Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Lukáš Krivošík | 17.5.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Nočný strážnik

Blank

Tri dôvody, pre ktoré je boj za minimálny štát vecou pudu sebazáchovy.

Občas som konfrontovaný s názorom, že dôvod, prečo píšem pravicovo ladené texty, je karierizmus, alebo snaha zapáčiť sa mocným. Podľa niektorých je dnes konzervativizmus medzi mladými módnou a davovou záležitosťou, prípadne akousi pózou. Ja si skôr myslím, že v móde medzi mladými je mať všetko v paži. Na druhom mieste je akýsi pochybný relativizujúci pseudoliberalizmus a až potom, niekde na konci, je konzervativizmus.

urad_01

Avšak byť pravičiarom a fandiť minimálnemu, servisnému štátu, je prinajmenšom z troch dôvodov vecou pudu sebazáchovy. Na tomto mieste by som chcel zdôrazniť, že to, čo tu máme po štyroch rokoch „krajne pravicovej vlády“ (podľa Fica), nepovažujem ani za náznak minimálneho štátu. Teda štátu, ktorý sa stará najmä o vymožiteľnosť práva a ochranu súkromného vlastníctva. Namiesto toho tu máme totiž masívny prerozdeľovací štát, ktorý redistribuuje takmer polovicu z každej koruny, ktorá sa na Slovensku vytvorí. Štát rozširujúcej sa byrokracie a stále väčšieho počtu stále podrobnejších zákonov.

Takže, prečo je správne proti štátnemu Leviathanovi bojovať?

Dôvod č. 1: Štát nás ožobračuje
Vďaka masívnemu štátu sme všetci chudobnejší. Trh je samoregulujúci, spontánne vznikajúci poriadok, ktorý zabezpečuje najoptimálnejšiu alokáciu vzácnych zdrojov. Ľudia napĺňajú svoje potreby v slobodnej interakcii s inými ľuďmi. Ak verejná moc zasahuje do tohto jemného mechanizmu viac, ako je nutné, trh nemôže fungovať optimálne. Bohatstvo sa buď tvorí pomalšie, alebo vôbec nie, alebo krajina dokonca chudobnie. Charakter štátnych zásahov do ekonomiky dobre vyjadruje výrok, podľa ktorého „je socialista človek, ktorý vám dá v núdzi päť korún, pričom do tej núdze by ste sa nedostali, ak by vám predtým nebol zobral desať korún“.
Dobrým príkladom toho, ako štát bráni hospodárskym aktivitám ľudí, je projekt Európskej únie, Natura 2000. Slovensko má už dnes veľké časti územia vyhradené ako chránené oblasti, pričom ich ani nevieme efektívne chrániť (nájazdy rómskych drevorubačov v Slovenskom raji). Ako by to však nestačilo, zelení eurosúdruhovia sa spolu so slovenským ministerstvom životného prostredia rozhodli vyňať ďalšie oblasti Slovenska z normálneho režimu a zaradiť ich pod projekt Natura. Teda až na ďalších dvanástich percentách územia SR by sa obmedzili vlastnícke práva ľudí, medzi nimi napríklad aj v turisticky zaujímavej Terchovej. Spolu s existujúcimi chránenými územiami by sa tak tretina územia Slovenska stala ekologickým skanzenom.
Na vymedzených územiach by sa pokojne mohla pestovať rozumná hospodárska aktivita, ktorá by prospela celej krajine. Namiesto toho budú užívacie práva na pozemky, nehnuteľnosti a iné majetky obmedzené. Ministerstvo životného prostredia však vlastníkov upokojuje: „Budeme vám straty a stratený zisk kompenzovať.“ Teda krajina bude ochudobnená hneď dvakrát. Na jednej strane prichádzame o hodnoty, ktoré sa pre hlúpu reguláciu nikdy nevytvoria. Na druhej strane sa niekde inde vezme, aby sa odškodnili obete nezmyselnej regulácie.      

urad_02

Dôvod č. 2: Štát ohrozuje náš život
Štát ohrozuje náš život mnohými spôsobmi. V minulosti to bolo najmä vojnami, do ktorých štáty naháňali miliónové masy mobilizovaných civilistov. Dnes už, chvalabohu, máme profesionálnu armádu. Oveľa závažnejším spôsobom bolo priame vyvražďovanie nepohodlných rás alebo celých spoločenských tried.

No aj dnešný rozsiahly byrokratický štát zvyšuje šancu, že vás niekto zabije, prepadne, alebo znásilní. Ak sa pozrieme na historický vývin vzťahov štátu a spoločnosti, štát vznikol ako územný monopol násilia. „Core“ biznisom štátu je najmä zabezpečovať fungovanie súdov, polície a obrany, teda vlastne zabezpečovanie normatívnej spravodlivosti. Kadejaké sociálne a ekonomické funkcie si štát uzurpoval až v priebehu 20. storočia. Ak však štát robí všetko možné, len nie to, na čo je určený, tak, samozrejme, stúpa naša právna neistota. Policajti sa v takom systéme venujú skôr buzerácii normálnych ľudí než chytaniu zločincov a mafia splýva s politikou. Rozsiahla byrokracia vytvára živnú pôdu pre klientelizmus a korupciu. Naša osobná bezpečnosť sa znižuje.

Dôvod č. 3: Je ľahšie skončiť v base
Hoci šanca, že budete okradnutí alebo zabití, s rozsiahlejším štátom narastá, súčasne rastie aj šanca, že skončíte vo väznici alebo budete musieť zaplatiť pokutu za nedodržanie nejakej úradníckej hlúposti. Keď politici získajú tlačiareň na zákony, efekt je rovnaký, ako keď získajú kontrolu nad tlačiarňou na peniaze. Inflácia! V jednom prípade stúpa s počtom vytlačených nekrytých peňazí znehodnotenie meny. V druhom vzrastá so zvyšujúcim sa počtom čoraz podrobnejších zákonov inflácia práva. Aby na Slovensku mohla fungovať stredne veľká výrobná firma, musí poznať vyše dvesto zákonov. Právne prostredie je neprehľadné a len úradníci, čo záľahu zákonov, vyhlášok a výnosov vytvorili, vedia, čo platí a ako vlastne nezrozumiteľné právne normy interpretovať.

urad_03

V takomto prostredí je veľmi ľahké dostať mastnú pokutu, ak človek náhodou prehliadol nejakú svoju povinnosť, ktorú si úradník vycucal z prsta, aby zdôvodnil zmysel svojej existencie. Dobrým príkladom je aktuálne ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Hoci môže ísť o dobrú myšlienku, v realizácii, ktorú minister zdravotníctva predostrel verejnosti, je to jeden veľký byrokratický bordel. Nejde tu len o náročnosť celého procesu a krátky čas na prípravu (vyhláška prišla až na konci minulého mesiaca). Najzávažnejšie je, že všetky potrebné informácie majú verejné inštitúcie k dispozícii. Komunikácia medzi nimi je však nulová, tak prečo by nepopreháňali trochu občana-nevoľníka, keď môžu?! Jedna končatina stohlavej štátnej hydry nevie, čo robí druhá.

Ako sa hovorí: „Daj hlupákovi funkciu a on stvorí lajstro.“ A skúste ten zdrap nepodať alebo na túto milú povinnosť náhodou zabudnúť. Existuje len jedna vec, ktorá je horšia ako socialisti. A to zakuklení socialisti, čo sa ukrývajú pod pravicovou nálepkou.


Ďalšie články zo stredy 17. mája 2006
Rado Ondřejíček: Hudba pre 4 percentá
Mirka Gučiková: Vzťahy s prázdnou posteľou
Peter Pišťanek: Intímna besiedka



Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [21]
:: Súvisiace reklamné odkazy