To, že ste paranoidná, ešte nemusí znamenať, že vám v pôrodnici nezamenili dieťa.

„To, že ste paranoidná, ešte nemusí znamenať, že vám v pôrodnici nezamenili dieťa.“ Táto parafráza okrídleného výroku Woodyho Allena (prinajmenšom sa domnievam, že Allen je pôvodcom tohto bonmotu) mi zišla na um, keď som si nedávno prečítal v dennej tlači o podozrení na zámenu dvoch novorodencov V Dolnom Kubíne. Jednej z mamičiek sa po návrate z pôrodnice na jej dieťati niečo nezdalo a začala tvrdiť, že dieťa je zamenené. Samozrejme, viem si predstaviť, ako ju všetci podozrievali, že jej preskočilo, že je paranoidná a podobne. Mamička však o svojej pravde bola taká presvedčená, že to hnala až na skúšku DNA. A bingo! Predstavte si: ukázalo sa, že pravdu mala ona! Takže je to naozaj pravda, že matka si svoje dieťa spozná medzi tisícami iných, aj keď po narodení sa na seba podobáme ako vajce vajcu (sme vlastne produktom sériovej výroby, takže nečudo). Deti pravdepodobne vymenili pri kúpaní. Takže koniec dobrý, všetko dobré. Len mi tak napadá, že by som asi nechcel byť rodičom dieťaťa, ktoré sa v poslednom čase narodilo práve v dolnokubínskej pôrodnici. Asi by som nespával pokojne, kým by som si aj ja overil, že môj potomok je vskutku krvou z mojej krvi. Aj keď, na druhej strane, nie je to vari úplne jedno?

Rusi zabili mohamedánskeho teroristu Šamila Basajeva.

Izrael a Libanon sú vo vojne.

Mier v Palestíne nie je vecou neustálych izraelských ústupkov mohamedánskym vydieračom. Mohamedánski vydierači si musia uvedomiť, že majú do činenia s nekompromisným nepriateľom, ktorý sa rozhoduje rýchlo, efektívne a bez zbytočnej emotívnej omáčky. To jediné na nich platí. Strach. Je však mier postavený na strachu naozajstným mierom? Je to morálna dilema a som rád, že ja ju nemusím riešiť. Rozširovať zónu zla je veľmi ľahké, ale človek si tým zahnusí karmu na niekoľko životov dopredu.

S karmou, resp. s vierou v karmu nepriamo súvisí aj pojem mandala. Azda všetci vieme, že ide o ornamentálne obrazce vysypávané budhistickými mníchmi z piesku, ktoré sa po dokončení zametú a vysypú. Tu je pekný článok o tom, aké sú zásady pri tvorbe mandaly. But don’t try this at home.

Ako to bolo s francúzskou revolúciou? Dnes túto historickú udalosť veľa ľudí vníma v romantických farbách, možno aj vďaka tomu, že Francúzi sa stále deklarujú ako pokračovatelia jej tradícií. V skutočnosti šlo o prvé naozaj veľké (a v dôsledkoch obludné) vystúpenie západoeurópskych ľavicových intelektuálov. Za to, že nebolo až také ničivé (milión obetí, to je približne rovnaké číslo ako počet francúzskych padlých v 1. svetovej vojne), môžeme ďakovať len nulovej globalizácii sveta vtedy. To ruská boľševická revolúcia zacvičila s Európou ináč!

Obetným baranom eurokrasoduchov je teraz režisér Emir Kusturica. Už som o tom nedávno písal, ako všetci intelektuáli ucvrnkávali do gatí z jeho filmov, ale teraz, keď sa ukázalo, že tohto umelca nemožno zošnurovať do ideologického eurokabátika, vysvitlo, že až takým géniom nie je. Dokonca vlastne vôbec nie je dobrým režisérom a jeho filmy stoja za deravú fajku. Akási Jasmila Žbanićová sa o ňom vyjadrila, že je ako Leni Riefenstahlová. Žiaľ, ani tieto vyhlásenia nepomôžu Žbanićovej k popularite a jej filmom k diváckemu úspechu. Chcelo by to ešte talent, aspoň zlomok z talentu, aký má Kusturica. Mimochodom, pozrite si aj diskusné fórum k uvedenému článku.

A zvyšok len stručne:

Aj prostitútky sú ľudia.

O počítačových vírusoch a detskej pornografii.

O piercingu.

Neobvyklý pohľad na americkú ekonomiku.

Vraj prestávame chodiť.

Veľmi dobrý rozhovor s českým hercom Janom Přeučilom.

Ďalšie články z pondelka 17. júla 2006
Elena Akácsová: Všechno byla pravda, pane doktore!
Juraj Malíček: Pohoda je, keď...
Rado Ondřejíček: Tak čo, aká bola Pohoda? 
Mirka Gučiková: Život je sínusoida