Návrat „kontroverzatívcov“

Zdá sa, že prvý krok k deboľševizácii Veľkej Británie je urobený. Konzervatívni kandidáti v minulotýždňových komunálnych voľbách dosiahli oslnivé víťazstvo, zatiaľ čo vládni labouristi skončili zahanbujúco tretí po tom, čo ich predbehli ešte aj liberálni demokrati. Hoci všeobecné voľby sa uskutočnia až v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, mnohí komentátori tvrdia, že dni Gordona Browna, ktorý priviedol ľavicu k najhoršej porážke za posledných 40 rokov, sú pomaly zrátané. Noví toriovci pod vedením Davida Camerona sršia energiou, osvojili si ekologický slovník, a majú dokonca zmysel pre humor.

Od Cameronovho nástupu do čela Konzervatívnej strany sa síce opakujú námietky, že toriovci zapierajú sami seba, strácajú tvár, opúšťajú dedičstvo thatcherizmu (to už robia 16 rokov) a ich líder sa snaží pôsobiť ako mladšia kópia Tonyho Blaira, no tá taktika sa dá pochopiť. Ešte predchodca Gordona Browna v premiérskom kresle prekreslil volebné obvody tak, že získanie konzervatívnej väčšiny sa stalo takmer nemožné. Z hľadiska politickej stratégie teda David Cameron asi nemá inú možnosť, ako sa snažiť predbehnúť labouristov vľavo, získať moc a vytvoriť pre svoju stranu lepšiu východiskovú situáciu.

Boris Johnson a zázrak na Temži
Priaznivci opozičných konzervatívcov môžu byť radi, že od roku 1996 je ich strana konečne zomknutá, relatívne skonsolidovaná a na ďalšie parlamentné voľby môže hľadieť s optimizmom. No skutočným víťazom komunálnych volieb nebol ani tak David Cameron ako jeho blízky stranícky kolega a nový starosta Londýna, Alexander Boris de Pfeffel Johnson.

Tento zaujímavý zjav britskej politiky si zaslúži pozornosť. Tak trochu výstredný, politicky nekorektný a neskutočne zábavný škandalista Boris Johnson odstavil z radnice po ôsmich rokoch „červeného Kena“ Livingstona – nefalšovaného komunistu, ktorý sa okrem iného preslávil úmyslom postaviť sochu Nelsona Mandelu na Trafalgarskom námestí, ktoré je tradične zasvätené najväčšiemu britskému hrdinovi, admirálovi Nelsonovi.

Boris Johnson je už na prvý pohľad zapamätateľný typ, a to nielen svojou strapatou blonďavou hlavou, ale aj na britských ostrovoch neobvyklým krstným menom. Zaujímavé je, že jeho pradedo bol Ali Kemal Bej, liberálny minister vnútra Osmanskej ríše, ktorého neskôr zavraždili. Johnson sa narodil do prominentnej a politikou žijúcej rodiny (jeho otec bol poslancom Európskeho parlamentu), pričom pre štúdium na Etone a Oxforde sa ho ľavica vždy snažila vykresliť ako elitára.

No on je skôr zabávač, i keď v kampani dokázal ukázať aj serióznu a kompetentnú tvár. K výrokom, ktoré sú považované za kontroverzné, patrí aj kritika na adresu islamu: „Je čas obnoviť britské hodnoty. To znamená zbaviť sa prvého tabu a akceptovať, že problémom je islam. Pre akéhokoľvek nemoslimského čitateľa Koránu musí byť islamofóbia, teda strach pred islamom, prirodzenou reakciou. A naozaj, presne toto má ten text vyvolať. Posudzované čisto na základe písma, odhliadnuc teraz od toho, čo sa káže v mešitách, ide o najzlomyselnejšie sektárske náboženstvo zo všetkých.“

O registrovaných partnerstvách homosexuálov zase napísal: „Ak sú registrované partnerstvá v poriadku a ja som si v tejto veci nie celkom istý, potom nevidím žiadny principiálny dôvod, prečo by nemohol byť posvätený aj zväzok medzi tromi mužmi, rovnako ako dvomi alebo povedzme tromi mužmi a psom.“

Vyslúžil si aj kritiku v rámci vlastnej strany za to, že odmietol kampaň známeho televízneho šéfkuchára Jamieho Olivera za zdravšie obedy na školách. A dostal sa tiež do konfliktu s vládou štátu Papua Nová Guinea, keď v roku 2006 opisoval boj o nástupníctvo v Konzervatívnej strane ako „orgie kanibalizmu a náčelníckych vrážd v štýle Papuy Novej Guiney“. To je však len maličký výber. Na internete sa toho o novom starostovi Londýna dá nájsť oveľa viac. Lenže ľavicovo-liberálna „inteligencia“ Borisa Johnsona zúrivo nenávidí a už len to je dôvod, prečo mu držať palce.

Nespúšťať Britániu z očí
Úspech Borisa Johnsona a v širšom zmysle aj pôsobenie toriovcov pod vedením Davida Camerona by malo byť podrobne študované slovenskými pravicovými politikmi. Aspoň pár podnetov sa tam možno nájde aj pre nás. Britskí konzervatívci sa totiž už od roku 1997 učia bojovať so širokorozchodnou a populistickou ľavicovou stranou, do ktorej je vzhľadom na chameleónsky charakter celého konceptu „new labour“ ťažké sa triafať.

Na Slovensku síce prevláda mýtus, že Spojené kráľovstvo je staromódna a konzervatívna spoločnosť, no skutočnosť je nielen iná, ale presne opačná. V britských dejinách posledných storočí badať predovšetkým jednu konštantu – a to, že táto ostrovná krajina vždy podstúpila nové trendy skôr ako zvyšok sveta. A to v dobrom i zlom. Či už hovoríme o priemyselnej revolúcii, kapitalizme, sociálnom štáte, protrhových reformách 80. rokov a mnohých iných veciach.

Vo Veľkej Británii sa budúcnosť odohrávala vždy skôr ako v ostatných krajinách. A je možné, že silný konzervatívny rozmer britskej spoločnosti je práve akýmsi prirodzeným kompasom v neznámych vodách, v ktorých posádka nemá žiadnu mapu, lebo tam ešte nikto pred ňou nebol. V Spojenom kráľovstve sa však nezačali len ekonomické reformy, s ktorými svojho času prišla Margaret Thatcherová a neskôr ich napodobnilo množstvo krajín sveta, ale aj marketingový koncept politiky, ktorý viac pripomína šoubiznis ako oddanú službu verejnosti.

Začal s tým Tony Blair v 90. rokoch, keď si osvojil agendu a slovník Konzervatívnej strany vo všetkých oblastiach, kde bola populárnejšia ako labouristi. Bude zaujímavé sledovať, aké politické trendy prídu z britských ostrovov nabudúce a najmä ako vzdorovať tomuto politickému populizmu. Cameronovi konzervatívci možno nájdu protiliek, aj keď ním možno bude len ich vlastný populizmus.          

Každopádne, ovládnutím Londýna získali toriovci pódium, na ktorom musia ukázať, že sú opäť schopní prevziať moc nad celou krajinou. Britskí voliči, rovnako ako žiarliví labouristi, budú ich výkon úzkostlivo sledovať. Netreba zabúdať, že v roku 2012 má hlavné mesto Spojeného kráľovstva hostiť letnú olympiádu. Tu sa naplno ukáže, či je víťazstvo Borisa Johnsona len dôsledkom lepšieho marketingu, alebo či nový starosta zopakuje na Temži razantný manažment, aký kedysi predviedol Rudy Giuliani v New Yorku – taktiež svojský pravičiar v ľavicovo-liberálnej metropole.  

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [27]