Myšlienka osídľovania oceánov nestavia na vode

Medzi mojimi libertariánskymi priateľmi mám dvoch kamarátov, ktorí sú mimoriadne frustrovaní zo súčasných kolektivistických trendov vo väčšine vyspelých krajín vrátane Slovenska. S periodicitou záplav Nílu mi obaja pri rôznych príležitostiach opakujú, už aby tie vesmírne technológie pokročili a my by sme spolu s ďalšími slobodomyseľnými pozemšťanmi mohli založiť kolóniu niekde na Mesiaci alebo na Marse. Proste ujsť socialistom do vesmíru a založiť si tam alternatívnu spoločnosť, kde by to išlo podľa nás.

Je to pekná myšlienka, ale technologicky zatiaľ, bohužiaľ, neuskutočniteľná, a navyše aj po spoločenskej línii skrýva viacero úskalí. No samotný cieľ vytvoriť si alternatívnu komunitu netreba zavrhnúť. Koniec koncov, aj také Spojené štáty vyrástli zo spoločenstiev náboženských nonkonformistov, ktorí chceli v Novom svete založiť „žiarivé mesto na kopci“.

Vždy som mal veľmi rád žáner vedeckej fantastiky a nie je vylúčené, že raz budeme zakladať kolónie na iných planétach. Ale skôr, než padne „posledná hranica“, musíme ešte osídliť jeden rozsiahly priestor tu na Zemi – a to oceán. V 90. rokoch bežal aj u nás sci-fi seriál s názvom SeaQuest DSV, taký podmorský Star Trek, odohrávajúci sa v blízkej budúcnosti, v ktorej ľudstvo naozaj kolonizovalo oceány.

Niekomu sa to môže zdať divné alebo smiešne, no sú ľudia, ktorí sa myšlienkou „seasteadingu“, teda trvalého osídlenia morí, zaoberajú seriózne. Nejde len o priestor pre expanziu existujúcich pozemských štátov, ale aj o teritórium, kde by mohli vzniknúť štáty nové, či dokonca libertariánske spoločenstvá bez akejkoľvek vlády. Navyše, osídliť zvyšné dve tretiny povrchu našej planéty bude zrejme jednoduchšie než osídlenie planét iných.

Minulý mesiac sa nemecko-americký podnikateľ Peter Andreas Thiel zaviazal vyplatiť pol milióna dolárov novozaloženému think-tanku Seasteading Institute, ktorý si za cieľ vytýčil „zakladanie stálych autonómnych oceánskych komunít za účelom experimentovania a inovácie s rôznymi spoločenskými, politickými a právnymi systémami“. Inštitút si vytýčil tri dosiahnuteľné ciele: 1.) vytvorenie spoločenstva potenciálnych osadníkov, ktorí by mali záujem a schopnosti potrebné na vznik oceánskej kolónie, 2.) praktický výskum základných otázok ako energia, jedlo, riešenie infraštruktúry a pod., 3.) stavba funkčného seasteadu v sanfranciskej zátoke, ktorý by mohol vyplávať na more.

Budúcnosť, ktorá otvára nové perspektívy
Inštitút nestavia na vode. Základné úvahy sa odvíjajú od štúdie Seasteading: A Practical Guide to Homesteading the High Seas, ktorá sa dá kompletne prečítať tu. Nejde len o ropné plošiny alebo bývanie na hausbótoch, ktoré sú realitou aj dnes. Autori štúdie, ktorými sú Patri Friedman (syn anarchokapitalistu Davida Friedmana a vnuk liberálneho ekonóma Miltona Friedmana) a Wayne C. Gramlich, rozoberajú možnosti, ako sa vyrovnať s praktickými problémami, medzi ktoré patrí samotné oceánske prostredie s jeho vlnami, prúdmi, či silnými búrkami, ale napríklad aj obrana pred pirátmi, vojnovými loďstvami suchozemských krajín a v neposlednom rade otázky energie, jedla, či ekonomickej rentabilnosti.

Samotný seastead by mohol mať podobu akéhosi plávajúceho valca, či veľkej plávajúcej betónovej činky. Na platforme vysoko nad hladinou (mimo dosahu vĺn) by mohlo byť prístrešie pre členov komunity, skleníky a vrtule na výrobu energie z vetra. Možností je však viacej, niektoré veci sa dajú rôzne kombinovať a ukazuje to i zmienená štúdia.

Seasteady by sa mohli podľa ľubovôle svojich osádok spájať a vytvárať väčšie celky, možno aj celé plávajúce mestá vo forme akejsi veľkej skladačky. Vláda takýchto veľkých celkov by musela zostať veľmi štíhla a zároveň efektívna, pretože keby sa vám nepáčilo, mohli by ste si vziať váš seastead, odpojiť ho od ostatných a odplávať inam. Náklady hlasovania nohami by boli omnoho nižšie ako na pevnine.

Spoločenské možnosti sú ďalekosiahle nielen pre libertariánov, ale aj pre ďalšie alternatívne komunity, od náboženských projektov až po gandžu húliacich obstarožných hipíkov. Dokonca aj komunisti by mohli skúsiť vybudovať na vlnách nejakú novú „New Harmony“. Nech bude, ako chce, skutočnosť, že máte pod sebou pohyblivý tekutý povrch, vytvára úplne novú perspektívu. Ak by niekto bol schopný vyrábať lacné a spoľahlivé seasteady, oceán by sa rýchlo zaľudnil a štáty na pevnine by získali veľkú konkurenciu.