Vzťahy s prázdnou posteľou

Mám vzťah s prázdnou posteľou. Na dobrú noc posielam do tmy imaginárne bozky, zaspávam na boku, aby som si vedela predstaviť objatie a bozk na krk a v noci mi esemeskou prídu sladké sny. Ráno, kým otvorím oči, snívam, že sa budím s ním, alebo že ho cez deň stretnem. Pôjdeme na obed, na kávu, večer na pivo a budeme sa baviť o každodenných banalitách. Vôbec nebudem smutná, keď sa rozlúčime. Povieme si len: „Tak pa zajtra...“

Z rôznych modelov lásky a vzťahov som si na túto sezónu vybrala vzťah na diaľku. Chcelo to zmenu, vyskúšať niečo nové. Tak to tu máme! Niekoľkohodinové telefonáty, pocity beznádeje, keď sa nám preruší spojenie, rozhovory o vzdialenej budúcnosti jednej postele, prekvapenia v kvetinovej podobe i v podobe samotného objektu lásky, četovanie a mejlovanie, milovanie koncentrované do pár spoločných dní na živo.

Vzťah na diaľku nemá prítomnosť. Ak za prítomnosť vzťahu nepovažujeme telefonáty. Živia ho len spomienky na minulé, spoločne strávené chvíle a predstavy o tom, čo bude. Po vyčerpaní top správ uplynulého týždňa a urputnom rozmýšľaní „ešte som ti chcela niečo povedať, ale nemôžem si spomenúť“, naše rozhovory tvoria podmieňovacie otázky a odpovede týkajúce sa možných aj nemožných zmien, čo by si spravil keby..., aké to bude, keď..., keď budeš pri mne..., išli by sme..., a kategorické vyhlásenia už nikdy ťa nenechám odísť!.

Keď mi je smutno najviac na svete, okrem esemeskovej terapie (ktorá sa nakoniec prevalí do zúfalstva, keď miláčik neodpovedá) idem na červené víno s kamarátkou Elou. Ela svoj niekoľkoročný, úspešne budovaný vzťah na diaľku pred pár mesiacmi ukončila. Marek sa vrátil z USA, nasťahovali sa do spoločného bytu, kúpili prstene, vybrali svadobné šaty a dali vytlačiť oznámenia. A popri tom svoju lásku denno-denne zabíjali hádkami o umývaní riadu, neschopnosťou spraviť si na seba čas a pocitmi „takto to už bude celý život?“. Z dvoch vášnivých milencov sa stali kamaráti deliaci sa o posteľ, každý so svojimi vlastnými predstavami o budúcnosti, o ktorých si už nič nehovorili. Ich vzťah neprežil každodennú sivú realitu. Ich vzťah bol nastavený na telefonovanie, túženie a letné mesiace spolu.

Ela mi vraví, neboj, tebe to vyjde. Neviem, kde berie tú istotu, alebo či ma chce len potešiť. Nádej mojej láske dáva limitované, len niekoľkomesačné odlúčenie, ktorého koniec sa blíži každým dňom. Aj tak sa z času na čas ponáram do bažín smútku ako v Nekonečnom príbehu. Niekedy je zo mňa viac Atrej, smútku sa nepoddávam, bojujem, nemá šancu ma zlomiť. A niekedy ako Artex klesám až na dno a popritom ešte stihnem stiahnuť aj iných. Paradoxne, bažiny smútku sa neobjavujú v stresových a vypätých obdobiach, ale práve vtedy, keď „more“ je pokojné a loďka života sa má nechať pohodlne čičíkať príjemnými vlnkami. Lenže práve tie vlnky akosi chýbajú.  

Inteligentný čitateľ a pozorovateľ života už iste pochopil, kam mierim. Vzťah na diaľku v sebe skrýva dvojaké nástrahy. Z jednej strany na vás útočí smútok z odlúčenia, neefektivita vzťahu-nevzťahu, v ktorom, hoci môžete byť verný až za hrob a dodržiavať aj iné všeobecne uznávané etické normy, v čase trápení vás nemá kto objať a v čase voľna sa nemáte s kým váľať v posteli ani pretŕčať po meste. No a keď partneri napriek všetkému toto prekonajú, čaká ich boj v podobe vzťahu na blízko, ktorý môže byť ešte ťažší, lebo ste si už zvykli žiť oddelene.

Keď sa na vec pozriem z pohľadu optimistu, musím priznať, že diaľka má aj svoje výhody. Diaľka dodáva šťavu. Keď sme spolu, tak sme spolu veľmi intenzívne. Všetko ostatné ide bokom. Tešíme sa týždne dopredu a píšeme si správy o tom, ako sa nevieme dočkať. Vymýšľame prekvapenia, vymýšľame plány, držíme sa za ruky a nechceme sa pustiť. Za pár chvíľ nazbierame high pocity do zásoby na celý mesiac.

Pri hľadaní návodu Ako prežiť vzťah na diaľku narážam na základné pravidlá – partneri by mali vedieť žiť nielen bez seba, ale aj spolu. A počas obdobia odlúčenia by mali prázdnu polovicu svojej postele zaplniť namiesto cudzej osoby opačného (v prípade potreby rovnakého) pohlavia radšej poduškami alebo plyšovými zvieratkami. Určite existuje aj viac zaručených rád a pravidiel, ale už nemám čas ich hľadať. Balím kufor a letím na pár dní zaplniť prázdnu posteľ môjho miláčika. Stáva sa zo mňa bežný, víkendový sexturista.

Ďalšie články zo stredy 17. mája 2006
Rado Ondřejíček: Hudba pre 4 percentá
Lukáš Krivošík: Nočný strážnik
Peter Pišťanek: Intímna besiedka