Luzovláda

Róbert Fico minulý týždeň so všetkými prefíkane vypiekol. Najprv nechal Mikuláša Dzurindu legitimizovať pred Slovenskom i svetom Mečiara tým, že svojim kolegom z KDH a SMK otvorene navrhol koalíciu pravice s HZDS. Ak teraz prídu sťažnosti od súdruhov zo Socialistickej internacionály, Fico môže povedať, že čo sa Mečiara týka, prijateľného politika už z neho urobil dosluhujúci premiér.

Strana maďarskej koalície sa zase prejavila ako mocibažná prostitútka, ktorá pre dotácie a eurofondy ochotne pôjde do vlády aj so Smerom a HZDS. No a piruety, čo predvádzalo v posledných týždňoch KDH, sú už len dokreslením toho, v akom morálnom marazme sa ocitla pravicová trojka po ôsmich rokoch účasti na vládnutí.

Quo vadis KDH?
Keďže sám som KDH volil a odporúčal voliť, musím o tejto strane a jej povolebnom správaní napísať viac. Kresťanskí demokrati sú najstaršou ponovembrovou stranou a vďaka tomu, že vznikali spontánne zdola (na rozdiel od ostatných strán) a vo vedení sedelo veľa bývalých disidentov a členov tajnej cirkvi, ktorých charaktery preveril predchádzajúci režim, boli zaujímaví. Mali nejakú nemateriálnu a netriviálnu jednotiacu myšlienku, nemenili názory a v boji s mečiarizmom sa osvedčili (ako raz napísal Štefan Hríb) ako „kabát do zlého počasia“.

Objektívne i menej objektívne výhrady ľudí voči KDH sa dlhodobo sústreďujú na dve veci. Po prvé, veľa voličov vníma túto stranu len ako nejakú záujmovú agentúru katolíckej cirkvi v politike. KDH vystúpilo z koalície pre salónnu tému zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorej nikto nerozumel a zdá sa, že ju ani nikto tak celkom nepotrebuje. Nevystúpilo pri kauze „Skupinka“, ani keď sa prevalilo, že Dzurinda si kupuje nezávislých a opozičných poslancov. Vnímanie KDH spoločnosťou ako strany špecializovanej na úzko klerikálne témy potvrdil a kritizoval aj jej zakladateľ, Ján Čarnogurský.  
Pritom je otázne, do akej miery je úzke prepojenie KDH s cirkvou vôbec realitou. Od začiatku totiž existuje isté napätie medzi bývalými príslušníkmi tajnej cirkvi, ktorí stáli v opozícii ku komunistickému režimu, a niektorými predstaviteľmi oficiálnej cirkevnej hierarchie, ktorí s komunistami museli ochotnejšie alebo menej ochotne spolupracovať. Nie je tajomstvom, že niektorí kňazi nakoniec aj tak volili Smer, SDKÚ alebo SNS. Inými slovami, KDH bolo nechané v štichu práve vlastnými.

Druhá výhrada verejnosti voči KDH sa týka imidžu tejto strany ako strážkyne pavučiny na rozkroku národa. Ako človek, ktorý si váži právo na život, mi v kampani chýbalo jasné vymedzenie sa KDH proti interrupciám, na strane druhej mne ani väčšine verejnosti neunikol infantilný nápad zverejňovať mená klientov prostitútok. Hoci prostitúcia je problém predovšetkým preto, lebo sa na ňu viaže veľké množstvo ďalšej závažnej kriminality a často ani nie je zo strany prostitútky dobrovoľná, tento bod programu vzbudil nanajvýš tak nepatričný záujem humoristov.

KDH vo voľbách neuspelo, lebo všetky jeho medializované aktivity podčiarkovali jeho negatívny imidž v dvoch vyššie zmienených oblastiach. Nevzatie človeka z OKS na kandidátku, krajne infantilný maskot a napokon nejasné vymedzenie sa voči Ficovi, Dzurindovým reformám, ale aj vlastným úspechom v uplynulom období. Namiesto toho, aby KDH stavalo na rovnej dani a úspechoch Palka a Lipšica v oblasti poriadku, stavilo na akýsi imaginárny „slušný život“ a socialistický program pre rodinu.

To, čo stvárali predstavitelia KDH po voľbách, však už naozaj bolo vrcholom nešikovnosti. Na jednej strane odišli z Dzurindovej koalície pre zmluvu s Vatikánom, no s Ficom napokon boli ochotní ísť, aj keď ten vyhlásil, že s jeho podporou sa žiadna takáto zmluva neprijme. No kresťanskí demokrati sa zauzlili vo svojich morálnych postojoch aj druhýkrát. A to keď odmietli akúkoľvek spoluprácu s HZDS. Pritom ešte pred štyrmi rokmi bol na stole koncept tzv. tolerančného patentu od Vladimíra Palka, kde by buď Smer, alebo HZDS tolerovali formou nejakej opozičnej zmluvy vládnutie troch pravicových strán. Vtedy to bol dvadsaťpercentný Mečiar, teraz je to osempercentný Mečiar.
Obedňajšie vyhlásenie Hrušovského, že KDH je pripravené rokovať so Smerom o spoločnom vládnutí a večerné vyhlásenie Fica, že napokon sa rozhodol pre SNS a HZDS (obe v ten istý deň), sú pre kresťanských demokratov trapasom, kde už pomôže asi len výmena predsedu. A tak tu máme vládu troch exotov, ktorí sa teraz môžu nerušene vybúriť na krajine a na nás všetkých.

Návrat čiernej diery?
Fico strápnil nielen troch pravicových lídrov, ale vybabral aj s Mečiarom a Slotom. Normálne stojí za zamyslenie, či pri jednej svojej služobnej ceste za čínskymi súdruhmi neštudoval čínske pravidlá ľsti. Ale komunisti boli prefíkaní vždy. Keďže Mečiar aj Slota sa zúfalo túžili dostať do vlády a počas rokovaní nad nimi stále visel Damoklov meč toho, že Smer sa napokon rozhodne pre KDH a SMK, súhlasili obaja politici s absurdne nevýhodnými podmienkami pre svoje strany. Jedenásť ministerstiev pre Smer – a len dve pre HZDS a tri pre SNS? Pričom obaja lídri zostávajú bez kresiel v exekutíve alebo vo vedení parlamentu. Nízky počet ministerských kresiel je vykompenzovaný zrejme len faktom, že ministerstvo poľnohospodárstva (HZDS) a ministerstvo výstavby (SNS) budú v nasledujúcich rokoch rozdeľovať gro peňazí z Európskej únie.

Čo nám nová zostava prináša? Niečo už traja lídri pustili do éteru. Dnešný boľševik už síce nechce obohnať republiku ostnatými drôtmi, ale aj tak nám stále môže znepríjemňovať cestovanie. Za zmienku predovšetkým stojí, že Fico ešte ani nie je premiérom, a už zdražil Slovákom tohtoročnú zahraničnú dovolenku. Pretože koruna padá a padá... Čo sa týka dopadov na ekonomiku, mnohí hovoria, že slabší kurz koruny pomôže exportu, no nezabúdajme, že Slovensko vo veľkom dováža suroviny a tie oslabením koruny zdražejú.
Okamžité stiahnutie našich ženistov, ktorí v Iraku likvidujú míny a sú na humanitárnej misii (podľa Slotu len „šaškujú“), nám taktiež iste pomôže v snahe presvedčiť USA, aby nám zrušili vízovú povinnosť. No čo už, možno nám nová vláda zadotuje nejaké lacné dovolenky na Kube alebo v Bielorusku. 

Veľa ľudí volilo Smer s argumentom, že ešte nevládol, a preto si zaslúži šancu, aby ukázal, čo vie. Toto tvrdenie je, samozrejme, rovnako absurdné, ako keby sme povedali: „Skočme z mosta a uvidíme, či budeme padať smerom dole, alebo sa vznesieme k nebesám.“ Tak ako existujú prírodné zákony, existujú aj zákony ekonomické – a tie nepustia. Fico proste chce „spravodlivejším prerozdeľovaním hospodárskeho rastu“ krájať koláč, ktorý ešte ani poriadne nebol upečený.

Dobrým príkladom je avizovaný predvolebný sľub kórejského národovca Jána Slotu dať každej mladej rodine po uzavretí manželstva štátny nájomný byt. Po voľbách sa z toho síce stal len „sociálny byt“, ale predsa. Róbert Fico sa k sľubu iniciatívne pridal a povedal, že ponovembrový trend snažiť sa štátne byty previesť do súkromného vlastníctva je nesprávny.
Mám pocit, že roduverní a „sociálne cítiaci“ Slováci chcú v slovenských mestách vytvoriť podobné getá, ako sú tie černošské v Amerike. Teda miesta, kde vládnu drogy, gangy, rozklad rodiny, nezamestnanosť, a to všetko financované štátom. Je totiž dobre zdokumentované, že práve socializmus Kennedyho a Johnsonovej éry (tzv. Great Society) viedol ku vzniku štvrtí, kam sa americká polícia odváži len v obrnenom transportéri. Getá plné sociálnych parazitov, či už je to americký Bronx alebo berlínsky Neuköln, sú produktom toho „sociálneho štátu“, ktorý chce aj u nás zaviesť Róbert Fico.

Samy za seba hovoria opatrenia novej

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [147]