Zločin a trest alebo Pošta pre teba

Na dne našich zvedavostí leží otázka, či je o našom živote rozhodnuté dopredu. Či je každé gesto zapísané v knihe osudu. Či preto milujeme tú ženu, toho muža, lebo o tom rozhodla príslušná komisia všehomíra. Alebo naopak: či je nevera dôsledkom deterministického zrážania sa atómov. A my sme iba nekonečným biliardom, ktorý ktosi kedysi rozhýbal vesmírnym tágom.

Je smutný vesmír, v ktorom sa nič nepredvídané nemôže stať. Panuje v ňom sloboda jedinej voľby. A všetky križovatky sú riadené Potemkinom.

Odpoveď nepoznáme a veda ani viera nám príliš nepomáhajú. Pre život to, našťastie, ani netreba.

A teraz si predstavte, že začujete v sebe hlas toho, kto rozhoduje. Kto je tvorcom vašich myšlienok a činov. A ten ktosi práve vyslovil, že musíte zomrieť.

O tom je film Horšie už to nebude. Jeho hlavnou postavou (toho, o kom sa rozhoduje) je Harold Crick, nudný, puntičkársky a prehliadnuteľný daňový úradník. Je karikatúrou živého človeka. Ak sme riadení osudom, jemu by stačil metronóm.

Práve Haroldovi Crickovi sa stane, že začuje ženský hlas, ktorý vycibreným, literárnym štýlom predpovedá jeho zjednodušený život. Nebyť ohlásenej smrti, Harold by si na vnútorný hlas pravdepodobne zvykol. A ten by sa od nudy po čase iste presťahoval k niekomu menej vypočítateľnému.

Hlas patrí spisovateľke Karen Eiffelovej, ktorá si Harolda Cricka vymyslela za hlavnú postavu románu, čo práve píše. Karen netuší, že Crick existuje aj medzi vetami jej románu. Že chodí na záchod, rastú mu nechty a starne, aj keď ona sa o to nestará. Karen pripomína viac gréckych bohov, ktorí sa ľuďom iba pletú do života, než vševedúceho, všemocného Boha každého okamihu.

Moja prvá reakcia na situáciu, ktorú sa divák dozvie v prvých minútach filmu, bola nechuť. Tak až sem upadla neschopnosť scenáristov nakazených Charliem Kaufmanom vymyslieť si normálny príbeh? Niečo iné než zbožštenie vlastnej frustrácie nad prázdnym papierom? Je tretina filmu, všetko je jasné a nás čaká už iba vajatanie nad vyčerpaným nápadom.

Obavy sa našťastie nepotvrdili. Začínajúci scenárista Zach Helm nemá čo prevárať, snaží sa objavovať. Spolu s režisérom Marcom Forsterom podrobujú túto nejednoznačnú situáciu skúmaniu: nechajú svoje postavy reagovať, vysporiadať sa s ňou tak normálne, ako sa len dá.

Postavy sa začínajú brániť. Harold Crick nechce byť otrokom Karen Eiffelovej. Podobný miliónom nás si chce ponechať právo riadiť svoj bezvýznamný život. Dožaduje sa byť Haroldom Crickom z daňového úradu. Trvá na práve napríklad skočiť pod autobus, nech si o tom Karen Eiffelová píše, čo chce.

Harold Crick, počúvajúci hlas odsudzujúci ho k smrti, začína konať. Už nie je automat riadený nemenným denným režimom. Rozhodne sa nájsť sluchové orákulum, čo sa mu mieša do života. Najnudnejší daňovák sa stáva vzbúreným Sizyfom. Zamiluje sa, kúpi si gitaru, správa sa nedospelo a krásne. Ak toto nie je sloboda, čo iného ňou má byť?

Zvyšok je v rukách Karen Eiffelovej. Má absolútnu moc. Stojí zoči-voči postave, ktorú vymyslela a ktorú z dôvodov čisto literárnych odsúdila na smrť. Na miskách váh pomeriava túžbu Harolda Cricka po obyčajnom živote s jej právom ilustrovať abstraktné pravdy vymysleným príbehom.

Spisovateľka sa musí rozhodnúť, komu patrí svet, ktorý vymýšľa. Ak je slobodný, živý a naozajstný, potom je smrť Harolda Cricka vraždou. Ak je jej kniha intelektuálnym dobrodružstvom, potom je jej povinnosťou vyťažiť z neho tú najsprávnejšiu metaforu.

Harold Crick nemal zomrieť, pretože si to jej psychopatia vyžadovala. Jeho smrť mala byť logickým vyústením príbehu. Keby nie definitívnosti smrti, boli by všetky Júlie banálne a Hamleti zabudnutí.

Tragédia solipsistických svetov spočíva najmä v tom, že vymyslené odpovede sú jednorozmerné. Je to ping-pong o stenu. Evolúcia samých ovečiek Dolly.

Karen Eiffelová to nemá ľahké. Z jej pohľadu oslobodiť Harolda Cricka do jeho obyčajného života je podobné, ako zmeniť Zločin a trest na Poštu pre teba.

Vo filme sa objavuje nádherný Mefisto. Keďže je to príbeh o literatúre, pokušiteľ musí byť literárny vedec. Profesor literatúry Jules Hilbert, ktorého hrá s neobyčajným šarmom Dustin Hofmann, neuznáva kompromisy medzi umením a životom. Pravde umenia nesmie stáť v ceste ani horiaci Rím.

Týmto všetkým nás prevedie inteligentná komédia Horšie už to nebude, ktorá však nemusí pre Harolda Cricka, Jozefa Maka americkej súčasnosti, dobre dopadnúť. Komédia, ktorá je hlbšia, láskavejšia a múdrejšia, ako sa spočiatku tvári.

Harold Crick je na konci filmu už samým sebou, podobne ako Yossarian, Truman Burbank či William Blake. Jeho smrť by už bola vraždou.

Horšie už to nebude, Stranger Than Fiction. USA 2006, kino, 113 min.

Réžia: Marc Forster
Scenár: Zach Helm
Kamera: Roberto Schaefer
Hudba: Britt Daniel, Brian Reitzell
Hrajú: Will Ferrell – Harold Crick, Emma Thompsonová – Karen Eiffelová, Maggie Gyllenhaalová – Ana Pascalová, Dustin Hoffman – Prof. Jules Hilbert, Queen Latifah – Penny Escherová, Tony Hale – Dave
Oficiálna stránka filmu: http://www.sonypictures.com/homevideo/strangerthanfiction/