Test HIV ako dôkaz lásky

V Malewille o šiestej. A nemeškaj ako vždy! Esemeskou mi prišiel plán na večer. Bolo už šesť päť, keď som míňala Hlavnú poštu a tradične meškala. Moje ospravedlnenie, že celý vesmír sa spojil, aby sa mi nepodarilo prísť načas, sa stratilo v debate o tohoročných dovolenkách a výbere najvhodnejšieho letného festivalu. Skoro všetko bolo ako vždy.

„Dala som si urobiť test na HIV,“ povedala zrazu Tereza.

„A prečo? Máš nejaké podozrenie? S kým si sa vyspala? Má Martin nejakú pochybnú minulosť?“ zahŕňame ju otázkami.

„Spravila som to kvôli Martinovi. Povedala som mu, že ho ľúbim, myslím to s ním vážne a nevyspím sa s ním, kým nebudem mať výsledky testu. Nechcela by som ho ohroziť nejakým prešľapom z minulosti,“ vysvetlila.

„A čo on na to?“

„Bol ticho, potom povedal, že dobre a viac sme sa o tom nebavili.“

„Možno bol z toho trochu zaskočený.“

„A možno sa chcel s tebou v ten večer vyspať, mal pripravený úžasný scenár, lámanie bambusu a ty si mu naservírovala toto. Na jeho mieste by som bola určite sklamaná,“ nadhodila Sandra.

„Mňa by skôr prešlo všetko vzrušenie. Myslím, že po zmienke o AIDS by sa mu už aj tak nepostavil...“ rehoceme sa, ale Tereze do smiechu nie je.

„Baby, vy ste úplne blbé. Poznáme sa s Martinom už roky. Vedel, že nie som panna, ale ani žiadna kurva. Test na HIV je podľa mňa úplne normálna vec a každý, kto mal nechránený sex s potenciálne rizikovým partnerom, by mal nad tým rozmýšľať,“ zahlásila ako z letáka o AIDS.

„OK, Terka, hlavne sa nestresuj, určite si zdravá,“ vytušila Ela nevypovedanú otázku a debata o HIV sa končí objednávkou ďalšej fľaše vína.

Cestou domov som nemohla zabudnúť na Terezin test HIV. Má pravdu? Je to úplne normálna a bežná vec? Mám ju chváliť za zodpovedné správanie, alebo haniť za to, že predtým zodpovedná nebola? Ale nikto z nás, sediacich v ten večer pri jednom stole, by do nej nemohol hodiť kameňom. Po krátkej analýze sexuálneho života mojich kamarátok a môjho vlastného mi totiž vyšlo, že by sme sa mohli dať otestovať všetky. Asi každá z nás by si vedela spomenúť minimálne na jedného partnera, s ktorým akosi pozabudla na existenciu kondómu. A to napriek tomu, že o jeho predošlom sexuálnom živote vedela málo – alebo tak veľa, že ho mohla považovať za rizikového.

Už asi stokrát som počula vetu Čo ak som tehotná?, ale nespomínam si, že by sa niekto v mojom okolí obával, že je HIV pozitívny. Dokonca aj strach z iných pohlavných chorôb je vždy utlačený do úzadia strachom z možného otehotnenia. Tvárime sa, že nám sa to nemôže stať, tvárime sa, že také veci v Európe ani neexistujú. A už vôbec nie na Slovensku! Alebo si jednoducho užívame život plnými dúškami – bezstarostne, bez zadných dvierok, a keď sa predsa len čosi pritrafí, sme prekvapení. Prečo práve ja?

O pár dní mi volala Tereza v stave úplného rozkladu zdravého rozumu. Vraj, čo bude robiť, ak je pozitívna. Tá hanba! Čo povie Martinovi a čo doma? Čo bude potom? V duchu obvolala všetkých svojich bývalých, aby im oznámila, že by sa mali nechať otestovať. Pre istotu tam zahrnula aj svojho úplne prvého. Dookola pozerá tú časť seriálu Sex v meste, kde si Samantha nechala urobiť test HIV a od stresu v čakárni odpadla. Navrhla som jej, nech príde ku mne, urobíme si pukance a pozrieme Philadelphiu. Odmietla. Tak som kúpila fľašu Svätovavrineckého a išla ju zachrániť.

Napadlo vám niekedy, akú úlohu hrajú testy v našom živote? V podstate samy osebe nič nemenia, a predsa nám z minúty na minútu môžu pripraviť novú životnú situáciu. Inteligenčné, baby testy, testy otcovstva. Ich nepodstúpením si možno ušetríme trochu nervov, ale realita zostane rovnaká. Len sa ju dozvieme neskôr. Doba je však rýchla a my chceme vedieť všetko hneď a chceme si byť istí.

„Do akej generácie to patrím?! Keby som bola ako moja mama, v radostnom očakávaní dieťatka by som si teraz robila baby test!“ spustila Tereza hneď medzi dverami. Pomyslela som si, že hypochondrom a ľuďom s veľkou fantáziou by hneď po odobratí krvi na rozbor mali predpísať aj nejaké upokojujúce lieky.

„Helou, helou, kde je tá hrdinka, čo pred pár dňami hlásala osvetu proti AIDS a tvrdila, že test na HIV je úplne normálna vec?“ zastavila som Terezin depresívny príhovor, zakývala zvedavej susede a zavrela dvere. „Načo si si to vôbec dala robiť? Bolo to naozaj také akútne?“

Tereza sa ako kôpka nešťastia usadila na gauči. „Vieš, ja som chcela Martinovi dokázať, že je pre mňa špeciálny, že mám pocit, že je ten pravý. Chcela som spraviť bodku za mojím predchádzajúcim životom, ukázať mu, že som dozrela, som zodpovedná a veľmi mi na našom vzťahu záleží. Chcela to všetko predtým akoby vygumovať, nemyslela som si, že to bude také stresujúce...“

„Každé gumovanie zanechá stopy. To je staré čínske príslovie,“ hovorím jej. „A teraz radšej mysli pozitívne, sorry, v tvojom prípade negatívne a podaj mi poháre!“

V duchu som sa na nej smiala. Tie jej veľké gestá! Nie príliš sladké, ale veľké. Ako z filmu. A potom som v svetri, čo mi požičala na cestu domov, našla adresu:

Ambulancia NRC HIV/AIDS, ÚPKM, Limbová 14, Bratislava, tel.: 02/59 36 91 74, http://www.upkm.sk/aids/

Asi si ju nechám, keby som chcela raz niečo dokazovať.

Tereza vybehla na tretie poschodie a zazvonila pri dverách Martinovho bytu. „Niečo ti musím ukázať,“ povedala a bez pozdravu vošla dnu. V kabelke nahmatala obálku a podala mu ju. V lekárskej správe bolo hrubými písmenami vytlačené HIV – neg. Martin zo zadného vrecka riflí vytiahol podobný papier, položil ich vedľa seba a stiahol rolety.

---

Ďalšie články zo štvrtka 10. augusta 2006
Rado Ondřejíček: Jeden schod = 4 sekundy
Juraj Malíček: Prečo potrebuje svet Supermana?
Ján JoFIX Čičmanec: Mass murderer – kto by to bol iný než Hitman?

Mirka Gučiková  viac od autora »
Vaše reakcie [42]