Návrat slovenského Eda Wooda

Neni dobre, nie veru. V záujme zachovania duševnej integrity sa snažím mať hlavu permanentne v piesku a vyhýbať sa všetkému, čo by ma mohlo rozhodiť. Hlavne správam – nepozerám telku, nečítam noviny, rádio ani nemáme. Snažím sa žiť v možno nebezpečnej, ale o to sladšej nevedomosti, no nedarí sa. Možno je to osud, možno náhoda, ale zásadné správy ma jednoducho zasiahnu a zrazia na kolená. Ako teraz v piatok. Kávičkujem v metropole, sedím len tak sám so sebou, ignorujem vstupy. A tu zrazu začujem čosi, čo chvíľku spracovávam a keď mi to zapne, začínam sa topiť v café late, z ktorého som si práve odpil. Dusím sa, zaskakuje mi čokoládka, z nosa vylieta fragment mandle. Chvíľu trvá, kým sa skonsolidujem, čašník mi za ten čas stihne priniesť pohár vody a pýta sa, či som v poriadku. Hovorím mu, že ja hej, ale svet nie.

Čo to bolo za správu, ktorá ma skoro stála život a zrúcala môj vzdušný zámok slastnej nevedomosti? Nevinné spravodajské konštatovanie, že na druhom mieste na kandidátke nejakej politickej strany sa objavil Dušan Rapoš. Áno, ten Dušan, ten Rapoš, komerčne najúspešnejší slovenský režisér, naša vlastná domáca verzia Eda Wooda. Filmový „tvorca“ spoluzodpovedný za to, že si o kultúrnej úrovni slovenského národného davu a jeho vkuse myslím len to najhoršie. Neviem presne, či Fontána dvojka, či trojka je ten slovenský komerčne najúspešnejší film. Vlastne je to jedno, oba tie filmy sú strašidelné sračky, len ma desí, že na tie filmy fakt chodili davy, a dokonca boli veľmi spokojné. Zrejme preto je Dušan dvojka, chvalabohu filmy už netočiaci slovenský filmový režisér, ktorého si dav pamätá, lebo bol v kine, na jeho super filmoch.

Pátrať po tom, na kandidátke ktorejže strany sa pán Dušan ocitol, už nemám dosť morálnej sily, veď by som mohol zistiť, že má reálnu šancu dostať sa do parlamentu, a to by som fakt nerozhodil. Preto prosím, nepíšte to do fóra, nechajte si to pre seba, mohla by to byť rana, ktorú by som jednoducho neuniesol.

Ale k veci. Keď som na túto tému cez víkend zaplietol rozhovor s kamarátom, naozaj som ho rozčúlil a dosť škaredo mi vynadal. Padli aj vety, že som do seba zahľadený ignorantský k.... „Čo si myslíš? Kto ide do politiky? Nuž, možno je to len naivita, chápem, aká je politika špinavá vec, preto sa ju snažím ignorovať, ale naozaj som si až doteraz kdesi v kútiku duše myslel, že do politiky idú ľudia, ktorí okrem nesporného osobného prospechu a výhod v sebe cítia aj nejakú schopnosť, že je v nich aspoň kúsok čohosi nezištného.“ Premyslel som tento postoj znova a vydesil som sa ešte viac, hoci som si myslel, že sa to už nedá. A prvýkrát som pocítil skutočné obavy o osud tejto krajiny.

To preto, že pán Dušan nemusí byť len nastrčená figúrka, ale naozaj v sebe cíti potenciál politika. Pán Boh s nami a zlé preč! Pamätám si ako dnes tú situáciu: v kinách mal premiéru jeden z troch najhorších filmov, aké kedy na Slovensku vznikli, nehorázny antidrogový paškvil Suzanne (keď sme pri ňom, dodnes som na seba hrdý, že som si po jeho pozretí z toho pocitu márnosti nevybudoval solídny heroínový návyk) a majster Rapoš v nejakej televíznej diskusii zhusta brúsil reči o tom, ako sa musia umelci angažovať. Uf, uf, bez ohľadu na samotnú protidrogovú problematiku, z relácie bolo jasné, že ten človek to myslí vážne, že Sussane je naozaj celkom seriózna – až sa to zdráham napísať – umelecká výpoveď. Čosi podobné sa opakovalo aj s premiérou tretej Fontány. Že trilógia, že Zuzana našla svoju lásku, že bolo treba dopovedať jej príbeh a že kritici ten film špinia, lebo mu nerozumejú. No dobre, ako chce!

Chvíľu som považoval Dušana Rapoša za talentovaného režiséra, ktorému chýba troška sebakritiky a sebareflexie. Umelec, povie si človek, na mýľku má právo, aj na dve, tri, štyri. Prvú Fontánu mám veľmi rád a celkom vážne ju pokladám za výborný film. Utekajme, už ide! je rovnako vydarený kúsok, nielen vďaka štandardne brilantnému hereckému výkonu Milana Lasicu a dobrému hraniu Satinského, Hryca, Bydžovskej či Zednikoviča, ale aj vďaka scenáru a réžii. Ak by som poznal len tieto dva Rapošove filmy, poviem si, šikovný režisér. Ak poznám celú jeho tvorbu, poviem si, slovenský Ed Wood, ktorý mal dvakrát šťastie na dobrý scenár a keď režíruje čosi, čoho si je sám scenáristom, končí sa to katastrofou. Keď si však predstavím Rapoša v politike, obchádza ma hrôza, ten človek sa mi totiž ako politik zdá veľmi nebezpečný. Svojimi najhoršími filmami dokázal, že nech sú akokoľvek hlúpe, vedia prehovoriť k davu. Najhoršie však je, že im verí aj on sám. Preto dúfam, že za jeho politickou kariérou je iný scenárista, lebo ak je politika jeho nápad, skončí sa to katastrofou, ktorú bude oslavovať dav.

Neni dobre, nie, rýchlo späť hlavu do piesku a zabudnúť. Žijem v krajine, kde sa do politiky hrnie zlý režisér ešte horších filmov, aby sa mohol podieľať na blahu nás všetkých. Toto sa dobre neskončí.

Ďalšie články zo stredy 22. marca 2006
Lukáš Krivošík: Plnou ParouBack!
Barbora Kardošová: Puberta je vlastne ego na sedem 
Peter Pišťanek: Manžel a porno – Predstieranie orgazmu