Planéta opíc

Španielska socialistická vláda chce udeliť ľudské práva niektorým opiciam.
Ešte šťastie, že takmer každý týždeň prichádzajú socialisti a ľavicoví liberáli vo svojom osvietenom ťažení proti tmárstvu a predsudkom s nejakým revolučným nápadom na zlepšenie zemegule. Inak by asi ani nebolo o čom písať. Španielsky socialistický premiér Zapatero a jeho garnitúra ako svoj cieľ nedávno avizovali prijatie zákona, ktorým by sa vyšším opiciam udelili ľudské práva. 25. apríla to oznámil španielsky denník El Mundo.
Fajn! Keď som si to prečítal, najskôr mi na um zišla zápletka z filmu Planéta opíc. V duchu som sa sám seba spýtal, kedy socialisti navrhnú registrované partnerstvá šimpanza Doda s človekom? A tiež, kedy sa priznajú ľudské práva aj býkom, ktorých španielski toreadori s veľkou radosťou zabíjajú v arénach? Kedy sa na rad dostanú delfíny, veľryby, kone a psy? Kedy bude už konečne môcť aj Hatatitla voliť, alebo sa priamo o nejaký úrad sám uchádzať? Veď už v starovekom Ríme kone bežne kandidovali do senátu...

Potom som však čítal tú správu ďalej a takmer som si vydýchol. Registrované partnerstvo Zapatera s King Kongom sa zatiaľ nekoná a opice predbežne nebudú musieť ani platiť dane. Dokonca im ani nebude umožnené uchádzať sa o pridelenie vodičského preukazu! Zákon má tzv. veľkým opiciam (šimpanzom, orangutanom, či gorilám) garantovať „iba“ právo na život, slobodu a ochranu pred mučením. Španielsko sa touto normou chce prihlásiť k medzinárodnému projektu Great Ape, ktorého heslom je „Rovnosť nad ľudskosť“. V ich deklarácii sa píše: „Požadujeme rozšírenie spoločenstva rovných tak, aby zahrňovalo všetky veľké opice: ľudí, šimpanzov, gorily i orangutany...“
Predkladateľ návrhu zákona, poslanec Francisco Garrido (sám človek), dúfa, že Španielsko bude prvou európskou krajinou, ktorá bude opiciam garantovať základné ľudské práva a tvrdí, že socialisti touto iniciatívou konajú „ako veľvyslanci, ako obrancovia a hlas veľkých opíc“. Jeho argumentom je, že veľké opice s človekom zdieľajú 96-99% genetického materiálu a IQ najmúdrejších opíc dosahuje úroveň najhlúpejších ľudí.  

Samozrejme, nápad udeliť ľudské práva opiciam si hneď našiel svojich kritikov. Amnesty International, ktorá má tiež občas bláznivé nápady, návrh zákona odmietla s pomerne rozumným argumentom: nie je namieste udeľovať opiciam ľudské práva, keďže na svete je stále veľa ľudí, ktorým ľudské práva priznané nie sú. Pamplonský arcibiskup Fernando Sebastian označil nápad za smiešny. Koniec koncov, keď majú mať právo na život veľké opice, ktoré síce od nás sú na pohľad odlišné, no geneticky sme zhodní na 99%, potom by bolo namieste zakázať aj interrupcie embryí, ktoré sú geneticky ľudské na sto percent. Právo na život opiciam áno, ale právo na život pre nenarodené deti, nie?!
A tak sa situáciu snažila zachraňovať španielska ministerka životného prostredia Cristina Narbonová tvrdením, že vôbec tu nejde o ľudské práva, ale len o garantovanie prirodzeného životného priestoru a zákazu týrania zvierat.
Problémom však je, že celý zákon stojí na odkazoch na genetickú a kultúrnu (!) príbuznosť opíc a ľudí. Filozofia celej iniciatívy tak smeruje presne k tomu, ako bola doteraz verejnosti podsúvaná – teda ako snaha rozšíriť ľudské práva aj na opice.

Prečo sú ľudské práva pre opice nezmyslom
Udeľovať ľudské práva zvieratám je nezmyslom jednoducho preto, že ide o ĽUDSKÉ práva. Opice nie sú ľudia, sú to zvieratá a na tomto nemení nič ani skutočnosť, že najchytrejšie z opíc majú takmer rovnaké IQ ako transvestit Erik z VyVolených. Návrh španielskych socialistov je produktom čisto materialistického nazerania na ľudskú a zvieraciu prirodzenosť, ktoré ignoruje metafyzickú hodnotu ľudskej bytosti ako takej. Hnutie za práva opíc už dlho zastiera hranicu medzi opicami a ľuďmi. Tým však nezvyšuje hodnotu opíc, ale v prvom rade relativizuje hodnotu človeka.
„Sám som opica. Musíme zrušiť bariéru medzi druhmi,“ hovorí Pedro Pozas, generálny tajomník španielskeho projektu Great Ape. Človek v jeho chápaní už nie je unikátnym živočíšnym druhom, ale len ďalšou opicou popri šimpanzoch a gorilách. Už nebudeme hovoriť o ľudských právach, ale o „opičích právach“ a o chvíľu možno dôjdeme k stavu, bežnému pre niektoré náboženské sekty v Indii, ktorých meditujúci členovia odmietajú zabiť ešte aj dotieravé muchy a šliapnutie na steblo trávy považujú za najvyšší hriech.

Ako povedal Descartes: „Cogito ergo sum! “ – Myslím, teda som! Fanúšikovia rôznych zelených tretích ciest a ideológie environmentalizmu majú problém pochopiť, že nositeľom práv a povinností môže byť len sebauvedomujúci sa subjekt, ktorý je schopný tieto práva a povinnosti rozpoznať svojím rozumom. Ľavičiari vôbec majú problém pochopiť, že vedľa práv existujú aj povinnosti a že vedľa slobody musí existovať aj zodpovednosť. Zvieratá nemajú slobodnú vôľu, riadia sa svojimi inštinktami, ich vedomie je na kvalitatívne nižšej úrovni. Aké povinnosti chceme okrem práv opiciam prisúdiť? Zodpovednosť za čo budeme od zvierat očakávať na oplátku?

Návrhom španielskych socialistov sa môže otvoriť Pandorina skrinka s možnými následkami, ktoré sú dnes nepredvídateľné. Ani nebudem špekulovať nad prípadnými právnymi kauzami, ktoré prax skôr či neskôr prinesie, ak sa ten zákon naozaj schváli. Ako sa po priznaní ľudských práv opiciam budeme správať ku gorile, ak náhodou zabije človeka? Čo ak bude v nejakej krajnej situácii na vážkach život opice a život človeka a niekto nechá človeka zomrieť, aby mohla opica žiť? Dnes by to z právneho hľadiska boli jasné prípady, pretože právo, aj keď zakazuje týranie zvierat, chráni prednostne život človeka pred životom zvieraťa. Zajtra to tak už byť nemusí a naša právna istota sa znižuje.

Aké budú zvieracie povinnosti?
Niektorí ochranári namietnu, že aj keď je zvrátené hovoriť v súvislosti so zvieratami o ľudských právach, mali by im byť priznané aspoň „zvieracie práva“. Ale udeľovať akékoľvek práva zvieratám je nezmysel. Nanajvýš môžeme hovoriť o POVINNOSTIACH človeka voči zvieratám. Človek má voči faune a flóre povinnosť zodpovedného hospodára. Takže ak naozaj máme cieľ zabrániť týraniu zvierat (podľa mňa veľmi vznešený a správny cieľ), musíme svoje snahy v prvom rade postaviť na báze povinností človeka voči zvieratám. Nie na báze akýchsi práv zvierat voči človeku.

Ďalšie články zo stredy 3. mája 2006
Rado Ondřejíček: Vďaka, Lojzo!
Imrich Rešeta ml.: Priam komiksový príbeh gejše
Peter Pišťanek: Intímna besiedka