Život je sínusoida

Koniec školského roka okrem koaličnej dohody priniesol emočné bomby v podobe vysvedčení, ukončenia stredných a základných škôl, promočných oznámení, kytíc a úsmevov brand new inžinierov a magistrov. Na chodník pod intrákom Bernolák sa pod písmená Ing. zapisovali čerství diplomovaní, aby zanechali odkaz pre budúce generácie, a my sme sediac na pive v krčme na Béčku ako divadlo sledovali výbuchy ich radosti výrazne podporenej alkoholom. Trošku som im závidela sladkú chuť životného víťazstva, ale neodpustila som si poznámku: Veď ich to prejde...

Koľko je takých chvíľ v živote, keď si úplne bez obáv z budúcnosti myslíme, že nám patrí svet? Ako ôsmaci na základnej sme si mysleli, že vládneme škole. Naše sebavedomie zvyšovali obdivné pohľady malých z prvého stupňa a my sme dobre vedeli, že si v duchu hovoria: „Keď ja budem taký veľký ôsmak...“ Jeden školský rok a jedny prázdniny sme boli králi zemegule. A potom sme sa stali prvákmi na strednej a boli sme naspodu spoločenského rebríčka.

To isté sa opakovalo na strednej. V poslednom ročníku sme sa cítili ako hviezdy a demonštrovali to v mottách maturitných oznámení. Vytriezvenie prišlo nečakane rýchlo, v podobe prijímacích skúšok, v podobe čakania na Úrade práce. Tí šťastnejší dostali príležitosť zbaviť sa hviezdnych manierov pri nástupe do zamestnania alebo pri pohľade na mätúci rozvrh seminárov a prednášok. (Vždy som rada sledovala prvé pohľady prvákov na tento hlavolam, ktorého vyriešenie je prvým krokom k úspešnému ukončeniu vysokej školy.)

Koniec vysokej školy už v sebe nenesie až také kráľovské pocity, asi vďaka poučeniu z predchádzajúceho vývoja. Príchuť víťazstva mu však dodávajú emócie súvisiace s pochodom s diplomom v ruke, za burácajúceho potlesku, v ústrety skutočnému životu, gratulantom, na poslednú chvíľu zajednanému promočnému obedu a sociálnym neistotám .

V rôznych obmenách je celý život o nadradenom postavení žiakov a študentov najvyššieho ročníka a ich následnom poklese na dno spoločenského rebríčka. Klasické ups and downs. Krásnym príkladom toho je aktuálna zmena vlády. Nový kabinet preberá úlohu „vládcov školy“ s mimoriadnou vážnosťou a stará vláda s rebelantským úsmevom podáva ruky, a napriek všetkému vidí aj pozitíva svojho pôsobenia na druhej strane barikády.

S troškou flegmatizmu a rebelanstva sa aj životné pády, poklesy a nové začiatky dajú prežiť. S mojimi kamarátmi z výšky sme zo vzdoru voči politike našej školy zvyšovať úroveň na štátniciach systematickým vyhadzovaním založili komunitu lúzerov. Pri slávnostnej promócii v krčme Kelt sme si udelili titul Lzr., ktorý sa píše za menom. V lúzerskej komunite je kráľom každý lúzer. Predsedníctvo má viac povinností ako práv a spĺňa si ich bez nároku na finančnú odmenu, len z čistej lásky k ostatným členom spoločenstva. Preto tam nikto nebojuje o moc ani o postavenie. Naša komunita nie je založená na žiadnej ideológii ani náboženstve. Na poslednom lúzerskom sústredení, kde sme debaty o živote, vzťahoch a práci prekladali pivom, fernetom a gulášom, sa mi prišiel Braňo zdôveriť so svojím životným krédom: „Všetci okolo mňa sa kamsi ponáhľajú a ja chcem ísť životom pokojne a čestne, s čistým štítom.“ Dojala ma jeho úprimnosť, ale vzhľadom na pokročilú večernú hodinu, a tým sa zvyšujúce percento alkoholu v krvi, som si nebola istá, či svoj prejav myslí úplne vážne. Napriek tomu som ho uistila, že mu rozumiem a on dodal: „Každý sa hrabe kamsi na vrchol, ale ja chcem ísť len po rovine!“

Presviedčam Braňa, že na svojej ceste po rovine nepôjde sám. A ani my nie sme prví, čo založili nejakú komunitu zo vzdoru a chuti patriť niekam, kde platia naše pravidlá. Možno aj politické strany so ziskom menej ako dve percentá hlasov išli do volieb rovinovým spôsobom a už pri vzniku sa podvedome zaviazali, že nebudú zbytočne vytŕčať. Možno niektorým dokonca záleží na čistom štíte.

Neskrývaná radosť z víťazstva je mi sympatická, odutá nadradenosť smiešna. Vekom by sme predsa mali získať trochu pokory, ktorá nám nedá zabudnúť, že úspech je relatívny, že vzostup strieda pád, že život je sínusoida. Po ceste domov z krčmy pod Bernolákom zdvíham zo zeme vytrhnutú stranu zo skrípt popísanú po okraji: Všímaj si ľudí, ktorých míňaš na ceste nahor, budeš ich stretávať po ceste dole.

Ďalšie články z pondelka 17. júla 2006
Elena Akácsová: Všechno byla pravda, pane doktore!
Juraj Malíček: Pohoda je, keď...
Rado Ondřejíček: Tak čo, aká bola Pohoda? 
Peter Pišťanek: „To, že ste paranoidná, ešte nemusí znamenať, že vám v pôrodnici nezamenili dieťa.“