Hlavne že to sci-fi majú Nemci lacné

Že myšlienky majú dôsledky, je všeobecne známy fakt. Väčšinou to funguje tak, že nejaký nevyrovnaný intelektuál vymyslí, ako prestavať spoločnosť od základov a vyriešiť všetko ľudské trápenie naraz, a potom nastupujú politickí gangstri, ktorí nový poriadok zavádzajú prostredníctvom gulagov a cenzúry. V dejinách to tak bolo už veľakrát: každý Pol Pot má svojho Jeana Jacquesa Rousseaua.

Think tanky
Pozrime sa však na celú vec opačne. Odklon od povojnového sociálneho štátu by sa nepodaril len na základe jeho očividného zlyhávania, ktorého sme svedkami každý deň. Musela tu byť ponuka s alternatívou. Hŕstka zostávajúcich klasických liberálov po vojne založila Montpelerínsku spoločnosť, ktorá sa stala medzinárodnou platformou ich stretávania a ľudia ako Friedrich August von Hayek alebo Henry Hazlitt začali spriadať globálnu sieť ekonomických think tankov, majúcich za úlohu odvrátiť Západ od nastúpenej „cesty do nevoľníctva“. Títo ľudia si uvedomovali, že keď zvrátia intelektuálnu klímu svojich krajín a voliči začnú pociťovať dopyt po liberálnejšej ekonomickej politike, ich volení zástupcovia sa prispôsobia a predstúpia pred občanov s náležitou ponukou.

Taktikou ekonomických liberálov bolo uskutočňovať semináre a školenia pre mienkotvorcov (novinári, kňazi, učitelia), kde sa vysvetľovalo fungovanie slobodného trhu a ozrejmovali sa negatívne dôsledky jeho potláčania. No odborníci týchto mozgových trustov tiež ponúkali pretransformovanie všeobecných zásad do konkrétnych programov privatizácie, deregulácie, či liberalizácie svojich ekonomík. Každá krajina má niekoľko takýchto pravicových think tankov. Jeden je väčšinou liberálnejší a nezávislý od konkrétnej politickej strany. Druhý je skôr konzervatívnejší a dominantná pravicová strana ho používa ako rezervoár programových nápadov. Príkladom môže byť český Liberální institut na jednej strane a Centrum politických studií, blízke ODS a Václavovi Klausovi, na strane druhej. Na Slovensku sú hlavnými pravicovými think tankami Nadácia F. A. Hayeka, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a nedávno vzniknutý Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS).

Cieľom tohto článku však nie je propagovať pravicové mozgovne, ale upozorniť na jednu zaujímavú súvislosť. Zmienené inštitúcie okrem iného totiž ešte vydávajú a predávajú ekonomickú literatúru a liberálnu klasiku. Ja sám mám plnú poličku kníh od Hayeka, Misesa, Schumpetera, Smitha, Klausa, či Friedmana. Ide o vzrušujúce čítanie a plusom je, že v rôznych inštitútoch tie knihy človek dostane zväčša lacnejšie, ako keby ich vydávali bežné vydavateľstvá. Vďaka tomu reforma mentality národa celkom dobre pokračuje aj napriek rušivému detailu, akým je existencia nacionálno-socialistickej vlády Róberta Fica.

Hayek drahší ako Simmons
Nedávno som bol vo Frankfurte nad Mohanom a keďže vždy v Nemecku kupujem kopu knižiek, poobzeral som sa aj po nejakých politicko-ekonomických tituloch. Aké veľké však bolo moje prekvapenie, keď som v najväčšom kníhkupectve vo Frankfurte nenašiel takmer žiadneho z autorov, ktorí by ma zaujímali. V oddelení s literatúrou faktu bolo síce niekoľko kníh od a o Karlovi Marxovi a ešte viac o Baaderovi a Meinhofovej („hrdinských“ teroristoch z Rote Armee Fraktion), ale žiadny z mojich obľúbených liberálno-konzervatívnych autorov.

Nakoniec som narazil niekde úplne vzadu na Hayekovu Cestu do nevoľníctva v nemčine. Smola, tú knihu už mám, v roku 2001 vyšla totiž v slovenčine. Inak, zaujímavosťou je, že už v roku 1947 (tri roky po jej vydaní) sa v prostredí Demokratickej strany uvažovalo o vydaní Cesty do nevoľníctva v slovenskom jazyku, no zatrhol to istý funkcionár menom Fraštacký, s odôvodnením, že v Amerike kniha dostala zlé kritiky. Predstavme si, že by generácie Slovákov mali možnosť čítať túto knihu vo vlastnom jazyku. Poprevratová transformácia by možno išla rýchlejšie.

Každopádne, držal som ten nemecký výtlačok v rukách a tešil som sa, že „deutsche Genossen“ majú tiež možnosť čítať túto klasiku. Keď som však zbadal cenu, utrpel som šok: 39 eur! To je v prepočte takmer 1500 korún – za 220 strán. Pre porovnanie, slovenský výtlačok som kúpil za dvesto korún. Potom som utrpel ďalší šok. Síce bola dobre utajená, no podarilo sa mi v tom frankfurtskom kníhkupectve nájsť ešte jednu dobrú pecku: Kapitalizmu a sloboda od Miltona Friedmana. Cena: 26 eur za 240 strán. Ani nemusím hovoriť, že u slovenských hayekovcov som tú knihu dostal za menej ako 200 korún.

Poviete si: „Nuž Lukáš, zvykaj si, ceny kníh sú v Nemecku proste vysoké.“ Nie je to celkom tak. Už dlhšie totiž v Nemecku nakupujem aj literatúru science-fiction. Kým české alebo slovenské vydavateľstvo rozdelí aj ten najtenší sci-fi román na dve-tri pokračovania, Nemci to robia naopak. Napchajú aj dva-tri romány od toho istého autora do jedného tlstopisu a ten má potom 1500 strán. Takto som napríklad kúpil dva výborné romány Dana Simmonsa – Hyperion a Pád Hyperionu v jednom 1450-stranovom výtlačku za smiešnych 15 eur (cca 570 korún)! Na Slovensku by som takú cenu zaplatil za každé z oboch diel osobitne. Ak by som ich vôbec zohnal.

Bol by som veľmi zlým žiakom liberálnych pánov profesorov, keby som nevedel, prečo to tak je. Samozrejme, sci-fi literatúra je v Nemecku lacná, lebo je po nej zrejme väčší dopyt než u nás a ekonomická literatúra je zrejme drahá, lebo je o ňu záujem len v malom kruhu takmer-disidentov. Kam smeruje krajina, kde sú fantastické utópie populárnejšie než kvalitná faktografická literatúra?

Tento týždeň som sa dozvedel, že v nemčine vyšla Hayekova málo známa a ťažko čitateľná knižka The Sensory Order, o logike ľudských vnemov a z toho vyplývajúcich záveroch pre filozofiu a vedeckú metodológiu. Pokiaľ viem, v češtine ani slovenčine toto dielo zatiaľ nevyšlo. Po nemecky by som si ho kúpil, no stojí 64 eur! Vyše 2400 korún za 276-stranovú knižočku?! To si radšej za rovnakú cenu kúpim 656-stranové Dejiny umenia – Nový pohľad od Paula Johnsona, ktoré vyšli len nedávno po česky. Tam mám aj obrázky.

Kde sú nemeckí liberáli?       
Český ekonóm a publicista Pavel Kohout tvrdí, že jedným z kľúčových dôvodov, prečo je krajina galského kohúta tak vo vytržení zo všetkých druhov socializmu, je povinná učebnica ekonómie pre stredné školy, z ktorej sa už učia celé generácie mladých Francúzov. Táto tvaruje ekonomické a politické názory ľudí už od útleho veku. Jedna kniha sa tak stala zdrojom pomýlenia pre národ, ktorý dal svetu Bastiata, Turgota, či Tocquevilla.   

V Nemecku, podobne ako inde, existuje Spoločnosť F. A. Hayeka. Webstránka žiadna sláva, obsahuje síce zoznam zaujímavých kníh, no žiadnu z nich nevydala samotná spoločnosť a sú neskutočne drahé. Čo teda robia nemecké pravicové think tanky? Konkrétne F. A. Hayek Gesellschaft rozdáva Hayekovu medailu za šírenie hospodárskej slobody. Jedným z jej hrdých nositeľov je aj Ivan Mikloš.

Bývalý spolkový kancelár Helmut Kohl raz na otázku, či by v stagnujúcom Nemecku nemal urobiť nejaké tie hospodárske reformy, odpovedal, že jeho cieľom je vyhrať ďalšie voľby a nie Hayekovu medailu. Nakoniec zostal pri moci šestnásť rokov, no realita ho dostihla presne tak ako aj jeho nástupcu. „Je to o ekonómii, hlupák,“ povedal raz Bill Clinton a zdá sa, že ekonomické zákony po počiatočnej eufórii dobehnú aj „Kohlovo dievča“, súčasnú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú.

Sci-fi literatúra zostáva v Nemecku lacná; Friedman drahý a ignorovaný; nemeckí liberáli rozdávajú po svete medaily a najväčšia európska ekonomika pomaly sťahuje do priepasti celý kontinent.

Ďalšie články zo stredy 13. septembra 2006
Eva Borušovičová: My

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [9]