Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Dušan Mikušovič | 30.10.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Nikdy nemôžete vedieť, kto vám zajtra zavolá

Blank

Ľudia robia chyby. Veľké, ktorých fatálne dôsledky sú im zrejmé už od začiatku, ale i malé, ktorých rovnako fatálne dôsledky ich prekvapia o to viac. Ľudia predovšetkým nie sú diskrétni. Rozdávajú navidomoči svoje e-maily, url na svoje osobné stránky s fotkami z vlaňajšieho Silvestra, adresy svojich útulných domovov a telefónne čísla štýlových mobilov. Odhaľujú svoje prísne chránené identity pred svetom plným idiotov, ktorí to v príhodnú chvíľu využijú. S každým novým spamom v poštovej schránke, s každým neznámym číslom vyzváňajúcim na ťažko štýlovom telefóne sa nám naši dávni známi odvďačujú za všetko, čo sme pre nich spravili. S každým jedným spamom, s každým jedným telefonátom sa vracajú do našich životov, aby neboli také nudné a fádne.

Ja sám robím taktiež chyby. Veľké i malé. Predovšetkým svoje kontaktné údaje nemením dostatočne často. Z jednej strany je to pozitívne, lebo moji šéfovia, kolegovia a kamaráti ma stabilne môžu zastihnúť tak, ako sú zvyknutí. Žiaľ, to isté platí napríklad aj pre mojich spolužiakov zo strednej. S väčšinou sa nestýkam, pretože po mne netúžia o nič viac ako ja po nich. Raz do roka sa formálne zídeme na vianočnej stretávke a keď sa stretneme na ulici, slušne sa pozdravíme. Byť spolužiakom zo strednej je status, ktorý má svoje hranice – opätovaný úsmev nad vozíkom s piatkovým nákupom sa ešte ráta, do životov by sme si už zasahovať nemali.

Takto si pomaly zo samých seba vychovávame dobrých malomeštiakov, ktorí budú rešpektovať pravidlá. Napohľad možno povrchné, ale v zásade výhodné pre obe strany. Každý jeden telefonát s neznámym číslom, každý návrat dávnych známych do našich životov nie je potom nič iné ako prekročenie hranice. Porušenie pravidiel.

V jedno pekné jesenné popoludnie sa mi dostalo vcelku záhadného telefonátu od neznámeho čísla, ktoré mi, bez toho, aby ma v živote videlo, ponúklo super job v novej pobočke v meste. Keď som sa neznámeho čísla spýtal, o čo by malo ísť, povedalo mi, že podniká v oblasti internetu, reklamy a marketingu. A že sa chce so mnou stretnúť, lebo na mňa dostalo dobré referencie.

Od koho?!

Od spolužiaka zo strednej, samozrejme.

Dohodli sme sa na krátkej schôdzke v Coffee Heaven, kde mi bude všetko podrobne vysvetlené. Neznáme číslo na ňu prišlo odeté vo vkusnom outfite slizkého hada s koženkovým kufríkom, v ktorom malo pripravené všetko, čo potrebuje dobrý brainwasher, aby ulovil svoju obeť. Spolužiak zo strednej mi, samozrejme, nedohodil žiadny super job v novej pobočke v meste, ale milú polhodinku s úlisným chudákom v bielych ponožkách a čiernych mokasínach, ktorý ma chcel zatiahnuť do veselohry s názvom čím viac ľudí odrbeš, tým budeš bohatší.

Vcelku znechutený nad svojou naivitou a zabitým časom som sedel nad svojím pressom a sledoval neznáme číslo, ako mi na papier kreslí moju ružovú budúcnosť. Nakupovať budem od veľkoodberateľov a tak ušetrím strašné prachy, k tomu mi otvorí nejaký virtuálny regál či čo, ktorý môžem prenajímať ďalším ľuďom a získavať percentá z ich nákupov. A tí si otvoria svoje virtuálne regály, ktoré budú ďalej prenajímať a mne pôjdu ďalšie percentá.

„Ak to dobre chápem, ide o to, aby som získal čo možno najviac ľudí, ktorí by získavali ďalších ľudí a čím viac ich budem mať, tým viac zarobím?“

Neznámemu číslu sa radosťou rozsvietilo v očiach:

„Presne tak,“ povedal.

„Ale tomu sa hovorí pyramídová hra.“

Vytiahol som peniaze za kávu, hodil ich na stôl a odišiel. Neznáme číslo za mnou ešte kričalo, že na pyramíde nie je nič zlé a že pyramídovú štruktúru nájdeme všade v spoločnosti, ja už som vytáčal telefónne číslo spolužiaka zo strednej.

Zazvonilo to dvakrát, potom ma zrušil.

Ľudia robia chyby. Ľudia predovšetkým nie sú diskrétni. Odhaľujú svoje prísne chránené identity pred svetom plným idiotov, ktorí to v príhodnú chvíľu využijú. S každým novým spamom v poštovej schránke, s každým neznámym číslom vyzváňajúcim na ťažko štýlovom telefóne sa nám naši dávni známi odvďačujú za všetko, čo sme pre nich spravili. S každým jedným spamom, s každým jedným telefonátom sa vracajú do našich životov, prekračujú hranice a porušujú pravidlá.

Komu by ste najradšej svoje číslo nikdy nedali vy?



Dušan Mikušovič  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy