Dve percentá

Ako chce Ficova vláda bojovať proti hospicom a chorým na rakovinu.
Ak je niečo typické pre súčasnú garnitúru, či už pred voľbami alebo po nich, tak je to neprestajné táranie o solidarite a brnkanie na city sociálne odkázaných. Keď však ide o činy, socialistická vláda sa chystá zdecimovať práve tých, ktorí sociálne problémy často nezištne a priamo v teréne riešia a nielen drístajú od zeleného stola. Práve k likvidácií mimovládnych organizácií smeruje totiž návrh ministerstva financií na zrušenie asignácie dvoch percent z daní právnických osôb.

Solidarita verzus výpalníctvo
Dá sa súhlasiť s tým, že solidarita je dôležitá. Ale to, čo pod týmto pojmom chápe Smer, nie je solidarita. Prerozdeľovanie súkromných peňazí, skonfiškovaných štátom pod hrozbou násilia, je zbojníctvo na spôsob Jánošíka či Mikuláša Černáka. Ak má mať spoluúčasť na osude starých, chudobných a chorých nejakú etickú hodnotu, musí byť dobrovoľná. A nemusí sa prejaviť len tým, že niekto pošle šek alebo dá dvadsaťkorunáčku na Ligu proti rakovine. Najskutočnejšia je taká solidarita, ktorá sa prejaví tým, že človek pre svojich blížnych niečo hmatateľné nezištne vykoná.

Kedy však Fico, Kaliňák alebo Počiatek niečo sami pre chudobu urobili? Možno tak nanajvýš, keď Kaliňák daroval krv pre zranených policajtov. Aj to pred nastúpenými televíznymi štábmi. No keď už naši sociálne cítiaci multimilionári sami nič nerobia, nech aspoň nehádžu polená pod nohy súkromným charitatívnym aktivitám.
Ročne sa cez daňovú asignáciu prerozdelí na dobročinné účely takmer miliarda korún. Z toho dve tretiny pochádzajú od právnických osôb a jedna tretina od fyzických. Ministerstvo financií chce tie dve tretiny znárodniť pre seba.

Príčiny protisociálneho návrhu vlády
Ministerstvo financií svoj návrh obhajuje smiešnymi argumentmi o nesystémovosti a nespravodlivosti súčasnej úpravy. Vraj je s tým veľa papierovačiek a navyše asignácia z daní fyzických osôb bude plne postačovať. Ten posledný argument je dosť zvláštny, keďže 300 miliónov je menej ako miliarda, navyše polovica fyzických osôb možnosť darovať niekomu svoje 2% vôbec nevyužila. A vláda chce obmedziť aj dary fyzických osôb. Doteraz bolo možné darovať už dvadsať korún, ak sa schváli navrhovaná zmena zákona, bude to musieť byť aspoň 250 korún. To znamená, že darovať dve percentá budú môcť len ľudia, ktorí na daniach odvedú aspoň 12 500 Sk ročne.     

Skutočné dôvody ministerstva financií sú iné:

1.Existenčne zničiť mimovládky, ktoré kritizujú vládu: Koalícia vie, že v treťom sektore je veľa pravicových think tankov, ktoré útočia na vládnu koalíciu, tak prečo by im Počiatek nevypustil rybník, keď môže.

Napríklad Nadácia F. A. Hayeka získala cez daňovú asignáciu vlani 575 tisíc korún, čo je skoro rovnaká suma, akú získal Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika dostal z 2 percent až 1 328 tisíc, kým Inštitút pre verejné otázky len niečo vyše 50 tisíc.
No krátkozraké ministerstvo financií sa chystá s vaničkou vyliať aj dieťa. Jedno sú totiž príjmy z daňovej asignácie u politicko-ekonomických think tankov a druhá vec sú príjmy charitatívnych organizácií. Napríklad Liga proti rakovine získala takto vlani skoro 15 miliónov korún. A tu sa dostávame k druhému motívu ministerstva. 

2.Urobiť ľudí závislých na štátnej sociálnej politike: Súkromné sociálne aktivity sú pre štát vážnou ideologickou konkurenciou. V krajine s dobre vyvinutou sieťou charitatívnych aktivít si môže každý porovnať efektivitu štátnej sociálnej pomoci, ktorá spočíva najmä v rozosielaní šekov úradníkmi za písacím stolom. A efektivitu súkromných charitatívnych organizácií, ktoré nezriedka sršia nápadmi, pracujú pre ne dobrovoľníci a dokážu tie isté problémy riešiť lepšie a lacnejšie ako štát. Keď pred 120 rokmi zaviedol Otto von Bismarck v Nemecku svoj priebežný systém dôchodkového zabezpečenia, zničil súčasne veľkú sieť rôznych spolkových, družstevných a komerčných poisťovní, ktoré dovtedy celkom dobre fungovali.

Každá strana sa snaží svojimi opatreniami zvyšovať počet svojich voličov. Hovorí o tom ekonomický smer známy ako „teória verejnej voľby“ (Public Choice Theory). Ak napríklad KDH a SMK podporujú cirkevné či menšinové školstvo, dúfajú, že takéto školy vychovajú ľudí, čo raz budú voliť tieto strany. Ak SDKÚ podporuje svojimi opatreniami podnikateľov a zahraničných investorov, robí to aj preto, lebo dúfa, že noví podnikatelia a ich zamestnanci to ocenia vhodením toho správneho hlasu do urny.
No a ľavica? Keďže ju volia najmä chudobní, nevzdelaní a závistliví, snaží sa ľavica zvyšovať svojimi opatreniami podiel práve tejto skupiny voličov. Či už tým, že likviduje pestrosť a možnosť výberu vo vzdelávacom systéme alebo zvyšovaním množstva ľudí, ktorí sú závislí od štátu. Zdecimovať súkromnú charitu je dobrý spôsob ako nahnať nové ovečky do košiara vlády a verejných úradníkov.

3.Vláda potrebuje peniaze: Tretí motív je najprízemnejší. Vláda jednoducho potrebuje ďalšie peniaze. Keďže Maastricht nepustí a privatizovať by odporovalo jej boľševickej náture, tak aspoň presmeruje už vybraté peniaze zo súkromných do vlastných rúk. Veď treba vyplatiť všetky tie populistické sľuby z volebnej kampane. A oklamaní klienti nebankových subjektov sa už takisto hlásia o slovo.

Najväčšie peniaze sa cez daňovú asignáciu dostali do nadácií veľkých firiem, finančných skupín a energetických monopolov. Nadácia Penta takto získala 1 787 tisíc, Nadácia US Steel Košice vyše 6 miliónov a najviac Nadácia SPP - skoro 90 miliónov korún. Prečo nechať penťákov vypisovať súťažné eseje pre vysokoškolákov alebo plynárov rozdávať štipendiá. Veď minister Počiatek a predseda Fico vedia nepochybne lepšie ako s týmito prostriedkami spravodlivo naložiť.

Návrh MF SR je protislovenský
Nápad Počiatkovho ministerstva je hlboko protislovenský a možno ho prirovnať k likvidácií Matice a slovenských spolkov uhorskou vládou v 19. storočí. Rôzne súkromné aktivity, spolky, družstvá, nadácie a iné prostriedky svojpomoci boli vždy cestou, ktorou iniciatívni dobrovoľníci vyhrabávali Slovensko zo zaostalosti.
Dnes tu máme garnitúru, ktorá samu seba stavia do polohy skutočného obhajcu národnej dedovizne a niektorí jej členovia obviňujú iných z protislovenskosti. Pritom v skutočnosti práve táto vláda chce zdecimovať to, čo Slovensko vždy robilo Slovenskom.

Ďalšie články zo stredy 20. septembra 2006
Elena Akácsová: Zachráňte nám naše dôchodky!
Peter Pišťanek: Sex bez lásky je možný, bez čuchu nie
Imrich Rešeta ml.: Mníška s drevenou nohou a nijaký škandál