Kto sa bojí ÚPN a Špeciálneho súdu?

Pred poslednými parlamentnými voľbami a ešte dlho po nich sa opakovane zvykla spomínať myšlienka, že súčasná garnitúra nie je pre Slovensko žiadnym problémom, lebo vlastne nič vážne nemení, akurát sa vezie na úspechoch predchádzajúcej vlády. Dnes je jasné, že koalícia toho robí veľa a robí zle. Teraz odhliadnuc od socialistickej demagógie a retardačných nápadov v ekonomickej sfére. Jej najnovšie nápady by mali znepokojovať všetkých poctivých občanov, bez ohľadu nato, aký máme vzťah k myšlienke sociálneho štátu alebo predstavu o správnej výške daní.

Komu prospeje zrušenie ÚPN?
Minulotýždňový náhly nápad poslancov SNS zrušiť Ústav pamäti národa, ktorý dokonca vedie ich nominant, je vztýčeným ukazovákom pre každého, kto podceňoval potenciál vládnej koalície humpľovať dušu národa. A to je snáď ešte čosi horšie, než len humpľovať ekonomiku. Najmä voliči SNS by si mali povšimnúť, že ich strana, oháňajúca sa neustále národom, chce rušiť inštitúciu, ktorá je kľúčová pre vyrovnanie sa s národnou minulosťou, o útoku na historickú pamäť ani nehovoriac.          

Slovenská národná strana opäť potvrdzuje, že škodí svojimi činmi našej krajine viac než Maďarská garda a Jobbik dohromady. Snaha zrušiť ÚPN zaváňa aj medzinárodnou blamážou. Koniec koncov, podobnú inštitúciu majú i ďalšie postkomunistické krajiny, hoci možno Bielorusko nie.

Pritom rýchlosť, s akou Slota a spol. prišli s iniciatívou na zrušenie ÚPN, naznačuje, že to najlepšie o minulosti našich potentátov ešte na svetlo sveta ani nevyplávalo. Medializované informácie o údajnej kriminálnej mladosti predsedu SNS však blednú oproti informáciám z jeho politickej súčasnosti. Samozrejme, k snahe koaličného partnera sa okamžite pripojil aj Vladimír Mečiar. Ľuďom z HZDS asi tiež nevonia, ak sa niekto profesionálne vŕta v (ich) minulosti.

Čakanie na zásadové stanovisko premiéra
Zarážajúce je však mlčanie predsedu vlády k závažným obvineniam voči človeku, s ktorým vládne tejto krajine. Najnovšie chce Fico prinavracať dôveru verejnosti voči politikom prostredníctvom prijatia zákona o preukazovaní pôvodu majetku a zavedenia vyšetrovacích právomocí Národnej rady. Nech však premiér presadí hocičo, ani jemu samotnému sa nebude dať veriť, že to s bojom proti politickej korupcii myslí úprimne, pokiaľ bude vládnuť s človekom, ktorého sám nepriamo označil za zlodeja („Ako sa kradlo za Mečiara...“) a s Jánom Slotom.

Samotný Fico si zatiaľ udržiava čistý štít, a možno dokonca kdesi vo vnútri naozaj verí v spravodlivosť a právny štát, ale pred históriou sa nezbaví zodpovednosti za to, s kým vládne. Jednoducho sa nemôže tváriť ako Kristus, ktorý sa len nedopatrením ocitol ukrižovaný medzi dvomi lotrami. Hovoriť o škandáloch SDKÚ a prehliadať excesy svojich dvoch koaličných partnerov je ťažké pokrytectvo. Ide si Mikloš kupovať auto za 15 miliónov? Prebýva azda Dzurinda v prestavanom luxusnom penzióne? Kradnú vraj všetci, ale okázalý životní štýl, nezodpovedajúci príjmom, vidieť len na jednej strane.

O tom, ako v praxi bude fungovať Smerom presadzovaný zákon o preukazovaní pôvodu majetku alebo parlamentné vyšetrovacie výbory, nič nevieme. Môžeme len špekulovať a tie špekulácie vyznievajú dosť rozpačito. Ale Ústav pamäti národa alebo Špeciálny súd (ktorý je Mečiarovi i Slotovi taktiež tŕňom v oku a možno bude ďalší na odstreľ) sú hmatateľné, fungujúce inštitúcie. Historickú pamäť neslobodno podceňovať. Možno klamať pár ľudí po istý čas, ale nikdy nie všetkých ľudí a navždy. To, ako sa Smer postaví k snahe zrušiť Ústav pamäti národa, si dejiny zapamätajú.