Autosedačky a potraty

Aj keď srdcom chápem humánne argumenty, obhajujúce rôzne preventívne a represívne opatrenia štátu, naposledy povinné autosedačky pre deti, napriek tomu s nimi nesúhlasím a považujem ich vo svojej podstate a v konečnom dôsledku za škodlivé. Je fakt, že následkom nezodpovednosti, hlúposti či priam zverskosti rodiča umierajú a trpia nevinné deti. A tiež je fakt, že ak nezodpovední, hlúpi a zverskí rodičia zmrzačia, či už fyzicky alebo psychicky, dieťa, následky budú znášať nielen oni, ale my všetci. My všetci sa budeme skladať na jeho záchranu, liečenie a podporu. Nehovoriac o tom, že keď nejde o autosedačky, ale napríklad o zanedbanú školskú dochádzku či výchovu, budeme trpieť aj všelijako ináč, nielen finančne.

Na druhej strane, ak by sme chceli dôsledne ochrániť dieťa pred nezodpovednosťou, hlúposťou či zverskosťou rodiča, žiaden zákon by nebol dostatočne účinný a neostalo by nám nič iné, ako drvivej väčšine rodičov deti odobrať a vychovávať ich v úžasnom ústave plnom zodpovedných, múdrych a ľudských vychovávateľov.

Osobne si myslím, že čím menej štátu v živote, tým lepšie, a to aj v prípade, že ide o život dieťaťa, nech už to na prvý pohľad vyzerá akokoľvek cynicky. Rodič počas jeho detstva narobí kopec chýb a krívd, ale stále je to človek, ktorému, či už vedome, alebo nevedome, najviac záleží na dieťati, lebo nesie do budúcnosti jeho gény. Každý ďalší a vzdialenejší, akokoľvek dobrotivý človek, môže mať na prežití a profitovaní dieťaťa zákonite už len menší záujem.

Dalo by sa povedať, že platí zvláštne pravidlo, že čím človek menej verí iným ľuďom jednotlivo, tým viac verí akejsi neurčitej inštitúcii menom štát, prípadne únia, ako keby tá nebola zložená zas len z ľudí. Smelo si to dovolím nazvať ľavicovým myslením. A v ochraňovaní dieťaťa pred vlastnými rodičmi sú ľavičiari veľmi aktívni.

O to viac ma mätie paradox, že táto starostlivosť síce na jednej strane nemá takmer žiadne medze a človeku občas rozum zastáva nad tým, do čoho všetkého by chceli ľavičiari rodičom kecať, ale na druhej strane je hranica veľmi ostrá, vymedzená dátumom narodenia dieťaťa. Pred ním pre ľavičiara dieťa neexistuje, neuznáva ani jeho nárok na život, nieto ešte ochranu.

Áno, tušíte správne, mám na mysli typickú ľavičiarsku agendu – právo žien na slobodné rozhodovanie vo veciach potratov. Nie je to paradoxné, že vo chvíli, keď sa prvýkrát smrteľne vážne rozhoduje o bytí a nebytí dieťaťa, považujú ľavičiari ženy za absolútne svojprávne a schopné urobiť múdre rozhodnutie, no len čo dieťa donosí a porodí, prestane byť schopná rozumne sa rozhodovať a samostatne posúdiť dôležitosť aj takej jednoduchej veci, akou je zakúpenie autosedačky?

Jasné, jasné, poznám tie nekončiace sa debaty o tom, kedy plod začína byť človekom, a nemám chuť ich tu znovu rozprúdiť. Napokon, i keď sa mi nepáči ľavičiarska argumentácia pro choice, nie som ani ohnivým zástancom strany pro life, lebo som aj proti presadzovaniu represívnych opatrení zo strany štátu vo veci nároku dieťaťa na život. Myslím si, že to, či svoje dieťa zabijem v treťom mesiaci tehotenstva, v siedmich rokoch v aute, alebo ho doženiem v dospelosti na psychiatriu, je len a len moja zodpovednosť a skôr alebo neskôr ma moje nezodpovedné správanie dobehne a potrestá. Trpieť budem ja. Jedinú účinnú prevenciu voči nezodpovednosti rodičov a ľudí vôbec vidím v tom, nechať človeku v rukách čo najviac osobnej zodpovednosti. Aj za cenu tých stratených nevinných detských životov, pred či po ich narodení.

Ochrana dieťaťa je mimoriadne komplikovaná otázka a pri množstve protichodných a nezmieriteľných názorov, ako to dosiahnuť, je nevyhnutné dohodnúť sa aspoň na rozumnej miere, kam až sa má montovať štát do rodičovských kompetencií. Nikdy to asi nebude ideálne a bez obetí, ale rozhodne by každé ďalšie opatrenie, uberajúce zodpovednosť rodičovi a pridávajúce zodpovednosť štátu, malo prejsť dlhým a poctivým skúmaním z mnohých strán, či nenarobí viac škody ako osohu.

Ďalšie články z pondelka 9. októbra 2006
Ľuba Lacinová: Hic fuent leones
Peter Pišťanek: Václav Havel má 70 rokov
Rado Ondřejíček: Báječní muži na fitnes strojoch a iné novinky