Za mier, vtáčí spev a lepší život

V priebehu roka si pripomenieme štyri medzinárodné a svetové dni mieru. K tomu ešte dva, keď za mier bojujú spisovatelia a lekári a jeden Svetový deň pozdravov, ktorý vymysleli nejakí americkí študenti preto, aby každý tým, že pozdraví aspoň desiatich ľudí, prispel k porozumeniu medzi ľuďmi a – ako inak – celosvetovej harmónii bez vojen. Existuje Svetový deň chrbtice, Deň židovskej kultúry i Medzinárodný deň solidarity s palestínskym ľudom, Svetový deň ochrany ozónovej vrstvy i Medzinárodný deň trpaslíkov. To všetko preto, aby každý z nás mohol oslavovať a sláviť, žúrovať s vedomím, že si naňho týmto pekným sviatkom spomenula OSN, pápež, Severoamerická vegetariánska spoločnosť alebo Zväz skrášľovacích spolkov.

Ja osobne si na sviatky potrpím. V máji mám narodeniny a meniny, čaká ma prvomájová veselica i kladenie vencov protifašistickým bojovníkom, no okrem toho sa ma viac či menej týka množstvo ďalších osláv a slávností. Ak by som si ich skutočne chcel dôstojným spôsobom pripomenúť (dôstojným spôsobom rozumej nepracovať), zostalo by mi v diári slovom osem pracovných dní. A to som vyberal naozaj dôkladne len to, čo nejako súvisí s mojou osobou: Deň vtáčieho spevu či Deň slnka (lebo mám rád prírodu), dva Dni Európy (piateho a deviateho), Deň kokteilov, či Medzinárodný deň pôrodných asistentiek... No a ešte Deň hasičov, lebo nás nedávno zobudili o piatej ráno so zákernou otázkou Horí u vás?, na ktorú len niekto zmätene odpovedal, že asi nie.

Zoznam významných dátumov v mojom diári som napriek tomuto všetkému zúžil len na to najnevyhnutnejšie. Sláviť Deň vtáčieho spevu a dva Dni Európy do mesiaca by bolo asi nad moje sily. Schopnosti a kapacita mojej pamäte totiž nedokážu nielenže si uchovať niečo viac ako narodeniny mojich najbližších (najbližšími myslím fakt len tých úplne blízkych), ale ani prinútiť sa nezabudnúť zvýrazniť si v diári aspoň Deň matiek. Tento fakt som v minulosti riešil rýchlym nákupom vo večierkach či nádražných non-stop bufetoch, v poslednom čase si na druhú nedeľu v máji spomeniem tak na Silvestra (reku, tento rok to tuším ani nebolo). Každopádne, je to hanba a ja to viem, ale kto je bez viny, nech hodí kameňom.

V tom, ktoré pamätné dni sú momentálne v kurze, prestávam mať prehľad. Kedysi sa Deň matiek ani neoslavoval, potom sa neoslavoval Medzinárodný deň žien, ktorý však opäť prichádza do módy. Celý život si marec pamätám ako Mesiac knihy a bum, tento rok je všetko inak: marec – Mesiac internetu. Deň detí bol u nás vždy len jeden a zásadne 1. júna, no podľa kalendára sú v skutočnosti tri, k tomu Deň detstva, Deň mládeže a Deň afrických, nezvestných alebo týraných detí.

Skrátka a dobre, mám pocit, že sa to s tými výročnými a medzinárodnými superdátumami preháňa. Iba čakám, kedy niekomu (úradníkovi) niekde (v Bruseli) napadne, že tento chaos treba jednoznačne usporiadať a vydá smernicu, podľa ktorej sa musíme nejako zjednotiť a dohodnúť, a ani nie tak dohodnúť, ako skôr počkať, kým on s tým niečo vymyslí.

Je fajn, že máme sviatky, je fajn, že vieme, prečo Medzinárodný deň žien slávime práve v marci, ale fenomén vyhlasovania jednotlivých dátumov za väčšie a veľké, a to hneď Valným zhromaždením OSN, nás môže časom priviesť k tomu, že už aj svojim zvieratám nebudeme dávať normálne mená, ale budeme ich pomenovávať podľa udalostí svetových dejín alebo jedinečných politických osobností. A pritom, podľa mňa, im pokojne stačí to, ako ich oslovujeme – a ako ich oslavujeme – dnes.

Svetový deň hospodárskych zvierat je 2. októbra. Úplne mimochodom, na počesť Mahátmu Gándího.

Ďalšie články z utorka 2. mája 2006
Barbora Tinková: Cŕn-cŕn
Maxim E. Matkin: Nešťastná láska, s. r. o. 
Peter Pišťanek: Holokaust, vesmírna hydina a iné katastrofy