Plus jeden denník

Založiť si na Slovensku denník a dúfať, že bude úspešný, je ako veriť, že vám v rulete padne zelená nula. Musí byť veľmi iný ako všetko, čo tu bolo doteraz, pretože všetko, čo tu bolo doteraz, už predsa všetkých musí nudiť. Musí mať väčšie fotky a väčšie titulky, lepších redaktorov a lepšie správy o počasí, musí mať lepšie vtipy vedľa lepšej kočky s väčšími prsiami, ako mali všetky novinové kočky doteraz.

Nový denník si dá na obálku prvého čísla Zdenku Studenkovú. Väčšiu, ako bola kdekoľvek inde doteraz. Zdenka podľa denníka zarába milióny, a to by nových čitateľov malo zaujímať. Už len preto, že oni milióny nezarábajú. Nový denník tak od začiatku naznačí, že nemieni nikoho otravovať sprostosťami o politickej realite. Noví čitatelia budú v atmosfére neskorých letných večerov vzrušene debatovať nad tým, že si chce Zdenka kúpiť tahitský perlový náhrdelník za pol milióna a nič zbytočné ich trápiť nebude: ani vývoj slovensko-maďarských vzťahov, ani zavádzanie rovnej dane v Slovinsku, ani verejná diskusia o zrušení poplatkov u lekára.

Nový denník si od začiatku nebude klásť vysoké ciele. Ako pripomenie šéfredaktorka, chcú písať odľahčene, ale nie zľahčovať. Polovicu dvojstrany o politike zaberie odľahčená, ale nezľahčujúca analýza aktuálneho rébusu, či nosí Róbert Fico červené kravaty preto, že ich má rád, alebo tým demonštruje svoj nehynúci celoživotný zápas za práva robotníckej triedy. Názorová príloha sa v réžii nového denníka scvrkne na asi sto slov hlbokého zamyslenia nad náhodne vyžrebovaným celospoločenským problémom, čím sa jej podarí priblížiť rozsahu priemerného celodenného programu jednej televíznej stanice. Najtvrdší bulvár zo života slovenských hviezdičiek sa bude milo nazývať O kom sa hovorí, zahraničnou rubrikou veselá koláž archívnych fotografií Madonny, Paris Hiltonovej, Michaela Jacksona a Patricka Swayzeho.

Prirodzene – lepších, ako boli doteraz.

Pracovať v novom denníku bude náročnejšie ako kedykoľvek predtým. Redaktor príde ráno do redakcie, na stole má fotografiu Milana Lasicu, ktorú sa mu podarilo spraviť v nejakom nákupnom centre, a editor povie: dedukuj. A redaktor dedukuje. Tvári sa smutne, povie si. Milan Lasica sa na fotografii tvári smutne. Mohlo to byť zlým svetlom, mohlo sa mu chcieť spať, mohol si omylom zahryznúť do jazyka, existuje milión dôvodov, prečo by sa Milan Lasica mohol tváriť smutne, ale len z máloktorého by sa dal spraviť článok. Podľa možnosti do prestávky na obed a popoludní mať frei.

Redaktor začne svoj text nekonfliktným ťažko povedať, čo bolo dôvodom umelcovho ustráchaného výrazu. V tom má pravdu, to nevie nikto. Ale on musí dedukovať. Má to na svedomí jeho zhoršený zdravotný stav? Skvelá rečnícka otázka. V podstate je to celé malá záhada. Má, alebo nemá? Ťažko povedať. Nedávno niekde písali, že má cukrovku. A to už je celkom pádny dôvod chodiť celé dni zničený a otrávený, nemyslíte? Redaktor opíše katastrofické scenáre o postihnutí zraku a obličiek, ktoré môže cukrovka spôsobiť, pripomenie, že si svoje obete nevyberá a vyjadrí nádej, že sa snáď humorista pre zákernú chorobu neopúšťa. A je to. Ráno to bola obyčajná fotka nakupujúcej celebrity, ešte napoludnie jedinečný článok.

Nový denník nezľahčuje. Na kandidatúre Milana Čiča do Ústavného súdu ho zaujme jedine fakt, že už má 74 rokov a na súde by strávil ešte ďalších dvanásť (nadpis: Zomrie v úrade), o dva dni neskôr čitateľkám v rozmarnom štýle predstavuje pochybné pilulky na domácu interrupciu (avízo na titulnej strane: Chcete potratiť doma? Existuje tabletka, ktorá to umožňuje!). Nový denník je iný ako všetko, čo tu bolo doteraz, pretože všetko, čo tu bolo doteraz, už musí všetkých nudiť.

Je jedným veľkým plus, luxusným tovarom v šedivom prostredí slovenských trafík. Svoju bulvárnu konkurenciu prekonáva totiž už len svojím väčším formátom. Síce nepraktickým na autobusové zastávky a mestské kúpaliská, kde bude fúkať silný vietor, zato výborným na šúpanie zemiakov.

Ďalšie články z utorka 12. septembra 2006
Juraj Malíček: www.omrtvychlendobre.sk
Eli Elias: Kapitola štrnásta – Mužské sprisahanie alebo Ako byť najlepší sumo na Trajdalkoch
Jozef Václavek: Žaba, korytnačka, ďateľ – kto je rýchlejší?