Plnou ParouBack!

Český parlament minulý týždeň schválil razantné zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa z 8750 Kč na 17 500 Kč. Spolu s ostatnými tohtoročnými zvýšeniami sociálnych dávok to prinesie nárast štátnych výdavkov na úrovni 12 miliárd českých korún. Pre porovnanie, na Slovensku dosahuje pôrodné výšku len 4 460 Sk. Pre niektorých Slovákov to je iste dôvod na tichú závisť. Ľavicová opozícia si u nás mädlí ruky, lebo to môže voličom predávať ako úspech politiky sociálnych demokratov, aj keď tento konkrétny návrh vznikol v prostredí KDÚ-ČSL.

Novodobí mesiáši dávajú z cudzieho
Každopádne, je táto dávka niečím, čo by sme mali Čechom závidieť? A čo by sa odohralo na Slovensku, keby sme takto zvýšili pôrodné? Už na prvý pohľad ide o predvolebný populizmus a kyjak ČSSD na ODS. Škromach a Sobotka totiž vyhlásili, že pre vyššie sociálne výdavky nebude môcť budúca vláda znižovať dane. Občianski demokrati sa tak musia vyfarbiť. – Zredukujú štedrý sociálny štát, alebo dane?

Vždy a všade, keď politici predhodia občanom ako predvolebnú kosť nejakú tú dávku, tak sa tvária, ako keby minimálne dávali z vlastného. Samozrejme, že nedávajú. Tie peniaze najskôr niekomu odcudzia vo forme daní a potom ich rozdávajú a tvária sa pritom ako novodobí mesiáši. Je pekné, že české matky dostanú peniaze navyše. Ale ako sa majú tváriť tí, čo tých dvanásť miliárd na navŕšenie všakovakých sociálnych dávok museli pod hrozbou väzenia odovzdať a teraz tie peniaze poslúžia Paroubkovi, aby jeho aureola sociálne citlivého, obetavého a štedrého politika žiarila silnejšie?

Pyramídová hra Sociálny štát
Zástancovia sociálnych dávok povedia, že vďaka pôrodnému sa zlepší situácia mladých rodín a narodí sa viac detí, ktoré časom začnú produkovať pre štát a spoločnosť, takže investícia sa štátu vráti. Čiže štát podporuje rodenie detí, len aby získal nových otrokov, nových daňových poplatníkov, ktorí by financovali pyramídovú hru s názvom Sociálny štát. Aby táto úvaha socialistov bola pravdivá, museli by však dokázať, že pôrodné naozaj vedie k vyššej pôrodnosti a že ľudia majú deti vďaka peniazom od štátu.

Samozrejme, že takáto dávka, aj keď môže vyzerať štedro, nezohráva zásadnejšiu úlohu pri rozhodnutí normálnych ľudí mať, alebo nemať deti. Aj tých sedemnásť tisíc je totiž stále relatívne malá suma v porovnaní s nákladmi na výchovu dieťaťa. Ak teda takéto dávky pôrodnosť stimulujú, tak len u sociálne slabších vrstiev. Bohatší, teda tí, ktorí celý systém financujú, na to skôr doplatia zníženou šancou založiť si vlastnú rodinu. Sociálny štát vedie vždy k tým istým výsledkom: schopných donúti k emigrácii a rady neschopných nezlikviduje, ale rozšíri. Je pritom jasné, že tí druhí si za pôrodné nekúpia kočík a detskú výbavu, ale skôr chľast a cigarety.

Chudoba dáva ľavici zmysel existencie
Realita sociálneho štátu ako pyramídovej hry nie je len problémom Slovenska. Aj v západnej Európe – vo Švédsku, Nemecku alebo vo Francúzsku – existujú celé štvrte na sociálnych dávkach a ich obyvatelia potom, samozrejme, volia ľavicu. V berlínskej štvrti Neuköln, obývanej najmä prisťahovalcami, by človek voliča CDU hľadal len márne. Ľavica sa tvári, že chce sociálnymi dávkami zlikvidovať chudobu. Ale ak by chudoba zmizla, ľavica by stratila opodstatnenie. Ak štát podporuje chudobných, bude chudoby napokon viac. A tým pádom bude nakoniec aj viac ľavicových voličov.

Čo teda robiť, ak chceme podporiť mladé rodiny s deťmi?
Kaníkovské riešenie by bolo dať rodičovské dávky nanajvýš len na prvé tri deti. Lenže toto opatrenie diskriminuje slušné viacdetné rodiny. Aj keď takýchto rodín nie je na Slovensku až tak veľa, existujú a sú pre spoločnosť veľkým prínosom. Európu dnes ohrozuje najmä Skylla nízkej pôrodnosti domáceho obyvateľstva a Charybda vysokej natality spoločensky neprispôsobivých skupín obyvateľstva. V tomto zmysle by sme nemali trestať naše viacdetné rodiny.

Ak chceme naozaj rodiny s deťmi podporiť, oveľa lepšie sa javí cesta daňových odpisov, alebo, ak sa už naozaj chceme vydať cestou dávok, nech sa tieto vypočítavajú ako isté percento z predchádzajúceho príjmu rodiny. Existujú rôzne alternatívne prístupy k sociálnej politike. Oveľa spravodlivejšie a systémovejšie ako ľúbivé predvolebné gestá.

Ďalšie články zo stredy 22. marca 2006
Juraj Malíček: Návrat slovenského Eda Wooda
Barbora Kardošová: Puberta je vlastne ego na sedem
Peter Pišťanek: Manžel a porno – Predstieranie orgazmu