Made in... kde?

Poručíme větru dešti
Keď prednedávnom prvá zahraničná cesta predsedu vlády smerovala do susednej Českej republiky, Róbert Fico a Jiří Paroubek predviedli na následnej tlačovke všetku tú neúctu k realite, ktorá je ľavici inherentne vlastná. Ficov syn už nerozumie pomaly po česky? Nevadí! Štát zabezpečí, zariadi, nariadi, zadeklaruje, podporí... Nemajú už Česi záujem o Slovensko? To nič, opäť to vyriešia vlády a slovenské pondelky v Českej televízii.
Obaja ľavicoví premiéri trochu pripomínali starých sovietskych vodcov, ktorí boli odhodlaní zmeniť koryto sibírskych veľtokov. Vzbura proti ľudskej prirodzenosti a snaha od úradníckeho stola prestavovať spoločnosť podľa ideálnych predstáv je asi najnápadnejším znakom ľavice. A to vo všetkých jej odtieňoch.
No zaujímavé bolo aj brnkanie na city nostalgikov za bývalým Československom. Človeku by sa zdalo, že naši reanimátori dokážu nemožné a pod zástavou proletárskeho internacionalizmu obnovia spoločný štát. 

Made in (Czecho)Slovakia?
Róbert Fico sa prihlásil k dávnejšiemu nápadu premiéra Paroubka vzkriesiť staré označenie pôvodu výrobkov „Made in Czechoslovakia“. Argumentom má byť skutočnosť, že najmä na afrických a latinskoamerických trhoch mali československé výrobky celkom dobrý cveng a obyvateľom týchto krajín aj tak stále nedošlo, že sa spoločný štát dávno rozpadol. 
Iniciatíva oboch premiérov ihneď vzbudila spontánny súhlas mnohých z tých, ktorí sa s rozpadom Československa nevedia doteraz celkom zmieriť. Paradoxne, na českej strane môže byť takýchto ľudí viac ako na slovenskej. No objavil sa tiež rovnako spontánny nesúhlas. Viacerí Slováci (najmä v internetových diskusiách) za Paroubkovým návrhom vetria ďalší pokus Čechov s nami vybabrať. Niečo ako analógia českého privlastnenia si federálnej vlajky. Podľa nich za socializmu sa na Slovensku zväčša vyrábali iba polotovary, finálna výroba sa uskutočňovala v Čechách a z označenia „Vyrobené v Československu“ profitovali najmä české produkty.

Nech je, ako chce, hlavným argumentom proti Paroubkovmu nápadu je, že žiadne Československo už proste neexistuje. Označenie „Made in...“ špecifikuje krajinu pôvodu. Avšak žiadnu krajinu s názvom „Československo“ na mape nenájdete. Paroubek s Ficom jednoducho navrhujú, aby českí a slovenskí podnikatelia klamali spotrebiteľa zavádzajúcim označením krajiny pôvodu.

Pár českých priateľov, ktorých nápad ich premiéra spontánne nadchol, mi vysvetľovalo, že všetko je trochu inak. Vraj tu nejde o to, vycapiť nápis „Made in Czechoslovakia“ na výrobok, ale len o nadviazanie na osvedčenú značku na trhoch tretieho sveta. Vraj českí podnikatelia to už aj tak robia a pýtať o povolenie od Slovákov sa rozhodne nebudú.
No dobre, ale načo potom veľkohubé mediálne deklarácie? Načo veľkolepé gestá? Veď „nadväzovať“ na Československo a zdôrazňovať kontinuitu môže hocikto. Na to nie sú potrební dvaja politickí šašovia.        

Odlíš sa, alebo zomri
Zaujímavé, že na Ficov nápad nijako nezareagovala SNS. Slota akurát stihol spôsobiť ďalší škandál v slovensko-maďarských vzťahoch svojím rozhovorom v Lidových novinách, kde vyhlásil, že Čechom závidí vyhnanie státisícov sudetských Nemcov. Zdá sa, že Slota tú vojnu s Maďarskom napokon úspešne vyvolá.
Každopádne, podobne ako pri euroústave alebo debate o optimálnom čase pre zavedenie eura sa Slovenská národná strana opäť ukazuje ako intelektuálne i personálne neschopná akejkoľvek serióznej debaty o národno-štátnych záujmoch Slovenska. Jediné, na čo sa zmohol jej hovorca Rafael Rafaj, bolo vyhlásenie, že názov Československa by sa mal písať s pomlčkou a veľkým „S“.   

Nikomu zatiaľ nenapadlo oživiť značku „Made in Yugoslavia“ alebo „Made in USSR“. Avšak s podobne absurdným nápadom ako teraz Paroubek prišli už pred nejakým časom aj bruselskí súdruhovia. Tí by chceli zaviesť označenie „Made in Europe“, respektíve „Made in EU“. Tento nápad veľmi nepotešil nemeckých exportérov, keďže pre výrobky „Made in Germany“ by to bol krok späť.
Ostatne, ľudia na krajinu pôvodu hľadia stále menej a podstatná je značka. Tenisky Nike letia, či už boli vyrobené v Číne, alebo v USA. Za zmienku stojí, aké plány mal s označením „Made in Slovakia“ Ivan Mikloš. V jednom rozhovore pre nemecké noviny, v čase, keď bol ešte ministrom financií, vysvetlil svoju víziu ekonomického rozvoja na Slovensku. Podpora investícií, najmä v priemyselnom sektore, má krátkodobo zo zahraničia priniesť pracovné miesta. „Dlhodobo,“ povedal Mikloš „má najmä radikálna reforma vzdelávania prispieť k tomu, že označenie Made in Slovakia sa stane značkou kvalitných výrobkov s vysokou pridanou hodnotou.“

Kto má teda ucelenejšiu víziu pre Slovensko? Človek, ktorý sa pozerá do minulosti a svojím populistickým voodoo sa chystá oživovať zombiu zaniknutého štátu? Alebo ten, kto chce budovať slovenskú značku ako záruku kvality pôvodu výrobku? „Odlíš sa, alebo zomri,“ zvyknú hovoriť marketingoví experti. Marx o tom zrejme nikde nepísal, a tak sa o tom Paroubek a Fico nemali kde dozvedieť. 

Ďalšie články zo stredy 26. júla 2006
Rado Ondřejíček: Chcem dnes, môžem zajtra
Peter Pišťanek: Zdržanlivý muž je zaujímavejším sexuálnym partnerom
Imrich Rešeta ml.: Výnimočné padlé ženy