Veľká potreba? Pozor na Mekku!

Ako politická korektnosť mení architektúru záchodov v britských väzniciach.

V dnešnom zvrátenom svete politickej korektnosti a ľavicového liberalizmu sa začína stávať, že seriózne mienkotvorné noviny sa utápajú v otupujúcej frázovitej povrchnosti a skutočne zásadné informácie sa človek dozvie už len z bulváru. Britský denník The Sun priniesol minulý týždeň neuveriteľnú informáciu, ktorá ukazuje, kam až môže Európa klesnúť, aby vyhovela náladám svojej moslimskej populácie.

Toalety v britských väzniciach musia prejsť nákladnou prestavbou. Ich súčasné nasmerovanie totiž uráža uväznených kriminálnikov moslimského vierovyznania. V londýnskom väzení Brixton tvoria pritom vyznávači islamu až štvrtinu väzňov.
Počas návštevy toalety nedovoľuje korán veriacemu moslimovi byť tvárou alebo chrbtom otočený smerom k Mekke. Týmto smerom sa totiž moslimovia zvyčajne obracajú, keď sa modlia. A tak sa moslimskí trestanci začali sťažovať, že potrebu musia vykonávať bokom k záchodovej mise. Po nátlaku ich imámov sa teda britské ministerstvo vnútra rozhodlo pristúpiť k rozsiahlej prestavbe väzenských toaliet. Záchodové misy majú byť pootočené o deväťdesiat stupňov.

Keďže správu po bulvárnom The Sun prebrali aj niektoré seriózne médiá, zdá sa, že nejde o žiadnu kačicu. Najškandalóznejšie pritom je, že ministerstvo vnútra odmieta zverejniť náklady na prestavbu, s odôvodnením, že ide o súčasť nákladov na neustálu nevyhnutnú renováciu.
Ako povedal jeden z bývalých moslimských väzňov: „Najmenej, čo môže väzenská služba urobiť, je, aby ľudia mohli aj vo väzniciach korektne vyznávať svoju vieru.“ Poslanec vládnej labouristickej strany Chalíd Mahmúd rozhodnutie ministerstva vnútra podporil, poslankyňa konzervatívnej strany Ann Widdecombová naproti tomu volala po zdravom rozume. Ako sa zdá, márne.

Zaujímavé je, že na správu reagovalo niekoľko britských architektov, ktorí v minulosti stavali budovy v Perzskom zálive. Tento zákaz koránu nebol pre ich moslimských zákazníkov nikdy problémom. Ostatne, Zem je guľatá, takže je otázne, do akej miery sa dá vôbec hovoriť o porušení tohto pravidla a aká veľká je šanca, že pri sedení na záchode ste práve obrátený k Mekke. Zdá sa teda, že väzni len skúšajú, kam až môžu u svojich ustrašených britských väzniteľov zájsť. Jeden z dozorcov väzenia Brixton to pritom pomenoval presne: „Keby ich nezatvorili za spáchanie trestného činu, nemali by tento problém. (...) Pokiaľ by sme za to neplatili ako daňoví poplatníci, gúľal by som sa od smiechu pod stolom.“

Ten dozorca má pravdu. Keby britský appeasement nebol smutný, bol by až smiešny. Moslimskí trestanci sa teraz určite sami gúľajú od smiechu pod stolom. Ale smiech by ich mohol postupne prejsť. A to vtedy, ak by sa britská väzenská správa odhodlala dôsledne vo svojich zariadeniach vynucovať aj všetky tie moslimské zákazy drog, alkoholu a bravčového mäsa.  

Ďalšie články zo stredy 26. apríla 2006
Juraj Malíček: Skutočné tajomstvá sveta a vesmíru
Mirka Gučiková: Bez očakávaní a s taškou na prachy
Peter Pišťanek: Intímna besiedka