Frázy, frázy a ešte raz frázy

Premiér Róbert Fico vo svojom verbálnom prejave často využíva isté heslá, ktoré neustále opakuje, zrejme aby boli pre jeho voliča ľahšie zapamätateľné. V podstate u neho nejde o nový úkaz. Už pred voľbami sme si mohli všimnúť, že až príliš často opakuje slovné spojenia ako „krajne pravicová vláda“, „pravicové experimenty na občanoch“, „silné sociálne programy“, „energetická kríza“, či „ostrov amerického vplyvu“. Po voľbách sa frázy trochu obmenili, ale ich prázdnota zostáva rovnaká.
Kto trošku sleduje aj internetové diskusie, tomu neuniklo, že voliči Smeru, zrejme z dôvodu vlastnej ideovej bezradnosti, začali po svojom guru dané floskule papagájovať. Pozrime sa teda na ne zbližša. 

„To a to opatrenie (napr. jedna sadzba DPH) je neeurópske, iné opatrenie (napr. milionárska daň, neflexibilný zákonník práce) je zase typicky európskym opatrením.“
Róbert Fico často hovorí, že on zastáva akýsi „európsky sociálny model“, kým predchádzajúca vláda sa vraj snažila zavádzať akýsi „neoliberálny anglosaský model“. Nič nie je vzdialenejšie od pravdy. Najvychýrenejší predstavitelia ekonomického liberalizmu pochádzali doslova spoza humien. Kapitalizmus a minimálny štát sú z intelektuálneho hľadiska koncepty Stredoeurópanov. Naopak, myšlienky rôznych odtieňov socializmu sú cudzorodé a boli k nám dovlečené najmä z francúzskych a nemeckých intelektuálnych salónov.
Pozrime sa na to aj opačne. Existuje naozaj niečo ako „európsky sociálny model“? Pri pozornejšom pohľade zistíme, že nič také neexistuje. V západnej(!) Európe môžeme nájsť napríklad nemecký korporativistický model, francúzsky dirigistický model, škandinávsky model, ktorý je však od začiatku 90. rokov v kríze a v mnohých oblastiach (napr. dôchodky, pracovné právo) je po prebehnutých reformách pomerne liberálny.
Všetky tri bašty európskeho socializmu vykazujú vysokú nezamestnanosť, pričom bez rôzneho kamuflovania, ako sú predčasné odchody do dôchodku, by tie čísla boli ešte vyššie. Ich ekonomický rast osciluje okolo nula percent a že je tam stále pomerne vysoká životná úroveň je dané najmä minulosťou, keď počas povojnovej konjunktúry (a vlády kresťanskej demokracie) tieto krajiny zažívali boom.

Ak teda možno hovoriť o „európskom sociálnom modeli“, potom je to model vysokej nezamestnanosti a hospodárskej stagnácie. Kto sleduje trochu dianie v krajinách ako Nemecko alebo Francúzsko, tomu neunikne, že politická klíma sa aj tam pomaličky obracia a tlak v smere liberalizujúcich reforiem narastá. Ak Fico hovorí o európskom vzore, znamená to, že chce preberať to, čo nefunguje, čo je aj v Nemecku alebo Francúzsku považované za zastarané a potrebujúce reformu.   

„Sme rozhodnutí napĺňať článok ústavy, v ktorom sa hovorí o sociálne a ekologicky orientovanom trhovom hospodárstve.“
V Ústave SR je naozaj napísané, že Slovenská republika je „sociálne a ekologicky orientovanou trhovou ekonomikou“. Tento pojem tam vpašovala SDĽ pri tvorbe ústavy v roku 1992. Pôvodcom výrazu „soziale Marktwirtschaft“ bol otec nemeckého povojnového hospodárskeho zázraku, liberálny ekonóm a neskôr kancelár za CDU, Ludwig Erhardt. Dnes je tento pojem často interpretovaný nesprávne. Erhardt si „sociálno-trhové hospodárstvo“ vymyslel ako marketingový trik. Povojnová CDU bola totiž plná kresťanských socialistov (na čom sa dodnes veľa nezmenilo) a aby ich Erhardt presvedčil o svojej politike, nazval ju „sociálno-trhovým hospodárstvom“.
Ministrovi financií a neskoršiemu spolkovému kancelárovi však nešlo o vytvorenie mohutného prerozdeľovacieho štátu. Úlohu štátu videl akurát v tom, že vláda mala po trinástich rokoch národno-socialistickej diktatúry a vojnového ničenia obnoviť právne inštitúty, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie trhovej ekonomiky. Ide napríklad o burzu, konkurzné právo, právo duševného vlastníctva a podobne. Pojem „sociálno-trhové hospodárstvo“ bol veľmi nešťastne zvolený. Neskoršie sociálno-demokratické vlády totiž pod jeho vlajkou odštartovali bezprecedentné uplácanie voličských skupín, ktoré dnes dusí nemeckú ekonomiku.
To, čo je napísané v slovenskej ústave, je socialistický atavizmus. Ustanovenie o sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike by z nej mali vypustiť. Ak chce Slovensko zbohatnúť, dá sa to len cez trhovú ekonomiku bez prívlastkov. Na druhej strane, čo je ekologické, trhové a hospodárne na odškodnení chamtivých klientov skrachovaných nebankových subjektov?

„Skoro sedemdesiat percent občanov zarába menej ako polovicu priemernej mzdy v národnom hospodárstve.“
V skutočnosti je to len asi 62 %, ale ťažisko vyhlásenia je inde. Priznám sa, že nikdy som nebol dobrý z matematiky, ale zdá sa, že náš predseda vlády ovláda tak maximálne rátanie na prstoch. Je jasné, že rozloženie príjmov bude vždy pripomínať pyramídu. Tých, ktorí majú vyššie príjmy, musí nevyhnutne byť menej ako tých s nízkymi príjmami. Ak túto pyramídu rozdelíme čiarou znázorňujúcou priemerný príjem v národnom hospodárstve, vždy bude približne tretina nad touto čiarou a dve tretiny pod ňou. Podobné rozloženie príjmov je vo väčšine európskych krajín. Každopádne, nikde nie sú pomery obrátené: to znamená dve tretiny by mali viac ako priemernú mzdu.
Čo však Fico nepovie, je, že Slováci majú najchudobnejších bohatých v Európe. Je pritom v záujme nás všetkých, aby peniaze boli sústredené v rukách ľudí, ktorí najlepšie dokážu investovaním do ziskových projektov rozmnožiť svoje bohatstvo. Zámožný človek si totiž svoje milióny nezašíva do matracov, ale ich investuje a tým vytvára nové pracovné miesta a nový blahobyt.   

„Nadštandardný príjem je nad 50-tisíc a mal by byť zdaňovaný milionárskou daňou.“
Fico nadáva na novinárov a zaprisaháva sa, že ide o umelú konštrukciu, ak niekto tvrdí, že ľavicová vláda bude šikovným brať a lenivým rozdávať. V skutočnosti sa však o tento obraz postaral on sám. V krátkom čase po sebe od premiéra prišli dve vyhlásenia. Na jednej strane povedal, že odškodní klientov skrachovaných nebankových subjektov, na strane druhej oznámil milionársku daň od príjmu 50-tisíc mesačne.
Faktom zostáva, že do kolónky „hlúpi, chamtiví a leniví“ spadajú práve tí, ktorí si sľubovali bezprácny zisk účasťou na pyramídových hrách. Naproti tomu, milionárska daň pre ľudí s mesačným príjmom nad 50-tisíc zasiahne práve vzdelaných odborníkov a profesionálov, ktorí trávia v práci často desať-dvanásť hodín denne. Podnikateľov sa toto opatrenie nijako nedotkne. Človek si tiež kladie otázku, prečo sa takáto daň nazýva „milionárska“? Veď 50-tisíc x 12 sa rovná 600-tisíc, čo je menej ako milión. Zrejme tu ide o to, aby sa dotyčný milionárom nestal!
Je otázne, ako chce Smer budovať „znalostnú ekonomiku“ a zabrániť ďalšiemu odlivu šikovných mladých ľudí, keď plat, ktorý sa chystá dodatočne zdaniť, zasahuje práve mnohých ľudí pracujúcich v sfére IT. Nakoniec sa ľahko môže stať, že vláda všetkých produktívnych ľudí vyženie do cudziny a zostane tu len lumpenproletariát, čo ju volil. Ale kto potom bude robiť na sociálne dávky pre týchto ľudí? 

„Chystáme návrat sociálneho štátu.“
Sociálny štát nikam neodišiel. Rušil niekto dôchodkový systém? Nie, len bol doplnený súkromným a silne regulovaným druhým pilierom. Máme tu plne súkromné

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [29]