Súmrak Európy

S Európou to ide čím ďalej, tým viac dolu vodou. Samozrejme, mainstreamové médiá nám o tom nič nepovedia, ale susedným Rakúskom nedávno prebehla zaujímavá kauza. Počas vojenskej parády v kasárňach Márie Terézie odmietli traja mladí moslimskí branci salutovať rakúskej vlajke s odôvodnením, že je to v rozpore s ich náboženským cítením. Namiesto toho sa jej obrátili chrbtom.

Asimilácia a neprispôsobivosť
Ako reagovali ich velitelia? Dali im snáď nejaký disciplinárny trest? Nie, akceptovali tento zvláštny prejav „náboženského cítenia“ a namiesto potrestania bol oslovený imám, ktorý vydal fatwu o tom, že vzdať hold rakúskej vlajke nie je v rozpore s islamom. Rakúsky minister obrany Günther Platter dokonca uvažuje o tom, že armáda popri katolíckych a protestantských vojenských kaplánoch najme aj moslimských duchovných. Tí majú riešiť spory medzi vojakmi moslimského vierovyznania a veliteľmi. V rakúskom Bundesheere slúži asi 1000 moslimov, čo je 3,5 percenta všetkých brancov.
Väčšina ich slúži v spomínanej kasárni Márie Terézie, kde majú okrem iného aj vlastnú modlitebňu. Navyše požívajú zákonné privilégium kratšej služby. Práve v tejto posádke s nimi vzniká aj najviac problémov. Dôstojníci rakúskej armády tvrdia, že moslimskí branci sú leniví, nekompetentní a schopní vykonávať len základné povinnosti. Ak získajú certifikát od Rakúskeho spoločenstva pre moslimskú vieru o horlivosti svojho presvedčenia, je im dovolené modliť sa päťkrát denne, a to bez ohľadu na charakter práce, ktorú dostali za úlohu vykonávať. Piatkové modlitby im často zaberú celý deň.

Ján Sobieski sa v hrobe obracia
Allah im síce dovoľuje zašívať sa na vojne, ale na strane druhej im (podľa skúsenosti z kasární) povoľuje iné veci. Moslimskí branci sa totiž nerozpakujú jesť bravčové mäso, častý je problém nadmernej konzumácie alkoholu či drog. Hovorca kontroverzných rakúskych Slobodných, Harald Vilimsky, reagoval na incident slovami: „V posádke vidieť známky toho, že integrácia sa neuskutočnila.“ Za túto „nemiestnu poznámku“ už stihol byť kritizovaný v rakúskej tlači.
Niektorí, napríklad rakúsky denník Die Presse, navrhujú ako riešenie vytvorenie čisto moslimských jednotiek v rámci Bundesheeru, kde by moslimským brancom velili moslimskí dôstojníci. Ak by sa tak naozaj stalo, bol by to veľmi nešťastný precedens.
Zlyhanie konceptov integrácie, multikulturalizmu a ľavicového liberalizmu dostáva nášho juhozápadného suseda do situácie, ktorá od roku 1683, keď poľský kráľ Ján Sobieski vyhnal Turkov spred Viedne, nemá obdobu. No čo je najhoršie, kým moslimovia tvoria dynamickú komunitu, ktorá sa stále upína na svoju vieru, deti Západu zapierajú svoje korene.

Spaľovanie starých kníh
Francúzske mestá sú opäť v plameňoch primitívneho pouličného násilia. Tentoraz nie sú na vine mladí prisťahovalci z predmestí, ale trockistickí študenti, odmietajúci reformy na silne regulovanom a rigidnom trhu práce. Noviny La Croix minulý týždeň priniesli správu, o ktorej sme sa z našich médií nič nedozvedeli. Pri demolovaní Sorbonne totiž zmizli z jej knižnice vzácne stredoveké rukopisy. Išlo o kolekcie pozemkových kníh, ktoré zaznamenávali majetkové vzťahy k pozemkom a privilégiá kláštorných opátstiev.
Francúzske úrady predpokladajú, že knihy zhoreli okolo 10. marca na barikáde, ktorú študenti postavili neďaleko kaplnky sorbonnskej univerzity. Protesty pomýlených francúzskych študentov sú typickým znakom iracionality postmodernej doby. Európa sa utápa v kaši vlastných utópií. Keď pred pár rokmi začali ľudia ako Peter Breiner, Peter Pišťanek alebo Benjamin Kuras písať o tom, aké absurdnosti sa vo svete dejú pod zástavou ľavicového liberalizmu, na Slovensku tomu prikladal dôležitosť len málokto. Hovorili sme si, že k nám tieto trendy politickej korektnosti a pozitívnej diskriminácie neprídu. Že Slováci sú štyridsiatimi rokmi vlastných utópií spoľahlivo imunizovaní. Dnes sú však sociálni liberáli tu medzi nami a každý, kto s ich „nádherným novým svetom“ nesúhlasí, je označkovaný ako rasista, reakcionár, zápecník, trubiroh so stredovekým myslením a dobre že nie fašista.

Pedofil na SMEtisku
Publicisti ako Miroslav Kusý, Michal Hvorecký, Eduard Chmelár, Peter Javúrek alebo Michal Havran mladší značkujú takto svojich názorových odporcov pravidelne aj u nás. A denník SME je ich najhlasnejšou trúbou. No tentoraz to aj Šimečkove noviny prestrelili.
SME sa začiatkom mesiaca rozhodlo poskytnúť priestor pedofilovi, ktorý začal na blogu tohto mienkotvorného denníka hlásať romantizujúce názory o neškodnosti svojej úchylky. Zrejme chcel zopakovať úspech politizujúcich homosexuálov s registrovanými partnerstvami a urobiť z pedofílie podobnú agendu. Koniec koncov, nešlo by o prvý takýto pokus na slovenskom internete. Niektorí úžasne pokrokoví a super tolerantní prispievatelia čistým úmyslom pedofila naozaj uverili, ale väčšina bola pobúrená. Denník SME blog nezrušil, iba ho vyradil z výberu na titulnej stránke, a tak vznikla iniciatíva za odstránenie blogu Daniela Liddela.

Slovensko má tú výhodu (či nevýhodu), že nové trendy sa u nás prejavujú až s istým posunom oproti západnej Európe. Táto poloha Slovenska v minulosti, keď bola naša civilizácia na vzostupe, spôsobovala našu frustráciu. Na Západe mali totiž už včera to, čo u nás nemalo byť ani zajtra. Ísť pracovať do Nemecka, Švajčiarska alebo Ameriky bolo pre našich predkov ako výlet do budúcnosti. Incident v rakúskej armáde a spaľovanie historických kódexov vo Francúzsku sú tiež našou budúcnosťou. Keď už sme teda videli budúcnosť, mali by sme urobiť opatrenia, aby sa aspoň nám vyhla.  

Ďalšie články zo stredy 29. marca 2006
Juraj Malíček: Holiť? Neholiť?
Jarmila Mikušová: Obézna černoška v teplákoch alebo Ako chlapci v reklamke konečne pochopili, že existuje aj vnútorná krása
Peter Pišťanek: Slabá výdrž u mužov a Kegelove cviky nielen pre ženy