Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Dušan Mikušovič | 26.9.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Toto je ozajstný hip-hop (Made in Slovakia)

Blank

Som z malého mesta, kde každý významnejší pokus o veľké veci narazí na okresné možnosti jeho autorov. Máme lokálnych básnikov, o ktorých sa vie jedine to, že pri každom výročí narodenia, smrti alebo nanebovzatia nejakého pravého štúrovca postávajú pri jeho hrobe a rozčuľujú sa nad tým, že prišlo málo ľudí. Máme lokálne celebrity zložené zo semifinalistov Superstar a moderátorov Dvojky, máme milenky slávnych hokejistov a rodákov vo vláde, máme lokálne kapely a lokálny underground. Máme všetko s čím sa dá stretnúť vo veľkých mestách, ibaže úmerne zmenšené našim regionálnym pomerom.

Máme aj svojich raperov, ktorí majú svoje rapové koncerty a krstia rapové albumy. Ich ambíciou je byť presne takí istí, akí sú ich bratia vo veľkých mestách, akurát narážajú na okresné hranice vlastných schopností. Ich vystúpenia tak v konečnom dôsledku pripomínajú, skôr ako štýlový originál hudby z ulice, bezpohlavnú paródiu na iné tristné pokusy vyrovnať sa s hip-hopom. Je to paródia paródie doplnená vcelku obmedzeným výberom vulgarizmov a občasným vystrčením fuckera na rozkokošené štrnástky v krátkych sukničkách. Je to ozajstný hip-hop, úmerne zmenšený našim regionálnym pomerom.

miku_01

Entrée
Na krst novej platne z dielne miestnej sociálne uvedomenej junače sme prišli včas, i keď pravda, nie práve ganxta kompatibilní. Prvé vážne faux pas sme totiž vyrobili už svojim oblečením: ja v síce značkovom ale predsa len svetríku, kamarátka v štýlovej modrej vestičke doplnenej čelenkou. Vyzerali sme teda skôr ako Pa a Pi, ktorí sa na svoje pristátie na planéte Zem vyfintili v štýle päťdesiatych rokov, než ako hustí hip-hop fans pripravení poskakovať pri tyči v rytme nejakého party tracku.
Spoločensky prijateľný odev sme bohužiaľ nedali dohromady už len kvôli tomu, že nedisponujeme šiltovkou s dostatočne rovným šiltom, akú nosil môj otec v sladkých deväťdesiatych rokoch na dovolenkách v Chorvátsku. Napriek tomu sme sa dovnútra dostali. Pri bare sme si objednali drink, pričom som letmo tipoval, ktorá zo slečien diskrétne sŕkajúcich vodku s džúsom má aspoň pätnásť a teda aspoň čiastočne nie je pod zákonom. Na pódiu sa členovia crew, čo to dnes roztočí, usilovne pripravovali, pod pódiom sa dav rozťahaných tričiek a drsne vyzerajúcich meganohavíc chystal spontánne si zanadávať na tento skurvený svet. Všetko bolo pripravené.

miku_02

Osoby a obsadenie
Okrem nebezpečne vyzerajúcich mladíkov, ktorých ego bolo úmerne nafúknuté s veľkosťou nohavíc a plochou šiltu na baseballovej čiapke, a pripitých pipiek v sukničkách, ktoré im ladili s červenými lícami od džúsu a vodky, hrali prím hviezdy večera - mladí raperi. Symbolicky sa označili ako Protiľahlá strana, čím demonštrovali svoj nekonečne opozičný postoj voči všetkému, čo by mohlo mať v sebe perspektívu opozičného postoja aspoň zakódovanú. Od začiatku mi bolo jasné, že s týmito chlapcami nebude sranda a že je lepšie sa im vyhýbať.
Škoda len, že všetok rešpekt, ktorý vo mne vzbudzovali ich projekty (čo je názov pre všetko, čo mladým raperom vypadne spod rúk), bol tak trochu deštruovaný nepatrným faktom, že vystúpili na pódium a ukázali svoje tváre. Pamätám si ich totiž ešte ako usoplených žiakov všakovakých základných a stredných škôl, ktorí dokázali vyvolať poplach na našej (lokálnej) poliklinike keď mali len nádchu alebo kašeľ. Človek sa mení a s dospelosťou iste prichádza aj nefalšovaný vražedný pohľad v očiach a tvrdá päsť v zálohe. Včera decko s vreckovkou, dnes hustý raper, ktorého texty sú biblické a jeho slová lyrické a má v piči každé hovado cynické.
Chápeš, brácho.

Zedli ste mi nohu
Samotný koncert začal asi o pol jedenástej večer, čo už bol buď dostatočne hustý čas pre týchto hustých týpkov, alebo si jednoducho skôr nedokázali naladiť nástroje (rozumej nefungoval CD player). My sme sa nadšene presunuli čo možno najbližšie k mikrofónom, takže sme mohli cítiť, ako nám mladí raperi pri každom aah a yeah pľujú do tvárí. A okrem toho posúdiť ich nový projekt z obsahovej stránky.
V zásade to bolo vždy o tom istom: na úvod každej skladby sa pekne po poriadku predstavili MC, DJ, producent, všetci chlapci z ulice čo aspoň držali stojany, keď daný track nahrávali, tri-štyri krát celá banda zhúkla, že sú ako Protiľahlá strana, čo síce pri piatej skladbe už nebolo celkom originálne, ale tak aspoň bolo myslené na intelektuálne menej náročných drsoňov, ktorým šilty zakrývali celospoločenský rozhľad. Potom prišlo na pretras, že hip-hop je ten správny smer pre všetkých, že Protiľahlá strana je pre všetkých a že tento projekt je už ale úplne pre všetkých. V refrénoch celá crew skonštatovala, že im všetci závidia ich úspech a že nech si radšej hľadia svojich činností a o Protiľahlú stranu sa nestarajú, lebo by to s nimi nemuselo dopadnúť najlepšie.
V originále: zedli ste mi nohu tí, čo pohrdáte, zedli ste mi nohu tí, čo závidíte, držte sa stranou, lebo skapete.

miku_03

Resumé
Protiľahlej strane sa nakoniec podarilo nový album celkom bez problémov pokrstiť. Liali naň niečo z jeden a pol litrovej Budišky, no netrúfam si určiť, či to bola Budiška, jablkovica alebo voda narýchlo načapovaná z miestnych záchodov. Podľa tvárí raperov to musel byť minimálne absint. Chlapci naposledy rozvášnili celé obecenstvo, keď veľkoryso jeden kus svojho CD hodili medzi rozkokošené štrnástky, na pódium ešte stihol vybehnúť nejaký iný raper z inej, ale úplne rovnako hustej bandy, aby poprial všetko dobré, DJ pustil Black Eyed Peas a mohlo sa veseliť.
Všetko v štýle malomesta. Všetko ako naozaj, len úmerne zmenšené do našich regionálnych pomerov. Všetko takmer originál.

U nás je to tak. Máme svojich raperov, ktorí majú rapové koncerty a krstia rapové albumy. Ich ambíciou je byť presne takí istí, akí sú ich bratia vo veľkých mestách, akurát narážajú na okresné hranice vlastných schopností.

Keď si toto prečítajú, nebudú radi.

Možno, že urobia nový projekt.


Ďalšie články z utorka 26. septembra 2006
Elena Akácsová: Mŕtvola pod kobercom
Eli Elias: Kapitola šestnásta - Taká pekná svadba alebo Ako dostať nevestu zo sadomaso kukly
Rado Ondřejíček: Načo chodiť do divadla?
Ján JoFIX Čičmanec: Nový víťaz na poli arkádových strieľačiek



Dušan Mikušovič  viac od autora »
Vaše reakcie [10]
:: Súvisiace reklamné odkazy