Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 19.3.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Komu všetkému sa treba ešte ospravedlniť?

Blank

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Mám veľmi rád film Borat, aj keď mi jeho humor pripadá sčasti nechutný. Pri jeho sledovaní (viacnásobnom) som si totiž živo spomenul na svoje prvé kroky a vystupovanie na tzv. Západe, či už to bolo v Európe, USA alebo Austrálii (ktorá vlastne Západom v pravom zmysle ani nie je, keďže sa nachádza na východnej pologuli). Spätne musím uznať, že som tam musel tiež pôsobiť horšie ako Borat, či skôr jeho plešatý manažér, tučný, umastený, upotený a s angličtinou síce lexikologicky bohatou, ale s takým výrazným karpatským akcentom, že nejednému blazeovanému Anglosasovi to muselo odtrhnúť uši. Rád však kvitujem, že existujú aj ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie: slovenskí politici, teda tí, čo sú momentálne tam. Pred rokmi, počas návštevy pápeža Jána Pavla II., sa vyznamenali tým, že mu bozkávali ruku (čo pápež kvitoval v domnienke, že ide o nejaký miestny zvyk), namiesto toho, aby pobozkali len prsteň, symbol pápežského úradu, a to už nehovorím o ich vystupovaní v zahraničí. Teda tom civilizovanom. Viac o situačnej komike a čare nechceného týchto ľudí si prečítajte z pera Františka Šebeja.

Bolo by to naozaj iba na pobavenie, keby sme tých ľudí nemuseli platiť z našich peňazí. A tie tečú kamsi do bezodnej žumpy. Na raste našej ekonomiky sa vraj objavujú prvé trhliny. Ekonomike nerozumiem, skôr si všímam komické ľudské stránky týchto zúfalcov, Boratov vo svojej vlastnej vlasti.

Napríklad minister Packa sa chváli, že jazdí 200 km za hodinu. Dokonca sa dáva fotografovať pri aute, s hrdým výrazom v tvári, ako keby si ho kúpil za vlastné. Pritom sme mu ho kúpili my, z peňazí, ktoré nám tento štát legálne ukradol.

Ministerka Tomanová je podľa tohto blogera mimozemšťanom. Podľa mňa je to len taká obyčajná tetka, ktorej by pristalo miesto niekde na umakartovej vrátnici veľkej socialistickej organizácie alebo za okienkom dedinskej pošty. Mimozemšťana si totiž predstavujem úplne ináč.

Mimochodom, populárny český astronóm Jiří Grygar na mimozemšťanov neverí.

Niekto by mohol povedať, že mimozemšťanom je aj Jozef Ráž. Na základe jeho najnovšieho rozhovoru však musí byť každému aspoň trochu súdnemu človeku jasné, že je to predovšetkým úplný idiot. Obávam sa, že v tomto štádiu by už ani tá najlepšia psychoterapia nevedela pomôcť.

Ako mimozemšťan v tom pozitívnom zmysle na mňa vždy pôsobil český architekt Jan Kaplický. Jeho kniha Album, ktorú pred dvoma rokmi vydal Joachim Dvořák vo svojom vydavateľstve Labyrint, patrí k mojim najobľúbenejším publikáciám, často si v nej listujem. Mám ju rovnako rád ako Drevenú knižku Vladimíra Preclíka. Najnovšie Jan Kaplický a jeho londýnska firma Future Systems vyhrali tender na architektonické riešenie českej Národnej knižnice v Prahe na Letnej. Keďže Letná je (spolu s Holešovicami a Bubenečom) mojou obľúbenou pražskou štvrťou, samozrejme, že ma to živo zaujíma. Tu je s Kaplickým rozhovor.

Ďalší celkom fajn rozhovor je tu s českým režisérom Jiřím Menzlom, už po tom, čo jeho film Obsluhoval som anglického kráľa získal na Berlinale zemiakového Medveďa (cenu FIPRESCI).

Slovenské bankovníctvo sa vyznačuje – na rozdiel od toho vo vyvinutejších krajinách – predovšetkým nezmyselným systémom poplatkov. Za čokoľvek. Ešteže neplatíme poplatok aj za vklad peňazí na účet v hotovosti (ale možno aj platíme, len ja o tom neviem, keďže mám vrodené problémy s vnímaním čísel). V susednom Česku majú anketu o najabsurdnejší bankový poplatok, prečítajme si o nej. Predpokladám, že veľký rozdiel oproti nám tam nebude.

Sú však aj iné absurdity. Britský premiér Blair sa nedávno ospravedlnil Afričanom za otroctvo. Ak to tak pôjde ďalej, onedlho sa budú Taliani (ako právni nástupcovia Rímskej ríše) ospravedlňovať nielen za otroctvo, ale aj za zničenie Kartága. A Gréci sa budú musieť ospravedlniť nástupcom Perzskej ríše (teda Iráncom a Iračanom) za ich porážku pri Marathóne. No a nám všetkým ostane ospravedlniť sa za vyhubenie neandertálcov. Lenže komu? Máte vo svojom okolí nejakých? Ak áno, môžete začať s ospravedlňovaním. Len pozor, aby vám pri tom nezmizla peňaženka alebo mobil – v pokľaku sa to zle ustráži.

Zaujalo ma, ako málo ľudí vie o tom, ako sa dostali potomkovia čiernych otrokov medzi severoamerických Indiánov. Romantici (a ja som v tejto veci dlho patril medzi nich) sa domnievajú, že ide o potomkov otrokov, ktorí utiekli pred občianskou vojnou a počas nej zo zajatia zlých bielych južanských plantážnikov a šľachetní a slobodymilovní synovia prérií ich bratsky prichýlili. V skutočnosti to boli priamo otroci vo vlastníctve Indiánov, ktorí po víťazstve Severu v občianskej vojne získali slobodu, no z nedostatku iných možností ostali pri svojich bývalých otrokároch. A rovnako málo ľudí si dá tú námahu a zistí si prepojenie mohamedánskeho fašizmu na bývalý nacistický režim v Nemecku. Pritom veľa z toho, ako Arabi nazerajú na Židov, má svoje korene v nemeckom nacizme. Hitlerova kniha Môj boj bola a dodnes je vo viacerých blízkovýchodných krajinách bestsellerom. Sympatie k nacizmu siahajú až do čias samotného Hitlera. Palestínsky pohlavár Amin al-Husseini, tzv. Veľký jeruzalemský mufti, s Hitlerom veľmi úzko spolupracoval. Vojnové roky dokonca strávil v Berlíne a navštívil okrem iného aj Osvienčim – tento výlet ho iste nadchol a inšpiroval k myšlienke postaviť po vojne takýto vyhladzovací koncentračný tábor aj v Palestíne. Našťastie, druhá svetová vojna dopadla trochu ináč, ako si Palestínci a Arabi predstavovali, takže mohamedánske koncentráky sa nekonali. V súčasnej všeeurópskej atmosfére predposratosti, tolerancie a politickej korektnosti krasoduchovia i cynické svine, ktoré majú s Arabmi svoje vlastné kšefty, tieto fakty neradi počujú. Ak niekto s čímsi takým vyrukuje na verejnosť napríklad v rámci univerzitných prednášok, riskuje cenzúrne zásahy. O podväzovaní akademickej slobody z titulu strachu pred mohamedánskymi fašistami si prečítajme tu.

Nedávno sme zaznamenali pokus mohamedánov na Slovensku zaregistrovať sa na MK SR ako náboženská spo

Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [34]

:: Súvisiace reklamné odkazy