Som... žena a čo má byť?

Dostala som mail od kamarátky - novinárky, že si s chuťou prečítala môj článok o knihách, ktoré radia ako uloviť chlapa. A že sa mi chce priznať, že nedávno podľahla ženskej slabosti a kúpila si knižku Mám... 40. A čo má byť? A že majú aj verzie Mám... 50 a čo má byť? a Mám... 60 a čo? Sú to vraj krátke rady pre ženy nad štyridsať, nič objavné, ale veľmi jej to zlepšilo náladu. Vždy, keď je otrávená, tak si ju otvorí a číta si. Pomáha to. Ale že to nemám nikomu hovoriť, že je to len medzi nami ženami.

Samozrejme, žartovala. Som presvedčená, že by v pohode uniesla škandalózne odhalenie aj pohrdlivé alebo minimálne pobavené pohľady mužských kolegov z redakcie seriózneho magazínu, i keď si nie som až taká istá, či by takýto intelektuálny poklesok v redakcii zvládli rozchodiť aj jej čitatelia. A najmä čitateľky.

Tak, ako sa vždy pri článku popisujúcom nejaký intelektuálny, hudobný či literárny paškvil nájde aspoň jeden čitateľ, ktorý považuje za potrebné oboznámiť nás so svojou výnimočnosťou, keďže on také hovadiny nečíta, nepočúva, nepozerá, tak sa vždy v diskusnom fóre na nejakú žensko-mužskú tému musí nájsť aspoň jedna žena s nadhľadom, ktorá sa rovnako potrebuje dištancovať od žien, ženských tém a ženských časopisov. Nerozumiem tomu. Alebo vlastne, rozumiem, prečo to asi robia, ale je mi z toho aj za nich smutno.

Schválne. Pozrite si nasledujúcu vetu a skúste si tipnúť, odkiaľ je:

Nevšímať si znamená získať pozornosť.

Ak si myslíte, že z Cosmopolitanu, nie ste ďaleko od pravdy. Ak si myslíte, že z knihy Proč muži milují potvory, ste ešte bližšie. Ak si myslíte, že je to z Plzáka a jeho teórie mileneckého paradoxu, tak už prihorieva. Autorom tej vety je však Arthur Schopenhauer, nemecký mysliteľ s významným vplyvom na súčasnú filozofiu. Inak povedané, rovnaká myšlienka sa ku nám môže dostať rôznymi cestami. Tak prečo si niektoré vopred zahatať?

Nevidím dôvod, prečo by som sa mala hanbiť za to, že čítam ženské knihy a časopisy, recepty na krásu, duševnú rovnováhu, peknú vyšívanú dečku či lásku na celý život. Nevidím ani dôvod, prečo ich nečítať. Vylučuje azda nejako čítanie Cosmopolitanu a Dorky schopnosť čítať súčasne aj Camusa a Schopenhauera? Podľa mňa sa ideálne dopĺňajú a každý, kto číta len jedno alebo druhé, sa ochudobňuje o nečakané zážitky.  

Nečudujem sa, ak niektorí, opakujem niektorí, muži nie sú schopní pochopiť a oceniť úžasnú ženskú vlastnosť eklekticky si vyberať z toho, čo vytvorilo ľudstvo, to, čo sa nám práve hodí do krámu a s ľahkosťou spájať vysoké aj nízke témy do jedného harmonického celku. Smutné je, keď to nie sú schopné pochopiť a oceniť ako svoju prednosť a výhodu aj samotné ženy.

Je štvrtok večer a v televízii pod lampou mudrujú štyria nepekní muži o kráse. Idem radšej spať. Som chorá. Nasadím nejaké farmaceutické zázraky, dám si cibuľový čaj podľa receptu z Nového času pre ženy a pokúsim sa spomenúť si na nejaké okultné praktiky, ktoré nám proti chrípke radila učiteľka brušného tanca. Niečo z toho určite zaberie.  

Ďalšie články z pondelka 2. októbra 2006
Juraj Malíček: Potrebujem rudu, ponúkam ovce a tehly. Ruda nie je, čo žito?
Peter Pišťanek: Riceová chce Slovákov v Iraku
Michaela Malíčková: Inscenované zúfalstvo európskeho súčasníka