Môže byť zdravie predmetom zisku?

Môže byť zdravotníctvo postavené na vytváraní zisku? Podľa Róberta Fica reforma ministra Zajaca „redukuje zdravie na tovar, ktorý má za každú cenu priniesť zisk“. Použiť slová „zdravie“ a „profit“ v jednej vete sa na Slovensku považuje za akosi neslušné. A možno preto je práve reforma zdravotníctva zo všetkých reforiem považovaná za najnepopulárnejšiu. Prečo by vlastne zdravotníctvo nemalo byť ziskové? Veď nie je opakom ziskovosti práve stratovosť? A nie je stratovosť a stav, keď sa celý rezort mení na bezodnú čiernu dieru, najväčším neduhom slovenského zdravotníctva?

Účelom tohto článku nie je hodnotiť, ani obhajovať Zajacovu reformu zdravotníctva. Osobne by som si vedel predstaviť aj ďaleko radikálnejšiu reformu, najmä takú, ktorá by súčasné „zdravotné poistenie“ premenila na skutočné poistenie a zároveň by priniesla aj viac konkurencie na strane ponuky zdravotných služieb. Minister vstupoval do funkcie s cieľom zmeniť systém, ktorý bol nastavený zle a nerobil nič iné, len žral peniaze. Do akej miery sa mu podarilo ambície naplniť, je diskutabilné. Vpustenie podnikania do zdravotníctva by však malo pokračovať. V zdravotníctve potrebujeme viac trhu, nie menej.
Môže byť však také niečo, ako je zdravie, predmetom zisku? Odporcovia trhu povedia, že zdravie je príliš vzácnou komoditou na to, aby bolo premetom zisku. Ja si dovolím tvrdiť, že zdravie je príliš vzácnou komoditou na to, aby predmetom zisku nebolo.

Voda, čo drží nad vodou
Pri čítaní textov od alter- a antiglobalistov môže čitateľ ľahko naraziť na povzdychnutie. – Vraj, v akom zvrátenom svete to žijeme, keď ešte aj za takú základnú surovinu nevyhnutnú na prežitie, ako je VODA, musíme platiť! Bez vody by sme všetci zahynuli, ľudský organizmus za ňu neprijme žiadnu náhradu, na mnohých miestach na svete je jej nedostatok a my za ňu musíme platiť hrabivým vodárenským spoločnostiam a výrobcom minerálok?! – Hovoria v spravodlivom rozhorčení odporcovia ekonomickej globalizácie.
Je to zaujímavá námietka. Samozrejme, nie je nevyhnutné, aby ktokoľvek za vodu platil. Žijeme v strednej Európe a vody je všade dostatok, najmä teraz v zime. Každý môže ísť von a nabrať si do kastróla sneh a potom ho roztopiť. Alebo môže ísť k rieke alebo jazeru a nabrať si toľko vody, koľko sa len dá vypiť. Keď prší, môže si ktokoľvek položiť na strechu lavór a čakať, kým sa naplní. Alebo si môže vykopať studňu, tak ako to robili naši predkovia.

Napriek tomu, že máme tú možnosť a všade je vody dostatok, málokto získava vodu vyššie opísanými spôsobmi. Drvivá väčšina z nás používa vodu z vodovodu, za ktorú platí vodárenskej spoločnosti. S touto vodou perieme aj sa umývame a na pitie si občas kúpime nejakú tú minerálku alebo šťavu. Za vodu z vodovodu i z fľaše platíme, ba dokonca sme ochotní akceptovať jej stále vyššie ceny! Prečo však za ňu vlastne platíme? Lebo aj keď sa voda dá veľmi ľahko získať všade okolo nás, voda z vodovodu alebo z fľaše má nejakú kvalitu navyše, ktorú sivý sneh na ceste nemá. – Je čistejšia, je pitná a navyše môže mať aj výživné látky.
Nie je teraz dôležité, či pitnú vodu poskytuje štátny monopol, alebo niekto iný. Dôležité je, že za PITNÚ vodu platíme. Ten niekto, kto naše peniaze dostáva, vykazuje zisk. Ako je to možné, že niekto špinavo zarába na našom smäde?! Ako si to môže niekto dovoliť, robiť zisk na takej základnej ľudskej potrebe?! Veď od vody sme závislí všetci! Bez nej by sme zahynuli.
Samozrejme, platiť za vodu má zmysel. Ten zisk je pre vodárenskú spoločnosť alebo firmu, čo vyrába kokakolu, motiváciou, aby vodu z prírody očistila a dala jej nejakú pridanú hodnotu. Teda, že sa stane pitnou alebo sa zmení na kokakolu. Hoci Flašík vraj vie tiež robiť z vody kokakolu, tento základný princíp Fica nenaučil. - Bez zisku nie je kvalita.

Kvalita a zisk – spojené nádoby
Ak zakážeme výrobcovi minerálok vykazovať zisk, lebo „veď voda je taká dôležitá, že by mala byť zadarmo“, tak sa na to vykašle a zatvorí svoj biznis. Samozrejme, po zákone, ktorý zakáže výrobcovi nápojov vykazovať zisk, môžeme prijať ďalší zákon, v ktorom pod hrozbou basy donútime firmu vyrábať minerálky aj tak. Avšak jediný efekt takéhoto zákona bude, že kvalita minerálky pôjde postupne dolu a napokon nám budú vo fľaši servírovať vodu, ktorá bude ešte menej kvalitná ako voda z kaluže.
A presne toto je dlhodobý problém nášho zdravotníctva. Keďže doteraz nebolo možné vytvárať v systéme zisk, ľudia dostávali namiesto pramenistej minerálky vodu z kaluže, naliatu v hlinenom džbáne. Počkať: ale neotrávili by sme sa nakoniec všetci, keby nám tak dlho podávali namiesto minerálky len dažďovú vodu? Nepochybne áno. Lenže nezabúdajme ešte na jednu vec! To, že nejaký zákon zakáže výrobcovi minerálky, respektíve lekárovi, vytvárať zisk, neznamená ešte, že trh s minerálnou vodou (prípadne zdravotnou starostlivosťou) zmizne.
Jednoducho sa presunie do ilegality a to, čo bolo predtým považované za legitímny zisk, stane sa úplatkom. Je zaujímavé, že väčšina Slovákov by dala inštinktívne za pravdu Ficovmu tvrdeniu, že v takej delikátnej sfére, ako je oblasť ľudského zdravia, nemajú trh a profit čo hľadať. Avšak väčšina Slovákov celkom inštinktívne u lekára dá nejakú tú pozornosť, aby si zabezpečila vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti. Nuž, tak to vyzerá, keď sa človek nechá viesť inštinktom namiesto zdravého rozumu.

Priznajme pacientovi právo byť zákazníkom
Ešte raz: cieľom tohto článku nie je obhajovať konkrétnu reformu Rudolfa Zajaca. Cieľom je len ukázať, že východiskovým predpokladom pre každú ďalšiu zmenu v zdravotnom systéme musí byť akceptovanie nasledujúcej skutočnosti: ak chceme kvalitné zdravotníctvo, musí byť prípustné vytvárať v ňom zisk. Pripustiť existenciu trhu v zdravotníctve je jedinou cestou k tomu, aby slovenskí lekári a zdravotnícky personál boli adekvátne ohodnotení. Veľkým problémom v zdravotníctve je aj falošná solidarita medzi lekármi. Tomu sa však netreba čudovať. Keď pacientovi nie je priznané právo byť zákazníkom, nemôžeme očakávať, že zdravotnícke zriadenia sa k nemu ako k zákazníkovi budú správať.

Aj keď Zajacova cesta reforiem je pomerne rozpačitá a pripomína skôr tanec (dva kroky dopredu a jeden späť), kráča aspoň približne správnym smerom. Úplne z cesty však idú deformné plány avizované Ficom a Paškom. Smer chce po voľbách, ak sa dostane k moci, zrušiť kompletne Zajacovu reformu a vrátiť sa k socializmu. Večnú otázku financovania zdravotníctva chce riešiť naliatím väčšieho množstva peňazí! Fico vedie partiu finančných mágov. Tí chcú na jednej strane znižovať DPH, zvyšovať výdavky (v duchu hesla: všetko všetkým a najlepšie ihneď) a ešte aj udržať nízky rozpočtový deficit, čo je povinnosť, ktorá Slovensku vyplýva zo záväzku prijať euro.

Ficov zázračný zdroj peňazí
Našiel však zázračný zdroj peňazí, z ktorého chce financovať všetko: daň z dividend. Súčasná daňová reforma ju zrušila, aby zabránila dvojitému zdaneniu, no predseda Smeru ju chce opäť zaviesť. Ľuďom sa to dobre počúva, lebo väčšina z nich nemá poňatie o tom, čo je daň z dividend.
Ak firma zarobí sto korún, devätnásť korún odvedie štátu ako daň z príjmu právnických osôb. Zo zvyšných 81 korún sa majitelia rozhodnú vyplatiť si dividendy, povedzme štyridsať korún. Daň z divid

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [17]