Zlý skutok na každý deň

Spravila som zlý skutok. Stalo sa to z nevšímavosti voči môjmu okoliu, z lenivosti a tvrdohlavosti. Bolo to z mojej strany úplne ignorantské a celý deň ma to trápilo. Nakoniec som začala uvažovať, či sa na úsečke AB, kde bod A znázorňuje úplne najlepšieho človeka a bod B pravý opak, nachádzam viac naľavo, alebo napravo.

Vážený súd, môj skutok bol neodškriepiteľne proti všetkým zásadám slušného správania. Sedela som v MHD na sedadle pre matky a deti a neuvoľnila som svoje miesto pristúpivšej mamičke s piatimi potomkami. Nielenže som nereagovala na kritiku, ktorú mi nepriamo – v tretej osobe – adresovala pani sediaca cez uličku. Jej slová ma vyslovene nasrali, hlavne jej výrok, citujem: „A ako sa kuká, ako taká lasica.“ a vyprovokovali ma hrať sa na invalida. Áno, je to nepochopiteľné, ale pri vystupovaní z autobusu som predstieraným krívaním chcela kritizujúcu pani zahanbiť, že nadávala človeku so zdravotným postihom. Lenže potom som sa obzrela a mamička s piatimi deťmi išla za mnou. A tak som musela krívať, až kým som sa im nestratila.

Vážený súd, keby Trestný zákon obsahoval hlavu Trestné činy proti morálke, určite by sa týmto skutkom naplnili skutkové podstaty troch trestných činov:

1. nepustila som sadnúť si matku s deťmi, pre ktorých bolo inkriminované miesto na sedenie určené,

2. pohybovou demonštráciou som sa snažila oklamať a presvedčiť cestujúcich, že mám zdravotné problémy s dolnými končatinami,

3. a napokon staršia pani by naplnila skutkovú podstatu trestného činu kritizovania a znižovania dôstojnosti človeka jeho prirovnávaním k zvieraťu.

Vážený súd, takéto situácie sa stávajú denne a vôbec sa nad nimi nepozastavujeme. Krátka analýza danej udalosti nám však ukazuje, že ideme na veci úplne od veci. Tetuša to s nadávaním na moju adresu myslela určite dobre, ale v skutočnosti dosiahla pravý opak. Kritika v nás nevyvoláva pocity náhleho uvedomenia sa, ale hnev. Nechceme, aby len tak hocikto komentoval naše prešľapy, a už vôbec nie na verejnosti. Aj keď sme sami presvedčení, že sme úplne vedľa, kritika nás stavia do opozície. Pripomienky staršej panej ma vyprovokovali k tomu, aby som sa zo svojho sedadla ani nepohla, pretože postaviť sa by som považovala za svoju prehru a jej výhru.

Po evidentnom neúspechu vyššie použitého postupu je treba nájsť nové alternatívy riešenia podobných prípadov. Je zrejmé, že nahradiť kritiku slovami pochvaly by bolo rovnako nevhodné. A tak som si, vážený súd, dovolila vypracovať krátky scenár ako modelové riešenie situácie:

„Slečna, nemohli by ste uvoľniť svoje miesto pre detičky, čo stoja priamo pred vami?“
„Ach, samozrejme... prepáčte... nech sa páči...“ (Zahanbene.)
Vstávam, aj spolusediaci sa spamätal, tiež vstáva, dojímavá davová scéna z autobusu, deti si sadajú, potlesk, opona sa zatvára, niektorí diváci plačú od dojatia.

Vážený súd, pravdepodobne si poviete, že sa vlastne nič nestalo. Spomínané trestné činy neexistujú, takže som nemohla naplniť ich skutkové podstaty. S nikým som sa nepustila do hádky, nikoho som neurazila. Porušila som možno pravidlo slušného správania sa a trošku som klamala. A tak sa teraz pýtam, vážený súd, som dobrý človek? Viem, vôbec ma nepoznáte, počuli ste len jednu nelichotivú epizódu z môjho života. Ale aj tak, zamyslite sa, prosím, môže byť niekto ako ja dobrým človekom? Má dobrý človek právo na podobné chyby?

Ľudia tvrdia, že dôležitou vlastnosťou je dobrota, v anketách o predstave ideálneho partnera uvádzajú mal by mať dobré srdce. Je trošku záhadou, čo si pod týmito pojmami predstavujeme, lebo napríklad v zoznamkách je viac in uviesť svoje miery než dobré vlastnosti. V poslednom čase sa dokonca uvádza aj miera vlhkosti, ak ide o osobu ženského pohlavia. Ešte som však nevidela inzerát Som veľmi vlhká, bývam v Petržalke, ak máš dobré srdce, príď hneď! Komu na tom ešte záleží, či sme/ste dobrí ľudia?

Vážený súd, mne na tom záleží. Áno, vyzerá to, že vás chcem, ako Ally McBealová, ovplyvniť srdcervúcou záverečnou rečou a presvedčiť, že to so mnou nie je také márne. Že som kvalitný člen tejto spoločnosti, že nabudúce uvoľním miesto v MHD a nebudem simulovať krívanie, že sa už nikdy nikdy nepohádam so sestrou a nikdy nepoviem o nikom, ani o žiadnom politikovi, že je prij....., pardon, len preto, že sa nehodí do mojej predstavy o spoločnosti.
Ale to, žiaľ, sľúbiť nemôžem. Boli by to sľuby zavádzajúce a klamlivé, niečo ako sľubovať zrušenie rovnej dane alebo trinásty dôchodok. Ale môžem sľúbiť, že mi bude vždy ľúto, keď niečo vyvediem. V tých chvíľach ľútosti si uvedomím svoje chyby a spravím na ne likvidačný plán. A že mi bude stále záležať na tom, aby som bola dobrý človek.

No tak dobre, dobre, sľubujem aj to, že v prípade potreby uvoľním miesto v MHD. Čo sa tak na mňa pozeráte? Som snáď nejaký zločinec? Vám sa to nikdy nestalo? Tak ja si už radšej ani nikdy nesadnem!

Mantra na tento týždeň: Naučím sa prijímať kritiku.

Ďalšie články zo štvrtka 22. júna 2006
Elena Akácsová: Aj za socialistom hľadaj ženu 
Rado Ondřejíček: Hudobné perly okamžite na stiahnutie 
Imrich Rešeta ml.: Tento film je obžalobou konzumného spôsobu života