Keď žene dochádzajú slová

Okrem intelektuálnych zábaviek sa venovala Iris Murdochová aj tým sexuálnym, a hneď s rôznymi partnermi. Nebránilo jej to však vziať si Johna Bayleyho, ktorý ju bezhranične miloval. Jednoducho bola mladá a natoľko nespútaná, že sa ani neholila pod pazuchami. Ešte k tomu bola i spisovateľka. Po čase však na človeka dopadnú roky ako skala a ona pomaly prestáva spoznávať svoje okolie. Iris vstupuje s prichádzajúcou starobou do svojho tieňa.

Prvé, čím zaujme Iris – príbeh jednej ženy, je zvláštna roztrieštenosť kompozície. Dnes už je obvyklé, že filmári zanechávajú lineárne rozprávanie a v strižni robia zo svojich diel Rubikovu kocku. Tu však nejde o retrospektívne rozprávanie v tom zmysle, ako napríklad v snímke Memento (r. Christopher Nolan, 2000). Sledujeme dva paralelne sa odvíjajúce deje, ktoré majú spoločných protagonistov, no delí ich od seba niekoľko dekád. Spôsobuje to ostrý kontrast, pretože v „mladej“ línii sú hlavní hrdinovia plní života a na vrchole síl, zatiaľ čo neskôr už sa o slovo hlási staroba. A to viac, než by bolo milé. Iris zabúda s rýchlosťou blesku a časom nespoznáva ani svojich najbližších.

Okrem formálnej stránky, ktorej dominuje takmer dokumentárna kamera, je na filme sympatická jeho civilnosť. Scény sú ako keby len vytrhnuté z bežného života. Často nestoja samostatne, teda nefungujú samy osebe, ale sú vytiahnuté z kontextu. Môže sa zdať, že je to pekne neprehľadné. Ale veď ani v realite nám nie je súdené vedieť, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú. Alebo, polopatisticky povedané, nevidíme, čo ľudia robia, keď zahnú za roh. Striehne v tom na diváka isté nebezpečenstvo, pretože nemusí všetkému porozumieť, ak si navyše snímka udržiava celkom svižné tempo. Na druhej strane, nie sme aspoň zahrnutí zložitým dovysvetľovávaním, v čom pôsobí Iris – príbeh jednej ženy osviežujúco.

Podľa Wikipédie sa skutočná Iris Murdochová narodila 15. júla 1919 v Dubline a zomrela 8. februára 1999. Hoci písala i filozofické štúdie, preslávila sa najmä svojimi románmi, v ktorých sa nebála hovoriť o závažných etických a sexuálnych témach. Dodnes je preto zrejme jednou z najslávnejších írskych spisovateliek. U nás je známy napríklad jej román Čierny princ o starnúcom spisovateľovi a jeho živote zasvätenom/premárnenom tvorbou. Murdochová napísala niekoľko divadelných hier, 25 kníh a za román The Sea, the Sea získala prestížnu Bookerovu cenu.

Obe herečky stvárňujúce Iris v rozličných časových obdobiach – Kate Winsletová i Judi Denchová – boli nominované za svoje výkony na Oscara®. Zlatú sošku napokon získal Jim Broadbent za staršiu verziu Johna Bayleyho. Presne rovnako dopadli herci aj na Zlatých glóbusoch. Mimochodom, len v Titanicu a Iris – príbeh jednej ženy boli na Oscara® nominované dve herečky za stvárnenie tej istej postavy v jednom filme. V oboch hrala Kate Winsletová mladšiu inkarnáciu nominovanej postavy.

Jadrom snímky Iris – príbeh jednej ženy sú spisovateľkine roky, keď sa u nej postupne čoraz viac prejavovala Alzheimerova choroba. Judi Denchová si s týmto prerodom poradila na výbornú a scény, v ktorých nespoznáva svoje okolie, či zabúda tvorivo písať, teda stráca náplň svojho života, tnú do živého. Nemusíte sa však báť, že by to bola len depresia na druhú. Režisér Richard Eyre sem zakomponoval i niekoľko humorných scén, ale tým smutným sa logicky vyhnúť nemohol. Film je napokon veselý, ale i smutný, presne ako život sám.

Iris – príbeh jednej ženy, Iris. Anglicko – USA, 2001, film na stiahnutie, 91 min.
Réžia: Richard Eyre
Scenár: podľa knihy Iris: A Memoir and Elegy for Iris od Johna Bayleyho napísali Richard Eyre a Charles Wood
Kamera: Roger Pratt
Hudba: James Horner
Hrajú: Kate Winsletová a Judi Denchová – Iris Murdochová, Hugh Bonneville a Jim Broadbent – John Bayley, Penelope Wiltonová – Janet Stoneová

Ďalšie články z piatka 25. augusta 2006
Eva Borušovičová: Koľko je na svete lásky 
Ester Ralbovská: Odpáľ to na plné gule
David Reten: Sedem chudobných dní II
Ján JoFIX Čičmanec: RPG ako bič, žiadna pozlátka