia a bolesti. Ale aspoň viem, že nežijem v rozprávke a svoj šťastný koniec si musím zaslúžiť.

Hoci dvetisíc sedmičku si budem už navždy pamätať ako TEN rok, keď sa veci lámali, ešte neviem, či nad ním budem nariekať, alebo ho oslavovať. Teraz nariekam a chcem, aby sa nestal, hoci to bol vlastne vynikajúci rok.

Na Statione sa podľa mňa diali len úžasné veci, aspoň tak si to pamätám. Budem sa k nim vracať cez svoj súkromný rebrík toho najlepšieho, čo sme tento rok publikovali. Vlastne nie najlepšieho, lebo najlepšie tu máme všetko, ale toho, čo sa ma v momente prvého čítania dotklo tak silno, že si to občas dám znova. A zväčša neviem pomenovať prečo.

Ak niektorá Matkinova kapitola čnie nad tie ostatné troška viac, tak v mojich očiach táto.
Všetky Radove úvodníky majú čosi do seba, ale na tento nezabudnem. Katkin úvodníkový debut. Elenkin mýtoborecký a mýtotvorný seriál, hlavne jeho druhá epizóda. Linky pán Pišťanka, predovšetkým tie, kde sa rieši Borat a Kaplický. Recenzie Fera Gyárfáša, hlavne recenzia filmu Horšie už to nebude, pretože som si ju napísal aj ja a vedľa Ferovej som sa za ňu potom trocha hanbil. Tento úvodník Evy Borušovičovej, túto recenziu Imra Rešetu, túto Soninu a tento Miškin recept. 

Možno si poviete, nijaký extra výber, avšak každý ten text mám spätý s dňom, keď sa udialo čosi, čo sa udiať nemalo, a ja som vďaka nemu na chvíľu fungoval viac-menej normálne. A to sa cení, lebo tým mi bol Station v roku 2007: miestom, kde veci fungujú tak, ako majú. Kiež by som to mohol povedať aj o zvyšku.

Ale raz, raz, až to prejde, to budú úvodníky!