Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Lukáš Krivošík | 9.10.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Šamani a socialisti

Blank

Je to už viac ako štyri roky, čo píšem o politike na pravidelnej báze. Za toto obdobie sa stále dookola stretávam s neustále sa opakujúcimi dogmami ľavicového myslenia, ktoré by sa dali zhrnúť do nasledujúcich výrokov:

„Štát si musí ponechať kontrolu nad školstvom, aby ľudia boli vzdelaní. Ak ho pustí a všetky školy budú mimo verejnej kontroly, ľudia zostanú negramotní a Slováci osprostejú.“
(Opačný názor je vyargumentovaný napríklad tu a tu)

„Štát si musí ponechať kontrolu nad zdravotníctvom, aby bolo v chorobe o každého postarané. Keby všetko malo byť súkromné a postavené len na zisku, ľudia by zomierali bez ošetrenia na ulici. Zdravotná starostlivosť by bola nekvalitná.“
(O tom, že to tak nie je, napríklad tu alebo tu)

„Štát musí dotovať poľnohospodárov, aby sme nepomreli od hladu. Keby to nerobil, potraviny by boli drahé a nekvalitné. Predávali by sa len samé umeliny a naši poľnohospodári by skrachovali. Naše družstvá by sa rozkradli.“
(Nie je to len inak, ale presne naopak, viď. tu)

„Štát sa musí starať o kultúru a financovať umelcov, aby sme boli civilizovaní. Inak by všade vládol len komerčný brak a gýč. Ľudia by zhrubli a zmenili sa na barbarov.“
(A možno ani nie, viď. tu)

„Štát musí aktívne ochraňovať životné prostredie, aby náš životný priestor zostal zachovaný. Inak by nenásytní kapitalisti vybetónovali Tatry, vyklčovali Amazonský prales a my by sme museli pobehovať v plynových maskách.“

(Vyvracaniu tejto tézy venuje veľa času a úsilia Rado Kazda)

„Štát musí zabezpečiť odborné vyučovanie sexuálnej výchovy na školách, pretože rodičia sú úzkoprsí a nedokážu vysvetliť svojim ratolestiam túto chúlostivú tému na dostatočnej vedeckej úrovni.“
(To je veľká téma Martina Hanusa)

„Štát musí presadiť antidiskriminačnú legislatívu, inak budú ženy, imigranti, Rómovia, či homosexuáli neustále vydávaní napospas brutálnemu tyranizovaniu zo strany heterosexuálneho bieleho veriaceho muža.“
(O tom sa tu hádam popísalo úplne najviac, naposledy výstižne Elena Akácsová)      

„Štát musí zabezpečiť optimálny stav klímy, aby sme (podľa potreby a desaťročia) nezamrzli alebo sa neupiekli.“
(S hystériou okolo globálneho otepľovania bojuje najmä Václav Klaus)

„Štát musí regulovať slobodu slova, inak by sa názory fašistov stali normou.“
(O inflácií slova „fašista“ tu alebo aj tu a naposledy tu)

A tak by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Ku každej tejto ľavicovej dogme sa dá napísať minimálne jedna kniha, ktorá vyargumentuje, že pravda je nielen iná, ale presne opačná, než tvrdia súdruhovia. Lenže socialistické atavizmy sú evolučne podmienené a hoci sa dajú vyvrátiť, nikdy sa nepodarí s definitívnou platnosťou ich vykoreniť.

Aj keď nad nimi jedna generácia zvíťazí, v ďalšej sa vrátia ako bumerang vo vynovenom šate. V roku 1850 nádherne sparodoval ľavicové videnie sveta francúzsky ekonóm a predstaviteľ klasického liberalizmu, Frédéric Bastiat. Na konci svojej eseje Zákon spomína dobovú anekdotu o francúzskom cestovateľovi, ktorý kdesi v divočine pozoruje zvyky domorodcov:

Jedného dňa sa cestovateľ ocitol uprostred divokého kmeňa, kde sa práve narodilo dieťa. Dav šamanov, veštcov, mágov a mastičkárov vyzbrojených kruhmi, hákmi, kliešťami a lanami obklopil novorodenca.

Prvý mág povedal: „Pokiaľ nerozšírime jeho nosné dierky, nikdy nebude môcť poriadne dýchať.

Druhý povedal: „Pokiaľ nepretiahneme jeho uši až k ramenám, nikdy nebude počuť.

Tretí povedal: „Pokiaľ nezošikmíme jeho oči, nikdy neuvidí denné svetlo.

Štvrtý povedal: „Pokiaľ neohneme jeho nohy, nikdy nevstane.

A napokon piaty povedal: „Pokiaľ nesploštíme jeho lebku, nikdy nebude schopný myslieť.

Presne takto zmýšľajú socialisti o spoločnosti. Kým ľavičiar si myslí, že bez štátu by sme všetci zostali nevzdelaní, nekultúrni, hladní a chorí, pravičiar verí v spontaneitu slobodných ľudských interakcií. Verí, že trh ako samoorganizovaný, zdola vyrastený systém, dokáže spolu s prirodzenými spoločenskými sieťami uspokojiť potreby ľudí lepšie než nejaký osvietený štát.

Bastiatova historka končí zdeseným výkrikom francúzskeho cestovateľa: „Stop! Čo Boh činí, činí dobre. Nesnažte sa vedieť viac než On. Boh obdaroval toto krehké telíčko orgánmi a tie sa rozvinú a vyrastú sami, stačí ich len používať a ponechať slobode...

Nechať spoločnosť tak a nesnažiť sa prekresliť ju podľa utopických predstáv. To je najlepší recept na slobodu i prosperitu. Kto prevezme úlohu cestovateľa a vysvetlí to nášmu hlavnému šamanovi?   



Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [25]