Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel.
Sexuálna príťažlivosť
Dá sa sexuálna príťažlivosť k partnerovi nejako získať, alebo je to čisto chemická záležitosť, ktorá sa nedá ovplyvniť? Môj priateľ ma fyzicky nepriťahuje, ale inak je to ten najlepší človek, akého som stretla. Všetko s ním je úžasné okrem sexu. Sme z toho obaja smutní. Už sme vyskúšali všetko možné: iné prostredie, iné praktiky a stále nič. Sme spolu 7 rokov, predtým to bolo lepšie, ale nikdy to nebolo také to pravé orechové. Máme sa rozísť len kvôli sexu, keď vo všetkom ostatnom si rozumieme? Viem, že sex je vo vzťahu veľmi dôležitý, ale až tak, že mám hľadať niekoho iného?
Nela, 23
Som presvedčený, že vzájomná sexuálna príťažlivosť je najdôležitejším spojivom, ktoré stmeľuje dvojicu. Tí dvaja si jednoducho musia od začiatku – obrazne povedané – navzájom voňať, ináč to nemá zmysel. Iste ste si už všimli, že aj v bežnom medziľudskom styku sú nám často niektorí ľudia sympatickí a iní menej – bez toho, že by nám k tomu dali nejakú zámienku svojím správaním, či bez toho, že by nás nejako výrazne ovplyvňoval ich vzhľad. Vedci už dávnejšie zistili, že sú za tým feromóny. Ľudí k sebe priťahujú pachové vnemy. Podľa odborníkov v našom mozgu existuje miesto, ktoré má oveľa väčší vplyv na naše sexuálne správanie ako by sme očakávali - je to centrum čuchu. Lásku a sexuálnu príťažlivosť vyvoláva pestrá zmes impulzov, ktoré útočia na náš zrak, sluch, hmat, no predovšetkým – a to sa dlho podceňovalo – čuch. Práve čuch môže i za to, že nás niekto na prvý pohľad zaujme, iného zasa minieme bez povšimnutia, aj keby bol krásny ako obrázok.
V živote sa nám často prihodí situácia, že nemáme práve naporúdzi osobu, ku ktorej nás náš čuch neomylne dovedie ako k žiadanej partnerke či partnerovi. Vtedy sa rozhodujeme rozumom – aj keď si vzápätí vsugerujeme, že to je srdce. Samota a túžba po zdieľanej intimite na nás dokáže ušiť peknú búdu. Môj dobrý priateľ sa takto zoznámil s mladou ženou, ktorá mu bola príjemná aj sympatická, ale nič viac. Mali spoločných priateľov a tak sa párkrát videli v kaviarni alebo na nejakom podujatí a vždy spolu prehodili pár slov, ale nič viac. Ani jeden z nich nemal tendenciu zblížiť sa s tým druhým, ani jeden si nikdy nepýtal telefónne číslo toho druhého. Až kým sa môj priateľ náhodou neocitol cestou z kaviarne u dotyčnej na návšteve. Dostal na ňu chuť, ale to nič neznamená, to muž vždy, pokiaľ mu nie je dotyčná vyložene nesympatická. Ako hovorím, dostal chuť, no keďže bol pripitý a možno aj čosi viac, všetko prežíval oveľa intenzívnejšie a exaltovanejšie a tak jej vyznal lásku, schmatol ju do náručia a povedal: „Ak sa teraz dáš objať, už nikdy ťa nepustím!“ Každý z nich žil dlho sám, bez partnera, obom zúfalo chýbali dotyky, zdieľaná intimita a sex. A tak vznikla nová aliancia. Môj priateľ samozrejme u našej kamarátky ostal, ráno sa zobudil v jej posteli a keď si uvedomil, čo všetko jej večer narozprával a nasľuboval, tak si povedal, že aj keď to nie je až taká silná láska, dievča je úhľadné, hanbiť sa zaň nemusí, aj celkom múdre a vzdelané, poriadkumilovné a čistotné, voľné, má dobrý džob, navyše obaja mali kopu spoločných záujmov, počúvali plus-mínus tú istú muziku, čítali tie isté knihy, tak čo. A bolo.
Mne bolo podozrivé, že aj na verejnosti sa k sebe správajú ako manželia po desiatich rokoch, stretávali sme sa vtedy pomerne intenzívne, no nikdy som medzi nimi nevidel žiadny prejav vrúcnosti, žiadny kradmý dotyk či bozk. Nie, zamilovaní vyzerajú ináč, majú iné výrazy tváre, iné pohyby, ináč spolu komunikujú.
Samozrejme, že im to dlho nevydržalo. Rozchod bol logický a pre obidvoch v podstate bezbolestný, aj keď sa to trochu ťahalo. Zvyk je železná košeľa. Pritom už aj sami dávno prišli na to, čo vedeli ich pozornejší a vnímavejší priatelia – že naozajstná láska vyzerá ináč a neslobodno za ňu považovať chvíľkovú nadržanosť ani pálčivú túžbu prelomiť začarovanú samotu. Bol to skrátka vzťah z rozumu, nepodložený biologickou príťažlivosťou. Vzťah dvoch dobrých, inteligentných a vzájomne tolerantných ľudí, ktorí si však nevoňali.
Neskôr mi priateľ hovoril, že ten vzťah sa časom zmenil na akýsi zvyk. Spýtal som sa na sex. To ja vždy. Priateľ povedal, že nič moc. Že spočiatku, keď boli obaja nadržaní z dlhej abstinencie, to bolo super, ale čím ďalej, tým toho bolo menej. Jemu sa v podstate sexuálne páčil iný typ báb, ona bola zasa nastavená na iný typ milenca – azda pokojnejšieho, pomalšieho a nežnejšieho. Obidvaja asi dúfali, že sa to časom zmení, že sa časom jeden druhému prispôsobia. Ale to sa nedá.
Po tom všetkom som sa ho spýtal, či je blbý, či nevedel ako vyzerá láska a či mu nebolo jasné, že toto láska nebola. Povedal, že ten prvý večer mal na ňu chuť a potom mu bolo ľúto povedať jej ráno ahoj a odísť. A jej asi tiež, pomyslel som si. A takto tí dvaja fajn ľudia stratili niekoľko rokov života vo vzťahu, ktorý vlastne vzťahom nebol, len akousi partnerskou alianciou. A možno to žiadna strata nebola, každý z nich sa naučil čosi cenné, len to preboha nemuselo trvať toľko rokov.
„A vieš čo je na tom najčudnejšie?“ spýtal sa ma kamarát.
„No?“ vyzval som ho.
„Že to napokon ukončila ona,“ povedal. „Dala tomu nášmu vzťahu ranu z milosti. To som nečakal, lebo som si myslel, že je na mne viac závislá ako ja na nej. A pritom viem, že ja by som sa s ňou asi nikdy nerozišiel.“
„A necítil si, že ten vzťah nebol žiadny vzťah, keď vám to ani v posteli nefungovalo?“
„Myslel som si, že to tak má byť,“ povedal. „Povedal som si: Toto je môj život, môj vzťah, nie je to ideálne, ale mohol som mať aj hlúpejšiu, škaredšiu a trebárs horšiu v posteli. Skrátka všetko je tak ako má byť. Blbé, nie?“
Neveriaco som naňho pozrel.
„Myslel som si, že to tak má byť!“ bránil sa. „Vo všetkom ostatnom sme si dokonale rozumeli, kua!“
Je to už veľa rokov. Každý z nich má teraz nového partnera, on je ženatý, ona vydatá. Keby ostali zašprajcovaní vo svojom neplodnom vzťahu, boli by sa utrápili a ak aj nie, tak celkom iste by boli citovo a sexuálne ochrnuli.
Človek potrebuje k životu lásku - a vzájomná sexuálna príťažlivosť je jej tmelom. Nech si idealisti hovoria čo chcú.
Nie som psychológ, takže som Vám možno neporadil tak jednoznačne, ako ste si predstavovali, keď ste mi napísali. Nejako však tuším, že z príbehu, ktorý som Vám povedal, si iste niečo vyberiete a použijete pri riešení vlastnej dilemy.
Držím palce a želám Vám každý deň odvahu.
Ďalšie články zo stredy 20. septembra 2006
Elena Akácsová: Zachráňte nám naše dôchodky!
Lukáš Krivošík: Dve percentá
Imrich Rešeta ml.: Mníška s drevenou nohou a nijaký škandál
Peter Pišťanek viac od autora »
Vaše reakcie [36]
Nič v láske nie je trápne
Sex na jednu noc
Neistota a strach
Dieťa a sex
Kedy žena prestáva byť pannou?