Šesťdesiate roky minulého storočia boli v Írsku k mladým dievčatám neobyčajne tvrdé. Stačilo, aby sa okolo nich obšmietal nejaký mládenec – a už šup s nimi do kláštora. Bigotná spoločnosť nerobila rozdiely medzi dobrovoľne slobodnými mamičkami, znásilnenými devami, alebo len laškujúcimi voľnomyšlienkarkami. Medzi múry a k tvrdému rehoľnému životu putovali všetky.
Filmy podľa skutočnej udalosti zvyčajne balansujú na hrane dvoch polí. Môžu byť príliš mäkké ku skutočnosti a prifarbovať si ju rôznymi spôsobmi. Najmä aby ukázali, že aj obyčajní ľudia môžu byť hrdinovia, alebo sa vedia správať v hraničných situáciách neobyčajne. Alebo pritvrdzujú, aby vykreslili v démonických farbách zložité životné situácie. Padlé ženy sa dajú zaradiť do druhej kategórie. Sú kritikou takmer neľudských podmienok v kláštoroch, aké pretrvávali v Írsku ešte v druhej polovici minulého storočia. Táto časť sveta bola nepochybne civilizovaná, no kláštory pre neposlušné dievčatá naďalej utláčali svoje zverenkyne stredovekými spôsobmi. Čo sa naozaj dialo medzi múrmi oných zariadení, neviem posúdiť, ale som celkom ochotný uveriť ponúkanej verzii. Minimálne po paranoji nastolenej filmami, ako bol napríklad Formanov Prelet nad kukučím hniezdom. Vždy, keď má človek moc nad niekým iným, začína sa to po čase zvrhávať. V spojení s akoukoľvek ideológiou to platí dvojnásobne.
Veriaci medzi vami môžu mať pri sledovaní Padlých žien neodbytný pocit, že režisér a scenárista v jednej osobe, Peter Mullan, sa snaží všemožne útočiť na cirkev a jej praktiky. Ponúka totiž ľahšiu z možností, pri ktorej stačí čiernobiele zobrazenie a zvyšok je už na divákovi. Môžete ho brať vážne, ale aj nie. Každopádne sa mu svojím dielom podarilo rozpútať diskusiu okolo osudu niekoľkých desaťtisícok žien, ktoré vo väčšej či menšej miere pretrpeli pobyty v kláštoroch a témy sa chopila írska verejnosť. Minimálne v tomto sa režisérovi zásluhy uprieť nedajú. Keď si k tomu prirátame realistické výkony väčšiny predstaviteliek internovaných dievčat a dobrú kameru, vychádza nám z toho kvalitný film. Ak ste ho pred dvomi rokmi prepásli v našich kinách, máte jedinečnú možnosť napraviť to presne tu.
Snímka získala Zlatého leva na filmovom festivale v Cannes a Cenu PFS v kategórii Ľudských práv na americkom Festivale filmu politickej spoločnosti. Ak patríte k odporcom všakovakých ocenení a nie sú pre vás meradlom kvality danej snímky, pokojne ich ignorujte. Padlé ženy sú aj tak bez dlhých debát dobrou snímkou, ktorá zaujme návštevníkov artových kín a zároveň aj nás ostatných. Ponúka silný mrazivý príbeh a fakt, že je založený na realite, sa do mozgu diváka prepaľuje ešte väčšou intenzitou. Popri Volaní mora sú Padlé ženy jednou z najlepších drám podľa skutočných udalostí, aké máme v našej ponuke na stiahnutie. Tlačí síce diváka do citového kúta, ale niečo také nám rozhodne nemôže z času na čas uškodiť.
P.S.: Keď jedno z dievčat kričí na kňaza niečo v tom zmysle, že nie je boží muž, podľa istého internetového zdroja svoju vetu v pomätení zmyslov vykríkne až 27-krát. Rátať to, samozrejme, nemusíte, ale mimoriadne pôsobivé je to aj tak.
Padlé ženy, The Magdalene Sisters. Anglicko – Írsko, 2002, film na stiahnutie, 119 min.
Réžia a scenár: Peter Mullan
Kamera: Nigel Willoughby
Hudba: Craig Armstrong
Hrajú: Anne-Marie Duffová – Margaréta, Nora-Jane Nooneová – Bernadetta, Dorothy Duffyová – Rose, Rebecca Walshová – Jozefína
Oficiálna internetová stránka: http://miramax.com/the_magdalene_sisters/
Ostatné filmy z ponuky nájdete v našej filmovej sekcii.
Ďalšie články zo stredy 26. júla 2006
Rado Ondřejíček: Chcem dnes, môžem zajtra
Lukáš Krivošík: Made in... kde?
Peter Pišťanek: Zdržanlivý muž je zaujímavejším sexuálnym partnerom
Imrich Rešeta ml. viac od autora »
Vaše reakcie [3]