Prvý máj verzus Deň daňovej slobody

Čo takto zrušiť Prvý máj čoby sviatok a nahradiť ho Dňom daňovej slobody?

Začiatok mesiaca máj sa každý rok nesie v znamení dvoch dní pracovného pokoja. Prvý máj sa označuje ako Sviatok práce a 8. máj je Dňom víťazstva nad fašizmom. Tohtoročný Prvý máj opäť nesklamal. V podstate by mohlo ísť o druhý Halloween, keďže v tento deň do ulíc každoročne vybiehajú najmä rôzne mumifikované osobnosti, duchovia minulosti a pošukovia všetkých odtieňov červenej. Keďže ide aj o sviatok lásky, Saktor v Banskej Bystrici zvestoval svetu nerozbornú revolučnú lásku medzi majetným vedením odborov a sociálne cítiacimi miliardármi zo Smeru. Schröder si vyšiel s Paroubkom na Říp a niekde na Záhorí pojali ľudia celý deň ako recesistickú spomienku na socializmus.

Zrušiť Prvý máj
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Zastávam názor, že Prvý máj by sa ako komunistický sviatok mal zrušiť. Sviatok práce by sa mal osláviť prácou. Tu už počujem kuvikov kričať, že Prvý máj nie je boľševickým sviatkom, lebo sa slávi na počesť udalostí, ktoré sa udiali v roku 1886 v americkom Chicagu. Ako keby všetko, čo pochádza z Ameriky, bolo posvätné. Málo sa totiž už hovorí, čo to bola za akcia, ktorú si každoročne pripomíname. Ľavica hovorí o štrajku 40 tisíc robotníkov a justičných vraždách, ale už nepovie, že pri anarchistami vyvolaných prestrelkách s políciou zomreli popri ôsmich robotníkoch aj siedmi strážcovia zákona.  
Ak aj niekde vo svete chápu 1. máj ako Sviatok práce, u nás bola táto náplň pošliapaná povinnými manifestáciami v období socializmu. Ak si niekto myslí, že o nič nešlo, mal by si spomenúť na 1. máj 1986, keď komunisti poslali do ulíc milióny Slovákov a Čechov, hoci pár dní predtým rachol kúsok na východ od našich hraníc Černobyľ a nad strednou Európou sa vznášal rádioaktívny oblak. Čo si o tomto sviatku myslí väčšina Slovákov, dosvedčujú každoročné centrá našich miest. Odkedy účasť na manifestáciách nie je už viac povinná, zhromažďuje sa v tento deň na námestiach len nepatrná menšina ľavicových nostalgikov. Väčšina ľudí zostáva doma.
Niekto by sa mohol snažiť vtlačiť 1. máju nejaký nový, eurofilný obsah, keďže ide súčasne o deň, keď sme vstúpili do Európskej únie. Avšak členstvo v EÚ nie je niečo, čo by si naozaj zaslúžilo oslavy, vzhľadom na nepopierateľné paralely medzi Úniou a voľakedajším RVHP. Takže žiaden rozumný dôvod na udržiavanie umelého sviatku pri živote neexistuje.

Deň daňovej slobody ako skutočný sviatok práce
Hoci Slovensko je krajina s jedným z najväčších počtov dní pracovného pokoja v západnom svete, po Sviatku práce by nemusela zostať v kalendári čierna diera. Zrušený Prvý máj by mohol byť nahradený tzv. Dňom daňovej slobody, ktorý by vzhľadom na svoj charakter mohol byť ďaleko skutočnejším Sviatkom práce. Zjednodušene povedané, ako Deň daňovej slobody sa označuje ten deň v kalendári, keď prestávame pracovať na štát a začíname pracovať sami pre seba. Ide teda o pohyblivý sviatok, ktorý môže každý rok pripadnúť na iný dátum. Vypočítava sa podľa výšky daňového a odvodového zaťaženia. Čím je bližší začiatku roku, tým je krajina zaťažovaná menej. Naopak, neskorý Deň daňovej slobody je znakom vysokého zaťaženia občanov a firiem a veľkej miery prerozdeľovania.
Minulý rok pripadol Deň daňovej slobody na 7. júna (v ČR to bolo 14. júna), čo je oproti roku 2004 zhoršením o štyri dni. Vlani dosiahla miera prerozdeľovania 42,4%, čo znamená, že z každej vytvorenej koruny si štát ponechá vyše 42 halierov. Je len jasné, že ak vláda realokuje také množstvo peňazí, trhový mechanizmus u nás nemôže fungovať optimálne. Prijateľná miera prerozdeľovania by sa mala nachádzať niekde okolo 20-25%. Len toľko ku „krajne pravicovej vláde“ na Slovensku.
Každopádne, Deň daňovej slobody by bol veľmi praktickým sviatkom. Občania by na základe jeho pohybov mohli jednoducho rozpoznať, ako hospodári ich vláda a či sa ich daňové a odvodové zaťaženie zvyšuje, alebo znižuje. Takýto sviatok by veľmi efektívne dokázal občanovi ukázať, do akej miery ho politici zdierajú. Čo si dnes mnohí občania ani nepripúšťajú.

Ideový triumf
Deň daňovej slobody by mohol každoročne byť podľa zákonom stanovenej metodiky vyhlasovaný Štatistickým úradom SR. Ak by sa podarilo nahradiť Prvý máj ako sviatok Dňom daňovej slobody, reflektovalo by to aj intelektuálnu zmenu. Znamenalo by to, že najvyššie štádium komunizmu – teda postkomunizmus – sa skončilo aj na Slovensku. Asi najväčším triumfom nad súdruhmi by bolo, keby sa miera prerozdeľovanie znížila až natoľko, že by Deň daňovej slobody začal pripadať namiesto júna na 1. máj.

Ďalšie články zo stredy 10. mája 2006
Rado Ondřejíček: Skrotenie zlého bulváru
Juraj Malíček: Misia: zbytočná
Peter Pišťanek: Intímna besiedka