Detské nočné mory včera, dnes a zajtra

Vždy, keď v novinách vidím prehľad miezd v národnom hospodárstve, spomeniem si na roky detské. Mama mi zasa raz vyčíta lenivosť, lajdáctvo alebo niektorú inú moju obľúbenú vlastnosť a hovorí: „Keď sa nepolepšíš a nebudeš sa poriadne učiť, budeš akurát tak voziť špony vo fabrike!“ Úprimne povedané, práca voziča špon (tu sú také stružlinky, čo vznikajú pri opracovávaní kovu na sústruhoch a podobných strojoch) mi nikdy nepripadala ako niečo hrôzostrašné, ale nejaký efekt to asi malo, pretože som sa vozičom špon nestal a pravdepodobne sa ním už asi ani nestanem. Neviem, prečo sa práve vozič špon stal symbolom morálneho úpadku a najhoršieho možného povolania. Ten človek jazdil s multikárou, nabral v dielni špony a potom ich odviezol niekam na kopu, toto spravil párkrát za deň, popritom sa flákal a celkovo mal veget. Vyhrážať sa mi ním ako najhorším možným scenárom, ak sa nebudem učiť, bolo o to zábavnejšie, že jeho plat ako poctivého robotníka nemohol byť v krajine velebiacej proletariát na úkor inteligencie až tak oveľa nižší ako plat čerstvého promovaného inžiniera, o plate skončeného magistra kulturológie a estetiky ani nehovorím. Ale dobre, šponár bola taká naša rodinná zvláštnosť, niekto má erb, my sme mali túto svojskú víziu na strašenie detí. V iných rodinách podobné vyhrážky fungovali tiež, akurát sa tam deťom vyhrážali obvyklejšími ikonami najnižšieho spoločenského statusu – kariérami smetiarov, čističov záchodov a upratovačiek všeobecne.

Celkom by ma zaujímalo, či na podobnom princípe funguje výchova detí ešte aj dnes. Predsa len, vzdelanie a dobré mravy už ani zďaleka nemajú ten vplyv na voľbu povolania a už vôbec nie na postavenie v spoločnosti ako kedysi. Hovoria dnešné matky deckám, že so svojím postojom skončia ako pracovníci v hoteliérstve a stravovaní, pretože tam sú dlhodobo najnižšie mzdy? A naopak, dobrým deťom sa pochvalne vraví: „Ty raz budeš pracovať v telekomunikáciách, len tak ďalej, to písmenko „B“ už naozaj píšeš krásne!“? Alebo dnes v dobe, keď sa zo smetiarov stali manažéri domového odpadu a z upratovačiek executive manažérky pre čistotu a hygienu, sa už dnes neoplatí vyhrážať budúcnosťou strávenou v neatraktívnom zamestnaní? Čoho sa teda dnes chlapci a dievčatá z prvého stupňa ZŠ zvyknú desiť?

Spravil som si malú anketu. Deti vo veku od 5 do 9 rokov sú najčastejšie strašené bezdomovcami. To je pochopiteľné, názorných príkladov existuje všade dosť, aj keď o povolanie v pravom zmysle slova nejde. Na druhom mieste sa predsa len objavili smetiari a obhájili svoji pozíciu spred revolúcie a potom už bez ďalšieho poradia za zmienku stojí vyhrážka kariérou policajta, potom vojaka z povolania (to ma zvlášť pobavilo), kaderníka alias vlasového štylistu (pod vplyvom relácie Zmenáreň), upratovačky (výrazný pokles oproti minulosti) a jeden známy vraví dcére, že v najhoršom prípade skončí ako aupairka, ale tam treba doplniť, že žijú vo Veľkej Británii a za rok museli vymeniť tri aupairky, pretože prvá kradla, druhá si vodila domov frajerov na extáze a tretia odišla sama, lebo doma jej nejaká agentúra nakukala, že bude robiť pomocnú silu v kancelárii.

Anketa, čo ako nereprezentatívna, ukázala, že k významnému posunu došlo aj v tejto oblasti výchovy. Ak bude Slovensko bohatnúť a podradné práce budú čoraz viac vykonávať gastarbeitri z Východu, možno sa rodičia začnú deťom vyhrážať, že jedného dňa, ak sa nebudú učiť, skončia ako Ukrajinci a budú mať pritom na mysli presne tie vysokoškolsky vzdelané osoby, čo už u nás dnes pracujú na stavbách. Ak Slovensko bohatnúť nebude, lebo aj to je celkom možné, bezdomovci si prvé miesto udržia. Najvychytenejším povolaním určeným len pre najvzdelanejšie a najposlušnejšie deti sa stane odborársky predák fabriky. Zhodou okolnosti to môže byť ten istý pán, čo tam dnes na multikáre vozí špony.