Tak ako minulý týždeň v Českej republike, tento víkend i v Maďarsku spôsobila verejná manifestácia profesionálnych gayov a lesbičiek výtržnosti, do ktorých bola zatiahnutá aj polícia. Na koho stranu sa v tejto veci postaviť? Ľudia, ktorí napadli homosexuálov, sú médiami označovaní za „extrémistov“. A skutočne, hádzanie vajíčok, kameňov alebo petárd by sa dalo označiť za akty agresie. Holohlaví primitívi si žiadne uznanie nezaslúžia.
Na druhej strane, nie je aktom agresie aj hromadné vzbudzovanie verejného pohoršenia? Je skutočne nutné, aby napríklad rodiny s deťmi na prechádzke mestom boli vystavované pohľadom na krikľavú ukričanú skupinu exhibicionistov, ktorej polonahí členovia napríklad simulujú súlož? Vyjadrenie názoru je jedna vec, ale nie je neustále vnucovanie výjavov, ktoré by väčšina spoločnosti mohla právom chápať ako oplzlé, taktiež diskrimináciou?
Podľa Wikipédie pochody gay pride zosobňujú „filozofiu, ktorá tvrdí, že homosexuáli, bisexuáli a transgenderi by mali byť hrdí na svoju sexuálnu orientáciu a genderovú identitu“. Fajn, a čo my heterosexuáli? Ako by kolegovia gayovia vnímali, keby nejakí heteráci z povolania zorganizovali pochod vyzdvihujúci normálnosť? Oslava mužského machizmu a ženskej koketnosti, ktorá by upozornila na problémy heterosexuálnych párov – koniec koncov, tiež ich je požehnane.
Je zvláštne, že na jednej strane chcú byť homosexuáli „rovnocenní“, na strane druhej sa takýmito akciami zo spoločnosti skôr vydeľujú. Záhadou tiež je, za aké práva majú potrebu bojovať v susednej Českej republike, keď registrované partnerstvo už majú? Za adopciu detí? Lenže keď sa schvaľoval zákon o registrovaných partnerstvách, tak ich organizácie tvrdili, že o adopcie im nejde. Často počuť názor: „Som za registrované partnerstvá, ale deti by som im nezveril.“ Ako keby sa jedno dalo oddeliť od druhého.
V skutočnosti je to dominový efekt, na ktorého konci sa môžeme dočkať trestného stíhania za vtipy o gayoch, zakazovanie kníh (trebárs aj klasikov svetovej literatúry) a filmov, v ktorých sa nachádzajú homofóbne pasáže, či vznik politických strán presadzujúcich „práva“ pedofilov alebo polygamné sobáše. Konzervatívna paranoja? Po prípade slovenského pedofila, ktorý znásilnil a zavraždil českého chlapca, sa to v našich médiách roztrhlo s článkami o tom, že pedofili sú vlastne len neškodnými pánkami zbožňujúcimi naivný svet detí, ktorých spoločnosť odsudzuje neprávom.
Homosexuáli z povolania nemajú radi, ak sa táto úchylka hádže do jedného vreca s pedofíliou. Avšak nemožno poprieť, že za registrované partnerstvá a možnosť homosexuálnych párov osvojiť si deti bojujú v rámci týchto spolkov aj pedofili. A to vrátane Slovenska. Postupne tak padá ďalšia hranica a je len otázkou času, kedy niekto chytrý začne obhajovať napríklad sex so zvieratami alebo registrované partnerstvo s mŕtvolou. Veď tej to už nevadí a čo keby dala ešte za života k takému niečomu súhlas?!
Nikto nechce homosexuálov strieľať. Nikto ich nechce hádzať do basy ani liečiť. Nech sa pokojne vo svojom súkromí realizujú. Nech si žijú a nechajú žiť aj ostatných. No dať im skupinové privilégiá naviazané na sexuálnu orientáciu v podobe registrovaného partnerstva a začať so štátnou prevýchovou národa, aby sa ich výstrednosť považovala za niečo mimoriadne – to už otvára Pandorinu skrinku, z ktorej môžu neskôr vyskočiť najbizarnejšie sexuálne zvrátenosti.
Lukáš Krivošík viac od autora »
Vaše reakcie [100]