Vracia sa do slovenskej politiky stihomam z mandelinky zemiakovej?

Obhajcovia novej slovenskej vlády tvrdia, že sa jej má dať obvyklých sto dní a až potom sa má prípadne kritizovať. No zdá sa, že garnitúra pod Ficovým vedením nepotrebovala ani týždeň na medzinárodnú blamáž a premrhanie zahranično-politického kapitálu, ktorý Dzurindova vláda prácne budovala osem rokov. A prísľub krokov na domácej scéne tiež neveští nič dobré. Aktéri medzinárodného sprisahania proti predsedovi Ficovi vyňuchali túto krátku vzdelávaciu nahrávku ako sa stať premiérom.

Boľševici verzus menševici
Spor Smeru so Stranou európskych socialistov sa dá interpretovať ako súboj staromódnych boľševikov, ktorí riešia, ako bohatých čo najlepšie okradnúť, s menševikmi, čo už zistili, že močiť proti vetru ekonomických zákonitostí sa nedá, a preto svoje snaženie presunuli do iných oblastí – najmä k feminizmu, environmentalizmu, multikulturalizmu, appeasementu a politickej korektnosti. Obe strany tohto sporu sú odporné a ich snaženie, koniec koncov, proticivilizačné, a preto sa nechcem zastávať ani jednej. No je povážlivé, keď sa od Fica dištancujú aj vlastní spojenci a Monika Beňová prirovnáva praktiky svojho predsedu k hľadaniu vonkajších nepriateľov z čias Mečiarovej éry.

Beňová zároveň dementovala Ficove slová, že protitlak od PES si objednali maďarskí socialisti, ktorí chceli takto dostať SMK do slovenskej vlády. Táto konštrukcia naráža na realitu aj preto, lebo z dvoch veľkých maďarských strán má SMK trvalo blízke vzťahy skôr s Fideszom než so socialistami. Navyše ľavicová maďarská vláda zaujala po vytvorení novej koalície skôr zdržanlivé stanovisko, vyčkávajúc na tohtotýždňovú návštevu ministra zahraničných vecí Kubiša v Budapešti.

Na strane druhej, zriadenie monitorovacieho výboru, ktorý iniciovali slovenskí europoslanci za EPP-ED, je predčasné a netaktické. Fico mal byť ponechaný, nech sa varí vo vlastnej socialistickej šťave. SDKÚ, SMK a KDH si zase len vyslúžia kritiku, že chodia do zahraničia žalovať a ohovárať svoju krajinu. Ficovi iniciatíva Petra Šťastného pred voličmi Smeru len pomôže.

Zabudol vôl, že teľaťom bol
Olej do ohňa však v poslednom týždni prilieva najmä nový premiér, ktorý akosi stále nezbadal, že volebná kampaň sa skončila a je treba prebrať zodpovednosť za krajinu. Nekoncepčnosť a nemohúcnosť Smeru nahrádza Róbert Fico populistickým štvaním a snahou držať svojich voličov v permanentnej pohotovosti, aby mal eventuálne na koho zvaliť vinu, ak by sa mu z jeho demagogických sľubov nepodarilo nič naplniť.

Rozruch vzbudili najmä jeho vyjadrenia v nedeľňajšom vydaní relácie V politke na TA3. O vymenovaní kontroverzného Štefana Harabína za ministra spravodlivosti Fico povedal, že radšej tam bude mať bývalého predsedu Najvyššieho súdu ako „tridsaťtriročného chlapca, ktorý nevedel, do čoho ide“. Tu treba pripomenúť, že keď mal pred ôsmimi rokmi 33 rokov Fico, túžil po funkcii generálneho prokurátora. Zdá sa, že zabudol vôl, že teľaťom bol. Keby to miesto vtedy dostal, možno by nikdy neopustil SDĽ a nestal by sa dnes premiérom. Nespĺňal však zákonom stanovený vek, preto sa zvažovalo, že kvôli nemu zmenia zákon, čo sa však nakoniec neuskutočnilo. 

Keď Fico hrá hru Monopoly
Predseda Fico bol vždy najzábavnejší, keď sa vyjadroval k ekonomike. Hneď aj stihol poopraviť svojho pragmatického ministra financií, ktorý si dovolil mať vlastný názor na rovnú daň. Nadnárodné monopoly si to v nedeľu na TA3 odniesli tiež a naše dynamické trio už oznámilo, že im vyrubí vyššiu daň.

„Dnes je tu predovšetkým skupina, ktorú by som nazval monopoly, nadnárodné spoločnosti, ktoré majú obrovské obavy z toho, že dôjde k dodatočnému zdaňovaniu a o tomto dodatočnom zdaňovaní my otvorene hovoríme,“ hovorí líder Smeru. Nuž, kritizovať, že sa niekto bojí dodatočného zdanenia, je podobné, ako kritizovať majiteľa auta, že si kúpil autoalarm, lebo má strach pred zlodejmi. Zdaňovanie je krádež a každý normálny človek má voči vyšším daniam odpor. „Solidarita“ vynucovaná štátom je obyčajným zbojníctvom na spôsob holohlavých výpaľníkov a je len dobre, že proti moci štátu stoja silné súkromné firmy. A čo sa týka monopolov ako takých, tie sú zväčša produktom štátnych obmedzení vstupu do odvetvia, čo by si však vyžadovalo minimálne samostatný článok.

Zaujímavou témou je zavedenie druhej sadzby DPH, ktoré má pomôcť chudobným. Richard Sulík vyčíslil, že tretine najchudobnejších občanov štát takto pomôže sumou cca 2 miliárd korún, ale zvyšným dvom tretinám daruje 8 miliárd, lebo bohatší majú prirodzene aj vyššiu spotrebu.   

Najväčší útok na naše peňaženky sa však skrýva za zámerom zmeniť pomer odvodov do prvého a druhého piliera dôchodkového sporenia. Bolo jasné, že vinou demografického prepadu zaznamená prvý pilier prepad, pričom tento mal byť vykrytý príjmami z privatizácie. Nová vláda v privatizácii podnikov, ktoré sú každého a pritom nikoho, pokračovať nechce. Dôvod je jasný: cez politických nominantov v dozorných radách sa štátne podniky oveľa ľahšie tunelujú.

Sociálna poisťovňa a dôchodkové správcovské spoločnosti sa o odvody delia v pomere 9 % k 9 %. A tak nám koaličná rada avizuje zmenu pomerov v prospech prvého, priebežného piliera. Toto je priamy útok na skoro jeden a pol milióna dôchodkových sporiteľov. Tieto peniaze sa totiž dedia a obmedzenie príspevkov DSS-kám by viedlo k neskoršiemu nižšiemu dôchodku a zmenšeniu prípadnej dediteľnej sumy.

Agentúry dnes prišli s krátkou správičkou, podľa ktorej sa sympatická hovorkyňa Smeru Silvia Glendová stáva hovorkyňou novej vlády, no súčasne zostáva aj na starom poste hovorkyne strany. Dúfajme, že to nie je predzvesť opätovného návratu čias, keď boli Strana a vláda jedno.

Ďalšie články zo stredy 12. júla 2006
Rado Ondřejíček: Malíková v čínskej reštaurácii a iné nepodstatnosti
Peter Pišťanek: Ničiteľ posteľovej romantiky
Imrich Rešeta ml.: Ramón sa chce zabiť