Misia: zbytočná

Tom sedí prikurtovaný v kresle, myksľuje sa a díva sa na arcilotra, ako mieri pištoľou na hlavu jeho manželky. Zlosyn ráta do desať. Ak mu Tom neposkytne informáciu, ktorú žiada, manželkin mozog sa o chvíľu rozpľaskne všade vôkol. Jeden, dva, tri, štyri, päť a tak ďalej. Je čoraz jasnejšie, že tento záporák sa nedá opiť rožkom fráz. Pomaly to dochádza aj Tomovi, je zúfalý, nasratý, bezradný a z otvoreného lesknúceho oka sa mu začínajú kotúľať slzy. Po líci, bezbranný Tom nemá silu ani žmurknúť. Divák v kine by od napätia nemal ani trafiť do vedierka s pukancami, ale nie, sedí a spokojne sa láduje. To preto, že Cruise je síce veľká hviezda, ale malý herec, o to mizernejší, o čo viac sa o herectvo v dramatickom zmysle slova pokúša.

Hoci sa séria Mission: Impossible mala dočkať s tretím dielom svojho vrcholu, pôsobí skôr ako čosi, čo scenáristom a režisérovi vyprsklo z nosa a nikto nemá ani odvahu ani chuť to utrieť. Preč sú časy Briana De Palmu, ktorý reinkarnoval mŕtvy špiónsky seriál do podoby príjemného oddychového špionážno-akčného thrilleru, a preč sú časy hongkonského akčného vizionára Johna Woo, ktorý preestetizovanou, ale stále pozerateľnou dvojkou odštartoval pád medzi nevýrazný hollywoodsky mainstream.

Akoby sa v svete akčného filmu dialo čosi nepekné, žlto-zelené s hnedými fľakmi. Postmatrixovský pastyš sa vyčerpal, bayovská ikonizácia reklamného štýlu tiež a hyperrealizmus jak by dal. Akčný film prešľapuje na mieste, nudí a čaká na nejaký nový podnet, na čosi, čo znova dokáže vrátiť adrenalín do kinosál. Mission: Impossible 3 je toho najlepším dôkazom, alebo som len konečne vyrástol a škaredo sa mýlim. Každopádne, prestávam tomu rozumieť. Ten film má na prvý pohľad všetko, čo má mať, a aj tak nefunguje. Je v ňom akcia, viac akcie, dosť akcie, je v ňom burácajúci zvuk, pekní ľudia, hrdinovia, atraktívne interiéry aj exteriéry, je v ňom láska, dobrodružstvo aj smrť, nechýba dobrý koniec ani naozaj zlý záporák. Tak čo sa pokazilo, prečo má divák pocit, že práve videl film o ničom? Že by mu naozaj chýbal obsah?

Neviem, ale je to možné. Režisér a spoluscenárista M:I 3 J. J. Abrams získal obrovský kredit ako autor fenomenálne úspešného seriálu Lost, a zdá sa, že nakrúcajúc veľký celovečerák, priam blockbuster, zabudol prehodiť seriálovú výhybku na filmovú. Mission Impossible 3 totiž síce disponuje vlastne veľmi jednoduchým príbehom, ale odohrá sa v ňom toľko zásadných dejových zvratov, že sa na obmedzenej ploche filmu nedajú brať vážne a veci, na ktoré bol divák najviac zvedavý, sa v ňom ani neukážu.
Ako príklad môže poslúžiť pasáž vlámania sa do objektu, v ktorom je ukrytý ťažiskový artefakt. Super zabezpečenie, nedobytná pevnosť, vstup na prvý aj každý ďalší pohľad nemožný a minimum času na prípravu. Divák sa teší na finty a hračičky, teší sa na prienik, na oklamanie systému aj alarmov – a nič, žiadny prienik nevidíme, len to, ako Ethan skočí z budovy na budovu, a o pár minút je vonku aj s bazmekom, čo sa nemal dať ukradnúť. Hanba.

O čo vlastne ide? Ethan Hunt je na dôchodku, kopačky akčného borca zavesil na klinec a plánuje šťastný život s manželkou. Aby jeho skúsenosti nevyšli na psí tridsiatok, naďalej pracuje v agentúre ako špiónsky tréner. Vychováva dorast a bol by spokojný, ak by jeho nočný spánok nerušil profesionálny neúspech jednej z jeho zverenkýň. A tak sa Ethan vráti do akcie a je úspešný, potom zase neúspešný, zase úspešný a medzi tým si myslí, že ho podrazil najprv jeden z jeho šéfov, potom druhý a chvíľu aj obaja. A stihne sa oženiť a vo finále umrie a ožije, pričom vykradne sám seba z desivej sračky menom Navždy a ďaleko.

Špiónske intrigy v M:I 3 sú také komplikované, že zmätok v nich presiahol prípustnú mieru a diváci sa smejú tam, kde majú onemieť od úžasu z prekvapivej pointy. Akoby to nestačilo, pridáme zopár vedľajších postáv, ktoré sú síce fajn, ale vo filme im celkom chýba dramatická funkcia. Nakoniec, vďaka za ne, práve kvôli nim si na Mission: Impossible spomeniem aj o dva týždne. Jonathan Rhys Meyers je krásny muž, ktorému akcia svedčí minimálne rovnako ako dámske šaty v Zamatovej extáze a Simon Pegg, inak nezabudnuteľný Shaun z geniálnej zombie komédie Shaun of the Dead, predvádza v M:I 3 neodolateľnú variáciu na bondovského Q.

Keď už sme pri tých pozitívach, spoľahlivo najdominantnejšou postavou filmu je hlavný záporák Philip Seymour Hoffman. Hrá skutočnú sviňu, zlého, zákerného človeka a ide mu to fantasticky. V kine ma do konca udržala len brutálna, bolestivá a veľmi dlhá smrť, ktorú som očakával vo finále a zo srdca mu ju prial. Za druhý najväčší nedostatok filmu pokladám, že neprišla. Prvý nedostatok je, samozrejme, že film vznikol, ale s tým sa nič urobiť nedá. Ale ak máte chuť, choďte sa pozrieť sami, ja som vás varoval. 

Mission: Impossible III, Mission: Impossible III. USA 2006, kino, 126 min.

Réžia: J. J. Abrams
Scenár: Alex Kurtzman, Roberto Orci, J. J. Abrams
Kamera: Daniel Mindel
Hudba: Michael Giacchino, Lalo Schifrin
Hrajú: Tom Cruise – Ethan Hunt, Ving Rhames – Luther Strickell, Keri Russellová – Lindsey Ferrisová, Philip Seymour Hoffman – Owen Davian, Bahar Soomekhová – Ms. Kari, Laurence Fishburne – John Brassel, Simon Pegg – Benji Dunn, Jonathan Rhys Meyers – Declan, Maggie Q – Zhen
Oficiálne stránky filmu: http://www.missionimpossible.com/, http://www.mi-3.cz/

Ďalšie články zo stredy 10. mája 2006
Rado Ondřejíček: Skrotenie zlého bulváru
Lukáš Krivošík: Prvý máj verzus Deň daňovej slobody
Peter Pišťanek: Intímna besiedka